„Neskladám veľmi hlavou, ale skôr sluchom a srdcom.“   11.03.2019

Mateusz Smocyzński patrí bez pochýb k veľkým talentom poľskej jazzovej scény. Viacerí ho určite poznáte ak nie po mene, tak aspoň z počutia elitného jazzového sláčikového kvarteta Atom String Quartet. Okrem toho však pôsobí aj v Grammy ocenenom zoskupení The Turtle Island Quartet. Smocyzński je výhercom prestížnej huslistickej súťaže Zbigniew Seiferta a v roku 2017 bol vyhlásený magazínom Jazz Forum za najlepšieho jazzového huslistu roka. V posledných rokoch sa mu darilo skĺbiť pôsobenie vo vyťažených popredných formáciách s vlastnou kariérou. So svojim kvintetom v roku 2017 po takmer desiatich rokoch vydal tretí album Berek (recenziu čítajte tu: https://www.skjazz.sk/pages/searchNews?searchTerm=Berek), ktorý sa tešil veľkému úspechu a niekoľkým nomináciám. Mladická energia, moderný prístup, všestrannosť, inovatívny prístup k husliam v spojení s jazzovou tradíciou a originálnym soundom ho radí medzi najväčšie talenty svojej generácie. V exkluzívnom rozhovore na Jazzahead 2018 nám porozprával o jeho prístupe k tvorbe, hudobnom vývoji a ako sa presadil až za veľkou mlákou.

* Atomic String Quartet so svojim renomé pravdepodobne nepatrí ku skupinám, pre ktoré by bol Jazzahead novou pôdou.
Mateusz Smocyzński: „Nie - už sme tu boli predtým. Dokonca sme boli vôbec prvou poľskou kapelou, ktorá tu vystúpila v rámci showcase koncertov a to bolo v roku 2015.“

* Vy máte veľmi unikátny sound, ktorý je veľmi charakteristický vo svete jazzových huslistov. Kto vás najviac inšpiroval?
MS: „Mojou vôbec prvou a najväčšou inšpiráciou je John Coltrane. Bol mojím hrdinom odkedy som ho prvýkrat počul. Chcel som hrať presne ako on hrá na soxofóne, tak som veľmi často transkriboval jeho nahrávky. Obzvlášť som mal rád tie staršie, zmixované ako stereo, pretože vždy v jednom kanáli išiel saxofón a klavír a v druhom rytmická sekcia. Dalo sa to veľmi jednoducho utlmiť a vďaka tomu som hrával s rytmickou sekciou John Coltranea. Ešte ďalším veľkým vplyvom bol Keith Jarrett, ku ktorému ma priviedol môj brat klavirista. Boli sme spolu v jednej izbe a moja vášeň pre Coltranea a jeho vášeň pre Jarretta sa v jeden moment vzájomne spojili. Až neskôr som sa prepracoval aj k vzoru na mojom nástroji a tým bol samozrejme - Zbigniew Seifert. Predtým som ho nepoznal, no jeden môj kamarát mi pustil jeho skladby, že zniem podobne ako on. Zaujímavé je, že jedným z najväčších vzorov Seiferta bol práve Coltrane a tiež chcel znieť ako on. Seifert má veľkú zásluhu na tom, že som ostal pri husliach. Uvažoval som nad tým, či nevymením husle za saxofón, ale vďaka nemu som pri nich zostal. Som veľmi rád, že som pri nich zostal - je to veľmi jedinečný nástroj a zoberte si, že koľko je slávnych saxofonistov, ale huslistov je veľmi málo.“

* Jazzových huslistov nie je toľko, ale predsa len v posledných dekádach ich rapídne pribúda a najmä Poľsko má veľmi silnú tradíciu v jazzových husliach. Bolo pre vás ťažké sa presadiť a nájsť si vlastný sound?
MS: „Nič nie je jednoduché ak v tom chcete byť dobrý. Ale stále si myslím, že to bolo jednoduchšie ako keby som bol saxofonista alebo nebodaj klavirista. Poľsko má mnoho vynikajúcich jazzových klaviristov. Husle sú v tomto unikátnejšie, keď sa pozriete na iné krajiny koľko huslistov odtiaľ poznáte, veľa ich nebude. Pre mňa bolo celkom zábavné, keď mi zavolali, aby som šiel hrať do USA, pretože v celej USA nenašli ďalšieho jazzového huslistu. Samozrejme, husle mali pre mňa vždy špeciálny význam a som hrdý, že pochádzam z krajiny, kde je tak silná tradícia jazzových huslistov, ktorá zrodila mená ako Zbigniew Seifert, Michał Urbaniak, Krzesimir Dębski, Bartosz Dworak, Adam Bałdych a iní.“

