„Snažím sa mať otvorenú myseľ pre nové možnosti.“   05.03.2018

Legendárna dánska perkusionistka, bubeníčka, speváčka, klaviristka a skladateľka Marilyn Mazur patrí k najuznávanejším a najvyhľadávanejším perkusionstkám na svetovej scéne. Počas svojej dlhej aktívnej kariéry viedla niekoľko popredných zoskupení, ale aj sa objavila ako sidemanka na prestížnych projektoch etablovaných jazzmanov. Na jazzovú mapu sveta sa dostala po niekoľkých rokoch po boku legendárneho Miles Davisa. Okrem iného sa venovala špeciálnej sérií koncertov pre deti a za svoje celoživotné úspechy má na svojom konte nespočetne veľa ocenení. V posledných rokoch stále aktívne koncertuje a má záľubu vo väčších zoskupeniach a telesách. V exkluzívnom rozhovore pre skjazz.sk sa s nami podelila o zážitky a skúsenosti s Miles Davsiom, porozprávala o najnovších projektoch a o novom rýdzo ženskom orchestri – Shamania a o situácií na dánskej jazzovej scéne.

* Vy ste jedna z mála jazzových bubeníčiek na svete.

Marilyn Mazur: "Áno, nie je nás veľmi veľa."

* Prečo ste sa rozhodli pre taký atypický nástroj pre ženu?

MM: "To bol práve jeden z dôvodov (smiech). Keď som ako mladá hrala na klavíri, tak som si založila svoju prvú ženskú skupinu a zistila som, že takmer vôbec nie sú ženské bubeníčky. Tak som si pomyslela, že ja by som mala začať hrať na bicie, aspoň to vyskúšať a uvidím, kam ma to zavedie. Snažila som sa nájsť ako žena iný prístup k tomuto nástroju."

* Ako to vnímalo vaše okolie?

MM: "Zo začiatku sa na mňa pozerali ako na nejakého outsidera. Mne to však nevadilo, úplne ma to pohltilo a sústredila som sa len na svoju hudbu a skladanie. Naplno som v tom pokračovala, zlepšovala sa, až nakoniec ma začali akceptovať."

* Stretli ste sa v tom období s diskreditáciou, keď ste skúšali nové veci?

MM: "Veľmi nie, len sa na mňa pozerali čudne, ale vtedy som hrávala free-jazz a tam sa toho akceptuje veľa (smiech). Neskôr som z tohto smerovania upustila, pretože som veľmi rada radšej pracovala s harmóniou a melódiami. V súčasnosti kladiem dôraz na rytmický element a prvky world music. Je to aj výhodou byť iný a stále skúšať nové veci, pretože vo svete je veľa talentovaných hudobníkov."

* Ktoré krajiny vás inšpirovali v tvorbe world music?

MM: "Množstvo skvelých miest. Mám rada africkú hudbu, ale aj indickú, či ázijskú. Taktiež som veľká zberateľka nástrojov z celého sveta. Z každej krajiny si niečo donesiem."

* Stretli ste sa niekedy so slovenským folklórom a dychovým nástrojom fujara?

MM: "Žiaľbohu nie, ale znie to zaujímavo! Musím si to zapísať a pozriem sa na to! Jedine čo poznám je dánska skupina Fujara, možno oni ten nástroj poznali."

* Do Dánska ste prišla, keď ste mali 6 rokov. Cítite sa ako Dánka alebo vo vás ostali americké korene?

MM: "Považujem sa za Dánku a myslím si, že mám veľmi škandinávsku povahu (smiech)."

* Aká je situácia na dánskej jazzovej scéne?

MM: "Je tam nespočetne veľa talentovaných hudobníkov a nedostatočne veľké publikum (smiech). Je to maličká krajina, takže je nemožné sa uživiť hraním iba tam. Preto často cestujem po Európe, ale aj po celom svete. Je to však veľmi dobrá jazzová scéna s množstvom zaujímavých osobností."

* Ako tam vyzerá jazzové školstvo? Máte dobré školy na vzdelávanie mladej jazzovej generácie?

MM: "Veľmi nie, mám pocit, že sa to dosť zhoršilo. Celý vzdelávací systém nejako začína vytláčať hudbu, ale nájdu sa aj dobré školy pre zanietených hudobníkov."

* Je v Dánsku dostatok príležitostí na koncertovanie?

MM: "Je tam podobná situácia ako v mnohých krajinách vo svete. Stále je to čoraz ťažšie a ťažšie. Máme zopár aktívnych hudobných klubov, ale z peňazí, ktoré tam dostanete sa žiť nedá. Na scéne je strašne veľké množstvo hudobníkov a niektorí hrajú zadarmo. Čím ďalej je to ťažšie niečo zarobiť a muzikanti musia hľadať príjmy z viacerých zdrojov."

* Vnímate nejakú drastickú zmenu v jazze a na svetovej scéne za tie dekády, ktoré aktívne pôsobíte?

MM: "Ako som povedala predtým, je strašne veľa hudobníkov. Konzervatória chrlia stovky hudobníkov, ktorí potom nemajú uplatnenie. Za mojich čias nebolo toľko muzikantov a ani sme neštudovali. Vtedy sa proste len hralo. Ďalšou zmenou je veľa elektronickej hudby, čo je samozrejme skvelé, ale zároveň je mnoho nových spôsobov tvorby syntetickej hudby, takže hudobníci sú už menej potrební."

* Ako vnímate tieto nové elektronické smery, ktoré niektorí tradicionalisti neoznačujú za jazz?

