18. - 20.5.2018, Dirsbach, A   23.05.2018

Neďaleko dedinky Diersbach V Hornom Rakúsku, sa uskutočnil už 33. ročník jazzového festivalu Inntöne. Jeho zakladateľom je farmár, trombonista, skladateľ a aranžér, majiteľ vydavateľstva i promotér – Paul Zauner.  Unikátny festival svojou polohou, ktorá sa nachádza v priestoroch farmy uprostred poľa, vytvára uvoľnenú a rodinnú atmosféru, nielen zúčastneným divákom, ale aj samotným interpretom. Medzi účinkujúcimi sa predstavili veľmi zaujímavé mená -  v tejto recenzii si predstavíme interpretov z európskych krajín.  

Britskí Sons of Kemet a ich líder, saxofonista Shabaka Hutchings, boli headlinermi prvého festivalového dňa. Zoskupenie vo svojom koncerte, ktorý by sa skôr dal nazvať tanečným setom, ponúkli nespútanú energickú dávku surových afrických rytmov sprevádzajúcich ostré saxofónové improvizácie a bublajúcu tubu. Zazneli skladby z aktuálneho albumu “Your Queen Is A Reptile”, Shabaka na svojom saxofóne vytváral repetitívne melódie, ktoré sa miestami spojili do unisona s tubistom Theonom Crossom. Ten vyťažil zo svojho nástroja nevídané a doslova dych-berúce zvuky. Sprievod dvoch bubeníkov Toma Skinnera a Eddieho Hicksa vytváral hypnotický pulz a dostával tancujúcich divákov do tranzu.

Ako ďalší britský interpret sa predstavil saxofonista Soweto Kinch so svojim triom. Ten na rozdiel od svojho kolegu Hutchingsa, stavil na inú kartu. Na koncerte odzneli skladby z aktuálneho albumu „Nonagram“, v ktorých prepojil tradičný zvuk saxofónového tria so samplovými podmazmi a freestyle rapom. Skvelé improvizácie a práca s looperom striedali hip-hopové skladby, v ktorých sám líder rapoval. Aj vďaka výbornej komunikácii s publikom dokázal vytvoriť skvelú atmosféru a v poslednej skladbe si trúfol na freestyle rap, ktorého téma sa skladala zo slov začínajúcich sa na písmená a-u-s-t-r-i-a. Jednotlivé slová vyberali samotní diváci a Soweto svoju úlohu zvládol naozaj bravúrne. V triu ho sprevádzali Nick Jurd na kontrabase a Will Glaser na bicích. Na doplnenie uvediem, že v jednom zo starších Kinchových projektov mal tú česť si zahrať aj náš skvelý bubeník Dávid Hodek, ktorý výborne zapadol do jeho hip-hopovo jazzového konceptu.

Trojicu účinkujúcich z Veľkej Británie uzatvára kvarteto, ktorého bol opäť do tretice lídrom saxofonista a to Julian Siegel. Moderne ladené kompozície s podtónom mainstreamového jazzu striedali balady, nakomponované pasáže, ale hlavne množstvo sólových partov, ktorých dĺžka sa často natiahla do nekonečných improvizácií. Siegel si na koncerte zahral nielen na tenor saxofóne, ale predstavil aj svoj bas klarinet. Kapelu dotvárali Liam Noble na klavíri, Oli Hayhurst na kontrabase a skvelý Gene Calderazzo na bicích.

Pre mňa jedno z top koncertných predstavení na festivale previedlo nemecké kvarteto – Anna Lena Schnabel Quartet. Mladá saxofonistka dala dokopy výbornú zostavu hudobníkov, kde skvelým spôsobom zafungovala vzájomná chémia. Už úvodná hra na náustok saxofónu, s ktorým vytvárala glisandové melódie v duu s vynikajúcim klaviristom Florianom Weberom naznačila, že pôjde o niečo „iné“. Pestrý koncert osciloval medzi free jazzom, experimentovaním so zvukmi a formou, v prepojení  s moderne poňatými kompozíciami. Výborné improvizácie striedali technicky náročné unisono pasáže. Dialo sa aj preparovanie klavíra rôznymi predmetmi na spôsob Johna Cagea, a klavirista Weber si dokonca zahral na zvonkohre a melodike.  Skvelú rytmickú sekciu vytvorili Giorgi Kinadze na kontrabase a Björn Lücker na bicích.