* Čo si myslíte že prispieva k tomu, že Poľsko má toľko jazzových talentov?
MS: „Jednou z vecí je samozrejme tradícia, ale je to pomerne ťažké povedať, prečo je tomu tak. Poľsko je veľmi špecifické a aj hudobná tvorba tu má svoj charakter. Pre mňa osobne je to aj kvôli Krzysztofovi Komedovi, ktorý bol a je dušou poľského jazzu. Po ňom nastal veľký boom poľského jazzu a aj média sa začali pomerne vo veľkej miere zaujímať o jazz. Jazzmeni ako Tomasz Stańko, Leszek Możdżer sa objavovali na titulkách časopisov a aj v novinách. Myslím si, že ani v USA nebol taký záujem médií o jazzmenov aký bol u nás. Stali sa akýmisi celebritami a to určite inšpirovalo viacero mladých venovať sa jazzu. Poľská jazzová scéna je veľmi veľká a silná v rámci produkcie a to o nej platí už dlhé roky. Politický režim v minulosti jazz utláčal a zakazoval, ale v realite sa dial pravý opak. Rozrastal sa rýchlejšie a ľudia ho chceli hrať, pretože to bolo niečo zakázané a prinášalo im to pocit slobody. Bol to akýsi symbol, že nám záleží na slobode a to určite takisto prispelo k šíreniu jazzu.“

* Vo vašej kariére prevládajú najmä tri projekty: Atom String Quartet, The Turtle Island Quartet a váš vlastný projekt Mateusz Smocyzński Quintet. V ktorom sa cítite najlepšie?
MS: „To je dobrá otázka. Len nedávno som sa bavil so svojim kolegom, že v jeden čas som len dva roky simultánne stále koncertoval s Atom String Quartet a The Turtle Island, čo sú sláčikové kvartetá. Prišla na mňa otázka, či už to nie je priveľa hrania v sláčikových zoskupeniach. Začal som premýšľať o niečom inom, že chcem hrať aj inú hudbu. Po 4 rokoch spolupráce s The Turtle Island som od nich odišiel, aby som sa venoval iným projektom a najmä môjmu vlastnému projektu. To bola vynikajúca zmena a bolo to pre mňa dôležité. Cítil som to ako nový štart. Ale každý projekt má niečo do seba a vždy rád hovorím, že najlepší projekt je práve ten, na ktorom pracujem. Momentálne som sa viac zameral na vlastné veci. Ale malo to viacero rozmerov a zároveň mi to aj dalo nový pohľad na hranie v sláčikových projektoch. Pretože, keď som sa vrátil znovu do sláčikového kvarteta, cítil som sa opäť inak a úžasne s hudbou, ktorú tvoríme. Nakoplo ma to do nového projektu so symfonickým orchestrom a Atom String Quartet, na ktorom sme pracovali v posledných mesiacoch.“

* The Turtle Island Quartet získalo v minulosti Grammy - ako ste sa cítili v tomto zoskupení?
MS: „ Cenu Grammy získali skôr ako som sa k ním pridal, ale neskôr som bol s nimi nominovaný na jednu cenu Grammy. Bol to pre mňa samozrejme výnimočný zážitok a česť, pretože celé to začalo pri The Turtle Island Quartet. Počúval som ich skôr ako som sa k ním pridal a boli pre mňa veľkou inšpiráciou. Ich CD som dostal od bratranca a po štúdiu ma veľmi zaujali, že nemajú bicie a basu a dokážu swingovať, grooveovať neuveriteľným spôsobom. Vlastne Atom String Quartet vznikol preto, aby sme sa priblížili k hudbe akú robilo The Turtle Island Quartet. Samozrejme, pre takéto zoskupenia nebol repertoár, tak sme si začali komponovať vlastné veci. Prvý koncert sme mali až po viac ako pol roku a mali sme veľké šťastie. Niekto z časopisu Jazz Forum prišiel na náš koncert a napísal nám recenziu. Ľudia a aj hudobnícisa o nás dozvedeli a mali sme veľkú podporu.“