MM: "Niektoré sú jazzové a niektoré sú menej jazzové. Ja mám syna, ktorý sa uberá týmto smerom a darí sa mu. Ja som sa však osobne rozhodla, že je mnoho hudobníkov uberajúcich sa týmto smerom a radšej to nechám na nich, takže ja sa tomuto vo svojej tvorbe vyhýbam. Niekedy spolupracujem so samplérmy a je to veľmi pútavé komunikovať s tým a snažiť sa s tým hrať ako so živým hudobníkom. Snažím sa mať otvorenú myseľ pre nové možnosti."

* Sledujete aj súčasnú jazzovú scénu?

MM: "Áno a pomerne často. Napríklad v svojom projekte Shamania mám členku, ktorá má 26 rokov a je to pútavé mať v zoskupení mladú generáciu a ich odlišné myslenie."

* Kedy začal fungovať projekt – Shamania?

MM: "Dva - tri roky dozadu. Dostala som ponuku, aby som obnovila svoje staré zoskupenie zo 70-tych a 80-tych rokov – Primi Band, ale to už nebolo možné, pretože väčšina protagonistiek už nehrá. Povedala som, že môžem založiť podobné zoskupenie. Nakoniec vzniklo čisto ženské, škandinávske obsadenie – Shamania."

* Bol to cielený zámer v Primi Band a Shamania mať čisto ženské obsadenie?

MM: "Nie nebol. V minulosti som veľa hrávala aj s mužmi. Predsa len na súhre so ženami je niečo iné, jedinečné. Myslím si, že komunikujeme inak, zameriavame sa na iné veci a to sa odráža aj v našej hre. Sú to pre mňa špeciálne momenty, pretože jazzových inštrumentalistiek stále nie je toľko ako sa zdá a je to niečo výnimočné mať možnosť hrať v rýdzo ženskom obsadení. Je to zároveň aj takým hudobným experimentom, že kam nás to zavedie. Aj so starým Primi Bandom sme mali niečo podobné, špeciálne. V tej dobe to bolo dokonca veľmi nové pre ženu chcieť hrať jazz. Dnes už to tak nie je, ale stále mám pocit, že jednoducho v tom zoskupení sa deje niečo výnimočné. Je to veľmi odlišná atmosféra. Myšlienka za vznikom však nikdy nebola, že nechceme žiadnych mužov, ale skôr aké to bude, ak budeme ženy pokope. Pomimo tohto projektu aj tak hráme všetky poväčšine s mužmi (smiech)."

* Počas svojej kariéry ste spolupracovali s množstvom významných osobností. Kto vás najviac ovplyvnil?

MM: "V mojej kariére bolo mnoho dôležitých osobností, ťažko sa z toho vyberá. Určite Jan Garbarek, s ktorým som hrala viac ako 14 rokov. V jeho hudbe a zoskupení som sa cítila ako doma a koncertovať s ním bol jeden dlhý sen. Samozrejme potom Miles Davis bol hrdina. Veľa pre mňa znamenal po hudobnej stránke, ale aj ako osobnosť."

* Aké to bolo s ním hrať? Je pravda, že bol veľmi striktný na muzikantov, s ktorými hral?

MM: "So mnou nikdy nebol striktný. Myslím, že ku mne sa správal inak, pretože dovtedy som bola jedinou ženou, s ktorou hral. On ma pozval do svojho zoskupenia, aby som s ním hrala a bola sama sebou. Bol veľmi otvorený ohľadom mojej pozície, ostatní mali jasne určené svoje pozície. V konečnom dôsledku som ale preto odišla. Mala som rada jeho hudbu v 70-tych rokoch, ale ja som s nim hrala v 80-tych, kedy sa už začal orientovať na pop a každý mal presne dané, čo má hrať a ja som chcela väčšiu otvorenosť. Síce mňa nechali hrať, tak ako som chcela, ale ostatní mali presné party a nebola v zoskupení dobrá chémia. V konečnom dôsledku som sa rozhodla, že je čas odísť a venovať sa tomu, čo ja chcem."

* Ako zmenila táto spolupráca vaše hranie?

MM: "Naučilo ma to veľa o tom ako držať groove, pretože v tej dobe som hrala oveľa voľnejšie a slobodnejšie. Samozrejme aj jeho veľké obecenstvá boli obohatením a museli sme podávať vždy excelentné výkony. Stala som sa po spolupráci s ním väčšou profesionálkou. Získala som si rešpekt a obecenstvo. A potom som už nikdy nemala pocit outsidera ako predtým. Začala som si viac veriť a nasledovať vlastné sny."

* A aká bola vaša skúsenosť s Gil Evansom?

MM: "To bola krátkodobejšia vec a spolupracovali sme spolu len útržkovito. Samozrejme, jeho hudbu zbožňujem a bol to skvelý zážitok, ale tým, že sme nespolupracovali spolu tak frekventovane ako s Milesom, tak to bolo viac otvorenejšie."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?

MM: "Mám neskutočne veľa plánov. Shamania je veľký projekt, s ktorým samozrejme nepracujem stále, ale momentálne pokračujeme v koncertovaní a chystáme sa na nahrávanie nového albumu v Rainbow Studios. Potom pripravujem zaujímavú spoluprácu s jednou brazílskou umelkyňou, ktorá príde do Dánska. Mám množstvo nápadov na ďalšie projekty, ale nie je na všetko čas. Taktiež mám menšie pravidelné projekty, s ktorými stále koncertujem."

* Sú nejaké veci, ktoré túžite realizovať počas kariéry a ešte sa vám to nepodarilo?

MM: "Áno, veľmi túžim realizovať umelecké tanečné vystúpenie s hudbou. Nezanevrela som na to, len hľadám šikovných choreografov na spoluprácu."

Ďakujem za váš čas a príjemný rozhovor.