„Improvizácia je ako hra. V skutočnosti existuje mnoho hier a každá má iný priebeh iné pravidlá.“   29.04.2019

Americký gitarista a skladateľ Marc Ribot pravdepodobne nie je pre nikoho úplnou neznámou. Po viac než 30-ročnej kariére si tento všestranný gitarista vyskúšal naozaj všetko. V jeho portfóliu nájdeme od tradičného jazzu a spoluprác s legendami cez rock, avantgardu, elektroniku, rôzne experimenty a populárne mená free jazzu, až po úplne bizarné, malé undergroundové projekty. Marc Ribot sa nikdy nezastavil v objavovaní hudby a každý jeho ďalší projekt musel byť novou skúsenosťou. Už hneď v začiatkoch kariéry v spolupráci s Tom Waitsom pomohol zadefinovať nový štýl a odvtedy sa stal veľmi vyhľadávaným, bizarným gitaristom, ktorý dokáže rovnako ohromiť množstvom efektov, ale aj surovým soundom. V súčasnosti je už v období svojej kariéry, kedy nemusí nikomu nič dokazovať a preto pracuje na projektoch, ktoré naozaj chce robiť, bez ohľadu na to akú budú mať percepciu u publika. Jeho tvorba začala byť angažovaná aj v politike a len v krátkej dobe uzreli svetlo hudobnej scény dva negatívne politicky orientované albumy YRU Still Here? (2018) a Songs of Resistance (2018). V exkluzívnom rozhovore nám viac povedal, čo stálo za zrodom týchto albumov, prečo sa rozhodol uberať týmto smerom a ako to zmenilo jeho umelecký prejav.

* V krátkej dobe ste vydali dva politický angažované albumy YRU Still Here? (2018) a Songs of Resistance (2018).
Marc Ribot: „Áno. Viem, že hudobníci nechcú byť priamo politicky angažovaní, pretože čím viac ľudí naštvete svojou hudbou, tým menej ľudí si kúpi vaše CD. V súčasnej dobe som však už nemohol konať inak. To, čo sa aktuálne deje v politike sa ma dotýka a ja by som sa necítil v pohode s tým, keby som robil inú tvorbu a túto situáciu aj v umeleckej rovine prehliadal.“

* Prečo práve teraz ? Čo vo vás naštartovalo nutkanie vyjadriť sa k politike?
MR: „Sú to dve veci, ktoré sa dejú v USA. Jednou je samozrejme Donald Trump a druhou je, že sa viac začínam zaujímať o klimatické zmeny a veci spojené s tým. Takže sledujem tú situáciu a bohužiaľ nie je veľmi dobrá a postoje Donalda Trumpa to len zhoršujú. S Donaldom Trumpom mám spoločné len jedno, aj ja by som bol rád, keby sa vedci len mýlili. V čom sme však rozdielni je, že on sa nebojí na svoj názor vsadiť budúcnosť ľudstva. Ja tak opovážlivo vsádzať nebudem a taktiež mi veľmi záleží na budúcnosti mojej dcéry. Takže sme došli s Donaldom Trumpom do nezhody, ktorá sa obávam nie je riešiteľná. Ďalšou vecou, ktorá ma naštartovala, že tieto názory nie sú len v USA. Ako muzikant samozrejme veľa cestujem po svete a celkom ma zarazilo, že Donald Trump nie je vôbec izolovaný fenomén výlučne pre USA. Ďalej vidím, čo sa globálne všade deje a myslím si, že s tým treba bojovať. V prvom rade najskôr musí byť pochopené, čo sa deje a uvedomenie si situácie a potom sa s tým dá bojovať. Takže preto sa teraz uberám týmto smerom.“

* Je toto teraz vaše nové umelecké smerovanie? Aj po dvoch politických albumoch máte pocit, že sa ešte treba k tomu viac vyjadrovať?
MR: „To sám neviem. Songs of Resistance som mal dokončený už dávno pred polovicou roka 2017, ale kvôli rôznym zdržaniam, iným hudobným projektom, biznisu a tak ďalej, to vyšlo až v septembri 2018. Samozrejme, že ma to štvalo lebo som chcel, aby to bolo už vonku, ale potom som si povedal, dobre v kľude, keď to vyjde, tak to vyjde. Bol som vo vtipnej pozícii, pretože som na tom tvrdo pracoval a chcel som, aby to hneď ľudia počuli a malo na nich vplyv, keď som sa dozvedel ako to bude posunuté, tak som sa na jednu stranu bál, že už to nemusí byť relevantné a kiež by aj nebolo. Realita je však taká, že ten album je bohužiaľ stále rovnako relevantný ako v dobe, keď som ho písal.“