* Bolo pre vás The Thurte Island Quartet inšpiráciou aj po zvukovej stránke?
MS: „Určite, vlastne oni boli exemplárnym príkladom ako sa to dá robiť dobre. Keď hráte na husle vo väčších ansámbloch a sú tam aj bicie, musíte sa jednoducho podvoliť tomu, že potrebujete zosilňovač a snímače. Aj keď nie som veľmi fanúšikom takéhoto procesu pri husliach - je to nevyhnutné. Tak som stále hľadal dobrý sound, správne snímače a podobne. Ale keď som počul The Thurtle Island Quartet a začal hrávať v jazzových sláčikových zoskupeniach, bola to pre mňa veľká zmena a také uvedomenie si, že pre takéto hranie boli husle vytvorené s prirodzeným zvukom. Neskôr sa stala neuveriteľná vec - dostal som telefonát od svojich hrdinov z The Thurte Island, či by som sa nepresťahoval do San Franciska a nezačal s nimi hrať. Musel som nad tým veľmi premýšľať a v tej dobe som mal rozrobených veľa projektov a nemohol som všetko opustiť. Čiže aj keď som mal veľkú túžbu, moja prvá odpoveď bola nie, pretože som nebol pripravený sa odsťahovať do San Francisca. Až po mesiaci, keď sa mi to celé uležalo v hlave som sa preto rozhodol a strávil som tam 4 roky. Väčšinu času z toho sme aj tak boli na turné. Neustále som lietal medzi Amerikou a Poľskom aj 6-krát do mesiaca. Mal som neustále pásmovú chorobu (jetlag), ale bola to pre mňa veľká škola a práve od nich som sa naučil ako robiť perkusívny rytmický swingový sprievod na husliach.“

* Práve tá technika sa mi veľmi páči, pripomína mi to swingový sprievod gitaristu Freddie Greena.
MS: „Áno, práve tá technika sa to snaží zvukovo imitovať, tak ako to robili bluegrassový a jazzový gitaristi. Je to veľká zábava a má to skvelý groove.“

* Čo je najdôležitejšie pre tvoju vlastnú tvorbu?
MS: „Jeden z mojich kamarátov mi raz povedal, že z mojej hudby je veľmi cítiť zanietenie a vášeň. Hudba je pre mňa jedna veľká vášeň a to sa snažím preniesť do akejkoľvek skladby, ktorú hrám. To by som povedal, že je najviac charakteristické pre moju hudbu. Taktiež som však nespomenul, že mám veľkú inšpiráciu v klasickej hudbe. Ovplyvnili ma skladatelia ako György Ligeti, Béla Bartók, Krzysztof Penderecki a myslím si, že aj to je veľmi cítiť v mojej hudbe. Aj to je jedna z charakteristických veci pre moju tvorbu, že je tam počuť veľa rôznorodých žánrových inšpirácií.“

* Bolo to vedomé rozhodnutie mať takýto eklektický prístup k hudbe alebo sa to vyvinulo nejako prirodzene?
MS: Prišlo to skôr prirodzene. Aj s Atom String Quartet-om máme podobný prístup. Neviem, či je to dobré alebo zlé, niekomu sa to páči a niekomu zas nie. Znie to moderne a nenudíme sa so svojou tvorbou.“

* Vo všeobecnosti ako pristupujete ku kompozícii vo svojich projektoch ?
MS: V tejto oblasti som sa veľa naučil od Kenny Wernera. Je to skvelý učiteľ a zúčastnil som sa viacerých jeho workshopov. On vždy hovorieval - na to, aby ste vedeli ako skladať musíte jednoducho skladať. Nehľadajte spôsoby ako byť dobrým skladateľom a ako sa to má robiť a používať nejaké klišé postupy, proste len tvorte. A tým som sa stále riadil. Začal som pravidelne písať. Väčšinou sú to len veľmi krátke formy a vždy som mal túžbu napísať niečo väčšie a lepšie. Krzysztof Lenczowski z Atom String Quartet-u mi povedal, tak to proste urob. A ja som si povedal, že má pravdu a začal som. Momentálne moja najrozsiahlejšia kompozícia bola s Atom String Quartet-om pre symfonický orchester a bola to skvelá skúsenosť. Čo sa týka komponovania, jedna z veci, ktorú rád praktizujem, je tvorba bez akéhokoľvek premýšľania. Proste sadnem si za nástoj položím naňho prsty a snažím sa vydať akýkoľvek zvuk, ktorý by ma k niečomu inšpiroval. Väčšinou ma to núti robiť iné veci a experimenty, ktoré by som normálne nerobil. Niečo podobné hovorí aj Kenny Werner, aby hudobníci občas skúšali robiť aj niečo úplne náhodne. Toto mi veľmi pomohlo k tomu, aby som tvoril originálne veci. Podobne je to aj v improvizácii - niekedy neviete vôbec, čo sa deje, ale intuitívne niečo hráte a vaše podvedomie a myseľ sa už o všetko postará.“

