20.4.2018, Brémy, D   04.05.2018

Ako už tradične druhý deň festivalu patril 16-tim európskym kapelám z rôznych kútov starého kontinentu, ktoré priniesli rôznorodý jazz s odlišnými prvkami. Predstavili sa celkovo na troch pódiách a chceli zaujať nielen odborníkov na jazz, ale i prítomné jazzuchtivé publikum, promotérov, dramaturgov festivalov, novinárov ... To všetko pod názvom European Jazz Meeting. V tomto článku si predstavíme 6 kapiel, ktoré boli inovatívne alebo niečím zaujali vo svojom vystúpení.

Švédska speváčka Emilia Martensson aktívne pôsobí už niekoľko rokov na londýnskej jazzovej scéne. Na jazzahead! prišla so svojim kvintetom, ktoré prinieslo zaujímavý eklektický prístup, ktorý je typický pre jej tvorbu. Jej hudba sa niesla v duchu world music, pričom prepájala rôzne etnické prvky viacerých národov, čo bolo počuť v melodike, ale najmä v rytmickej sekcií. Dôležitým prvkom boli tiež prvky švédskeho folklóru. Do akustického a pestrého soundu world music vstupovali kontrastné elektronické prvky, ktoré dávali hudbe úplne iný rozmer. Zoskupenie veľmi dobre narábalo so zvukom a otvoreným priestorom a prinieslo moderný eklektický, elektronicko-etnický jazz.

Islandský bubeník Einar Scheving so svojim kvartetom vsadil na mainstreamovejší  sound, ktorý však bol podaný veľmi moderne s dôrazom na jednoduchosť a melodickosť ako v nordickom jazze. Netradičným obohatením boli islandské ľudové piesne, ktorých melódie sa pohybovali v paralelných kvintách. Podobne aj ako u Emilie Martensson aj Einar Scheving do svojej tvorby vložil množstvo etnických elementov, najmä v podobe perkusívnej rytmiky. Miestami sa niektoré zvukové polohy ponášali na niekdajšie Metenyho zoskupenie. Okrem jazzu a folklóru sme mohli počuť aj inšpiráciu vážnou hudbou v skladbe venovanej Maurice Ravelovi. Einar Scheving priniesol veľmi lyrický-melodický jazz plný rôznorodých farieb!

V podobnom duchu sa nieslo vystúpenie fínskeho zoskupenia Joonas Haavisto Trio. Ich hudba bola postavená najmä na minimalistickom výraze, jemnosti a striedmosti s dôrazom na výraznú melodickosť a repetitívnosť fráz. Jemné atmosférické plochy, pôsobili staticky a ich soundu chýbal mierny drive. Neustála, meditatívna, zasnená zvuková poloha začala po čase pôsobiť veľmi monotónne. To však môže byť aj výsledkom zlého dramaturgického rozvrhnutia, obmedzeného 30-minutového limitu showcasu. Viaceré skupiny naprieč ročníkmi majú problém sa adaptovať na takýto formát prezentácie a sú zvyknuté, že majú veľký priestor na ukázanie sa v rôznorodých polohách.

Ďalšie britské zoskupenie hudobníka Philip Clema prišlo taktiež s eklektickým soundom kombinujúcim viaceré prvky s world music, avšak ich prevedenie prinieslo niečo veľmi originálne a odlišné. Philip Clemo je totiž všestranný umelec, ktorý sa dlhé roky venoval sound designu a filmovej hudobnej tvorbe. Tieto skúsenosti preniesol do nového projektu Dream Maps. Vystúpenie spočívalo vo voľnej improvizácií a prepojení atmosféry prírodnej scenérie s hudbou. Šesťčlenný ansámbel pozoruhodne pracoval s plochami a rôznymi, netradičnými etnickými prvkami v kombinácií s elektronikou, ktoré vynikajúco vykresľovali premietaný obraz. Skutočne vynikajúce prepojenie vizuálneho umenia a príjemnej hudby, poslucháča dokázalo pohltiť, aby si vychutnal relaxujúci zážitok.

Mladá útla, estónska klavirista Kirke Karja a jej kvarteto rozhodne neostali v úzadí festivalu. Mladá ambiciózna hudobníčka sa postarala o pestrý zážitok v podobe odvážneho, moderného jazzu, ktorý v sebe niesol nevídanú dravosť a harmonickú atonálnu invenčnosť. Kompozície v sebe kombinovali jazzový jazyk a rockový drive v podobe energického improvizovaného free jazzu. Protagonisti počas vystúpenia výborne pracovali s náladami a dokázali stupňovať dramatickosť, pričom temný a dravý charakter sa kontrastne striedal s jemnými atmosférickými plochami. Okrem jazzových inšpirácií siahla klaviristka aj po avantgarde v podobe Karl Heinz Stockhauzena v originálnej úprave na nespoznanie. Jeho tvorba vynikajúco dopĺňala celkový koncept zoskupenia. Kirke Karja Quartet predviedlo vynikajúci moderný free jazz s dávkou invenčnosti!

Jedným z najalergickejších vystúpení celého festivalu bolo bezpochyby zoskupenie Adam Baldych & Helge Lien Trio. Kto počul už hrať tohto poľského huslistu vie s akým temperamentom, expresivitou a virtuozitou sa dokáže prezentovať. Jeho folklórne polohy s prvkami klasickej hudby sa vynikajúco dopĺňali  s moderným severským soundom nórskeho tria. Obaja lídry sa od začiatku koncertu nesnažili šetriť a predviedli famózne konverzácie v nespútaných, sofistikovaných kolektívnych improvizáciách. Koncert sa niesol v duchu viacerých štýlových polohách a okrem spomínanej klasiky a folku sa miestami objavili aj prvky avantgardy a free jazzu, ale slúžili len ako obohatenie výrazu a nie ťažisko celého vystúpenia. Adam Baldych & Helge Lien Trio priniesli na pódium  živel v podobe unikátneho soundu a veľkej virtuozity!