* Ako toto smerovanie ovplyvnilo váš hudobný prístup, sound a muzikalitu?
MR: „Obidva albumy sú svojim charakterom veľmi odlišné. YRU Still Here? som nahral s mojím dlhoročným projektom Ceramic Dog, čo je vlastne viac-menej rocková kapela a zvukovo sa aj pohybuje v tomto žánrovom prostredí. Poznáme sa dlho a tak aj samotné skladby sú postavené najmä na našej komunikácii. Naproti tomu Songs of Resistance je niečo, čo som predtým nerobil a pravdepodobne už asi ani robiť nebudem (smiech). Bol to album s viacerými umelcami, akoby nesúrodý projekt. Tým nechcem na to povedať nič zlé ani na umelcov, boli vynikajúci, ale je to veľmi náročné. Musíte to celé koordinovať a prispôsobovať to dátumom od vydavateľstva. Taktiež sme do poslednej chvíle nepoznali rozpočet na album, takže to bolo dosť šialené a chaotické. Po hudobnej stránke je to úplne iná skúsenosť. Keď máte takýto album s viacerými umelcami na jednotlivých skladbách, nie je to o jamovaní, ale snažíte sa to posadiť, tak aby jednotlivé skladby sedeli každému umelcovi a dostali z neho to najlepšie.“

* Trochu to celé aj zmenilo sound v poslednej dobe máte viac surový zvuk, v minulosti ste viac pracovali s efektami.
MR: „Neviem, či som používal až tak strašne veľa efektov v minulosti, mne to nepríde, nejako veľa, ale je pravda, že v súčasnosti a aj na dnešnom koncerte mám veľmi oklieštený zvuk na minimum úprav.“

* Je to teraz vaše nové zvukové smerovanie?
MR: „To je moja zvuková poloha väčšinou, keď hrávam s free jazzovými hudobníkmi. Taktiež mi to prišlo vhodné pre tento nový politický materiál.“

* V jednom z dokumentov o vás som sa dopočul, že ste raz mali efekt, ktorý posielal efekt cez kyselinu. Môžete nám o tom viac povedať?
MR: „O áno, myslím si, že sa volal ten efekt Telray ale nie som si istý. Bol to efekt tuším z 60-tych, možno aj 50-tych rokov. Bo to delay, ktorý vo svojom obvode používal kvapalinu, ktorá bola jedovatá. Už sa samozrejme nevyrábajú.“

* Ešte stále ho máte? 
MR: „Samozrejme, ale vždy, keď na ňom hrám ma to pravdepodobne nakazí jedom (smiech). Dozvedel so sa, že sú to veľmi delikátne zariadenia na prenášanie, tak už s ním necestujem.“

* Ešte stále, aj po tak dlhej kariére gitaristu, lovíte nové efekty alebo už máte svoj stabilný, nemenný setup?
MR: „Ja zbožňujem skúšanie a hľadanie nových efektov. Samozrejme však nepatrím k skupine hudobníkov, ktorí sú absolútnymi majstrami technológie a vedia s nimi patrične narábať ako napríklad fenomenálny Niels Klein. Postupom času sa už aj stávam lenivejší, ale záleží to od dňa. Keď mám dobrý deň a náladu, tak skúšam a hľadám nové veci.“

* Vy ako hudobník ste v prvom rade vnímaný ako excelentný improvizátor. Ako pristupujete k improvizácii a čo si myslíte, že je najdôležitejšie pre improvizáciu?
MR: „Improvizácia je ako hra. V skutočnosti existuje mnoho hier a každá má iný priebeh iné pravidlá. Väčšinou sa to spája s pamäťou, nakoľko používate pamäť pri improvizácii alebo snažíte sa ju úplne potlačiť v duchu slobodnej improvizácie free jazzu a podobne. Samozrejme, je veľa spôsobov improvizácie a čím viac ich poznáte tým lepší improvizátor ste. Každá si vyžaduje iné technické nuansy a niekedy môže zachádzať až do extrémov. Ako napríklad John Zorn, ktorý pracuje s notovými radmi, polytonalitou a hlukom, čo sú tri odlišné veci. Potom je samozrejme rozdiel medzi improvizáciou a jamovaním. Niekomu sa to tak zdať nemusí, pretože je medzi tým tenká čiara.“