* Ako skladateľ ste sa zaujímali aj vedome o nejaké formy a harmónie?
MS: „Ja tvorím veľmi odlišným spôsobom. Nevyužívam skoro vôbec takéto poznatky, skôr by som to opísal ako hľadanie niečoho. Raz som dokonca zložil pre orchester pol hodinovú skladbu a na konci som vlastne ani nemal tušenia v akej je to tónine, pretože som nad tým vôbec nepremýšľal. To je pre mňa veľmi dôležité hľadať zvuk a všetko skladám hlavne podľa ucha. Neskladám veľmi hlavou, ale skôr sluchom a srdcom. V konečnom dôsledku je však asi dobré prepojiť obidve veci dokopy.“

* Vás posledný album s kvintetom je Berek. Od prvého albumu ubehol už pomerne dlhý čas. Ako vnímate tento album v porovnaní s vašou predošlou tvorbou?
MS: „Berek je pre mňa veľmi špeciálny album. Mám z toho taký pocit, že tento album to som ja! Predtým sme nahrávali takú hudbu, čo sme mali všetci radi, ale Berek to je niečo iné - to je to čo ja cítim. Na tom albume som pozbieral všetky svoje hudobné skúsenosti aj z Ameriky, ktoré sa pretavili do albumu Berek. Opísal by som to ako manifestáciu môjho jazyka a soundu. Nebol to už album, ktorý je kompiláciou mojich vzorov a vplyvov. Pred nahrávaním som už vedel kto som a čo chcem hrať. Nikoho som neimitoval, hral som ako Mateusz Smocyzński. Myslím si, že je to vôbec prvý album, kde som sa naozaj snažil byť sám sebou.“

* Na tomto albume je cítiť aj veľa poľského folklóru.
MS: „Samozrejme. Keď som bol ešte veľmi malý, moji rodičia mali tanečnú folkovú skupinu, kde som hral na husle a to je to čo ma tvorí. Hral som folk, študoval klasickú hudbu, jazz a to všetko sa spojilo dokopy.“

* Čo je pre vás jazz, keďže sa uberáte týmto veľmi eklektickým smerom?
MS: Niekedy sám mám o sebe pocit, že nie som jazzový hudobník, ale skôr hudobník, ktorý rád improvizuje. To je pre mňa viac dôležitejšie. Improvizovať a spájať všetky získane hudobné skúsenosti za tie roky. Takže jazz je pre mňa viac improvizácia a slobodná tvorba ako nejaký konkrétny jazyk.“

Aký máte pocit z finančnej podpory pre jazz vo vašej krajine?
MS: Musím povedať, že nikdy toho nie je dosť, ale myslím si, že Poľsko je na tom dobre a máme obrovské množstvo jazzových festivalov. Každé jedno väčšie mesto má svoj festival a jazzové kluby. Je v tom veľmi veľká súťaž. Ja si musím povedať, že vďaka tomu mám to šťastie, že stále mám kde hrať. Situácie pre jazz v Poľsku je veľmi dobrá. Treba len pracovať na svojej hudbe a neustále sa zlepšovať, aby ste mali vždy čo ponúknuť. Taktiež musím povedať, že v rámci poľských kultúrnych inštitútov máme dobrú podporu aj na koncertovanie v zahraničí!“

* Aké máte plány v blízkej budúcnosti?
MS: Nedávno som dostal informáciu, že môžem zahrať husľový jazzový koncert, takže teraz k tomu píšem hudbu. Taktiež budem nahrávať album so Stephan Braunom a nové CD s Atom String Quartet-om. Budeme vydávať CD s Atom String Quartet-om spolu s Leopoldinum Orchestra z Wroclavy a budeme nahrávať ďalšie CD so symfonickým orchestrom. Takže mám veľa plánov (smiech).