Logo

25. - 28.4.2019, Brémy, D   07.05.2019

Poobedie predposledného festivalového dňa má pre miestnych, ale aj zahraničných návštevníkov, špeciálne miesto, pretože tradične sa prezentuje domáca jazzová scéna. Dramaturgovia a komisia stoja pred neľahkou úlohou výberu tých, ktorí odprezentujú nemeckú jazzovú scénu. Tohtoročná dramaturgia mi po všetky dni prišla veľmi pestrá a neprevažoval žiaden koncept a štýl. To isté platilo aj pre nemeckú expozíciu jazzovej scény.

Simin Tander & Jörg Brinkmann (Simin Tander – spev a Jörg Brinkmann – violoncello a elektronika). Simin Tander som počul naživo už niekoľkokrát. Táto nadaná speváčka má vždy jasnú zvukovú predstavu a je si vedomá svojich lyricko-baladických kvalít. Preto v jej projektoch figuruje často veľmi komorné obsadenie v duu na podporu „svoje“ atmosféry a zvukovej estetiky. Violoncellista Jörg Brinkmann sa tejto úlohy sprievodu Simininho jemného spevu zhostil vynikajúco! Jeho atypické držanie violoncella v polohe gitary a netradičné strumming a perkusivné techniky v spojení s elektronikou dokázali veľmi pekne podfarbovať natívne príbehy a umenie Siminho spevu. V takomto obsadení ma ešte viac oslovila ako klavírom a to najmä vďaka Brinkmannovej všestrannosti, ktorý dokázal na jej spev odpoveď vždy inak a vyťahovať z violoncella množstvo farieb.

Simin Tander © Patrick Španko

Jörg Brinkmann © Patrick Španko

Olga Amelchenko Quartet (Olga Amelchenko - alt saxofón, Igor Osypov - gitara, Igor Spallati – kontrabas a Jesus Vega - bicie nástroje). Saxofonistka Olga Amelchenko pochádza z Ukrajiny a jej spoluhráči z Ruska a Talianska. Všetci však dlhé roky pôsobia v Nemecku a preto sa dostali aj do výberu German Expo. Po hudobnej stránke priniesli moderný, energický jazz-rock, ktorý však bol postavený na jazzovom mainstreame a aj na samotnom frázovaní bolo počuť, že protagonisti sú pevne zakorenení v jazzovej histórii. Celkový sound bol postavený najmä na saxofóne a skreslenej gitare. Rytmická sekcia si len plnila svoju úlohu. Po hudobnej stránke boli kompozície vystavané na veľmi krátkych témach s dôrazom na rozsiahle virtuózne improvizácie.

Olga Amelchenko Quartet © Patrick Španko

Olga Amelchenko © Patrick Španko

Botticelli Baby (Marlon Bösherz - spev, kontrabas, Max Wehner - trombón), Alexander Niermann - trúbka, Jakob Jentgens - tenor saxofón, Jörg Buttler - gitara, Lukas Sziegoleit – klavír a Tom Hellenthal - bicie nástroje). Botticelli Baby je pre mňa osobne veľkým favoritom celého festivalu a to najmä pre ich originálny a kreatívny prejav, ktorý predvádzali s absolútnym nadhľadom. Samotný názov poukazuje na to, že protagonisti sa venovali akademickým štúdiám hudby, ale neberú sa veľmi vážne a to sa pretavilo aj do ich vystúpenia. Vtipné texty boli plné satiry, ironickej depresie a cynizmu ako napríklad jeden z refrénov nechcem umrieť, ale možno som už mŕtvy. Veľmi kreatívny počin bola skladba založená na oznamovacích frázach, s ktorými sa môžeme stretnúť ako napríklad - v metre pri vystupovaní si dávajte pozor na medzeru, či vypnite si prosím telefóny a podobne. Po hudobnej stránke však nešlo o žiaden úlet, ale naozaj perfektný, prepracovaný virtuózny prejav s unikátnym soundom. Botticelli Baby dokázali skĺbiť sound tradicionálnych, swingových bandov a hot dance music s  rock'n'rollom, bluesom a inými modernými žánrami. Marlon Bösherz ukázal naprieč pesničkami rôzne vokálne polohy a veľkú všestrannosť v štýlovej interpretácii. Nevyhýbal sa ani poriadnemu driveu v podobe chrapľavých výkrikov. Skupina bola vtipná, invenčná a ľudí to jednoducho bavilo!

Marlon Bösherz © Patrick Španko

Botticelli Baby © Patrick Španko

Edi Nulz (Siegmar Brecher - bas klarinet, Julian Adam Pajzs – gitara a Valentin Schuster - bicie nástroje, perkusie, vreckový klavír). Toto fantastické, energické trio už veľmi dobré poznám z pódia v Saalfeldene. Napriek tomu, že som ich už počul a koncept ich tvorby sa nezmenil, neprestali ma udivovať. Zaujímavé nástrojové obsadenie a kombinácia punk-rockovej nespútanosti, experimentu s jazzom má niečo do seba. Vystúpenie je postavené na náhlych kontrastoch tvrdého punk-rocku a jazzu, pričom tieto dva elementy sú v neustálej konverzácii. V niektorých momentoch je to bitka, niekedy symbióza, inokedy len ľahká výmena názorov. Je však jasné, že tento dynamický vzťah prináša veľmi organickú, energickú súhru, množstvo rytmických a dynamických zvratov a nečakaných momentov.

Táto zahraničná služobná cesta sa uskutočnila s finančnou pomocou Literárneho fondu.

Julian Adam Pajzs a Valentin Schuster © Patrick Španko

Siegmar Brecher © Patrick Španko