* Keď improvizujete premýšľate nad všetkými týmito prístupmi a možnosťami?
MR: Keď improvizujem snažím sa absolútne nepremýšľať. Ďalšia vec ale je, že keď improvizujem, tak improvizujem vždy s inými ľuďmi. To je ďalší rozmer, s ktorým môžete pracovať - prispôsobíte sa hre spoluhráčov, alebo sa pokúsite si zachovať svoju hru a sledujete ako bude sedieť v kombinácii so spoluhráčmi. Viete, na to nie je jeden spôsob. Tak ako je veľa typov improvizácie, tak je aj veľa typov improvizátorov a vždy vznikajú zaujímavé kombinácie týchto aspektov. Ak by ste boli klasický huslista v orchestri, tak si sadnete pred noty a zahráte s orchestrom Mozarta a dúfate v najlepší výkon, no pri improvizátoroch je to vždy akoby dobrodružná cesta do vášho hudobného jazyka, kde to nie je nikdy rovnaké.“

* Máte ešte aj dnes svoju rutinu, ktorú cvičíte?
MR: „Samozrejme mám, ale vždy ju nejako obmieňam a skúšam iné veci. Niekedy som zvykol cvičiť, tak, že som si zobral presýpacie hodiny, otočil ich a len hodinu v kuse improvizoval. Teraz som v inej fáze a skúšam komponovať z hlavy hotové skladby pre sólovú gitaru.“

* Spomenuli ste kompozíciu, akým spôsobom pristupujete k tvorbe?
MR: „Ako improvizátor je to samozrejme najmä o improvizácii a keď príde nejaká myšlienka, tak s ňou pracujem. Je to trochu taká záhada, nikdy moc nad tým nepremýšľam a nesústredím sa na formy, harmóniu a podobne. Raz, keď už dostanem myšlienku len skúšam, že kam ma to zavedie.“

* Po viac ako 30-ročnej kariére ste vyskúšali už mnoho vecí a pod vlastným menom máte viac ako 25 albumov. Dospeli ste niekedy ku kríze kreativity a vyhoretiu?
MR: „Samozrejme, ale nikdy to netrvá večne. Väčšinou to prejde po týždni. Mám množstvo projektov a vecí, ktoré by som rád dokončil, ale v dnešnej dobe nie sú na nič peniaze, žiaden rozpočet.“

* V jazze sa pohybujete už dlhé roky. V čom vnímate najväčšiu zmenu oproti súčasnému jazzu?
MR: „Je to najmä zmena zo spoločenského hľadiska. Ja som jeden z posledných jazzmenov generácie, ktorá k jazzu neprišla cez školu a konzervatórium. Dnes množstvo študentov a nových jazzmenov sú študenti konzervatória a to preto, že neexistuje iná možnosť. Predtým bola akási učebná pôda v rámci rôznych koncertov a gigov, kde sa stretávala komunita a jeden od druhého sa učili. Starší odovzdávali skúsenosti pri hraním s mladou generáciou, dnes už to tak nefunguje. Konzervatórium ostala ako jediná možnosť. Dostali sme sa však do vtipnej situácie, pretože na konzervatóriách väčšinou učia práve muzikanti, ktorí neprešli vzdelaním ale učili sa z koncertov. Vďaka tomu však vychádzajú z konzervatórií skvelí muzikanti, ale stratil sa tam ten spoločenský rozmer, spojenie a komunita, čo tvorilo z veľkej časti jazz. Čo teda je dnes jazz.“

* Načrtli ste moju ďalšiu otázku, čo teda pre vás znamená dnes jazz?
MR: „Nebudem sa tváriť, že poznám na to nejakú magickú odpoveď, čo jazz je. Ja osobne mám k jazzu silný vzťah a k jeho aspektom. Som síce veľmi na prd be bopový muzikant, ale rád ho hrám. Nikdy som sa moc nestaral o to, či vôbec som jazzový muzikant alebo nie. Ja som osobnosť, ktorá má silný vzťah k jazzu a snažím sa dávať do toho všetko. Nie som však osoba, ktorá vie definovať dnešný jazz a ani predpovedať, kde leží jeho budúcnosť, ale dúfam, že sa niekto taký nájde.“

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
MR: „Môj plán je ísť pre moju priateľku a dostať ju odtiaľto skôr ako sa na mňa naštve (smiech). Teraz ako som spomínal, vychádzajú moje dva nové albumy a sústredím sa na promo týchto projektov a organizovať okolo toho turné. Samozrejme, ale mám aj iné nedokončené projekty, na ktorých by som rád pracoval.“