 
V ďalšom prevažne nemeckom zoskupení Hendrika Entzian Quartet sa opäť na čele kapely predstavila dáma. Hendrika je pokračovateľkou moderného trendu ženských kontrabasistiek, ktoré v poslednom desaťročí ovládli tento mohutný nástroj. Jej autorská tvorba obsahovala svieže groovy popretkávané swingujúcim pulzom a bebopovým jazykom. Kapelu dotvárali nemecký klavirista Simon Seidl, írsky saxofonista Matthew Halpin a švajčiarsky bubeník Silvio Morger.

Pre mňa ďalšie z top vystúpení predviedlo brazílsko-nemecké zoskupenie okolo latino legendy, trombonistu Raul de Souza - Next Generation Band. Koncert bol plný latino energie a radosti z hrania. Nekonala sa žiadna gýčová bossa-nova ale natlakovaná jazda afro-kubánskymi rytmami. Líder sa vo svojich úctyhodných 84 rokoch na pódiu ledva hýbal, ale v absolútnom pokoji pri improvizáciách nedával najavo žiadnu opotrebovanosť - práve naopak. Jeho mladá, energická kapela šliapala ako hodinky. Pôsobila zomknuto a zohrato aj pri skladbe, ktorá podľa slov klaviristu Alexa Correu vznikla z tvorby de Souzu v roku 1965. Skvelé improvizácie a dvojhlasné témy na druhom trombóne dopĺňal nemecký hudobník Christophe Schweizer. Výbornú zostavu uzatvárala neúnavná rytmika Glauco Solter na basgitare a Zaza Desiderio na bicích.

Prvú časť recenzie z festivalu INNtöne uzavrieme vystúpeniami dvoch duo zoskupení z Európy. Tým prvým je poľsko-francúzske duo Krzystof Kobylinski & Eric Truffaz. Toto výnimočné duo je v našich končinách už dobre známe, keďže aj minulý rok absolvovalo skvelý koncert v rámci festivalu Hevhetia v Košiciach. Dvojica vytvorila výborný úvod do druhého festivalového dňa. Prvých 15 minút koncertu patrilo iba klaviristovi Kobylinskemu a jeho invenčnému jazzovému preludovaniu. Po čase sa k nemu pridal trubkár Truffaz, ktorého silno Davisovské vplyvy výrazne posunuli hudobné smerovanie koncertu. Obaja interpreti prispeli svojimi autorskými kompozíciami s prvkami tanga, balád, rytmicky zložitejšími skladbami s nepárnymi metrami, ale aj skladbami obsahujúcimi otvorené ambientné plochy, ktoré vytváral Truffaz pomocou svojho looperu. Ich melodické postupy dokonale splynuli v jeden celok. Kontext skladieb budil pozitívny a ľahký dojem, pritom improvizácie jednotlivcov obsahovali hlboké výpovede a skvele sa dopĺňali.

 
Gitarové duo Peter Mayer & Micky Lee takisto predviedlo svoje autorské kompozície. Rakúšan Peter Mayer a Srb Micky Lee, vlastným menom Miroslav Mirosavljev, vytvorili príjemný úvod tretieho festivalového dňa. Nechýbali tradičné španielske rytmy, virtuózne behy, fingerstyle, dopĺňačky, naháňačky a množstvo improvizácii v nepárnych taktoch. Veselé komentáre medzi skladbami len potvrdili radosť a pohodu, ktorá z ich hudby sršala.