21. - 23.7.2023, Diersbach, AT   12.09.2023

Navštíviť jeden jediný festival už po 19-sty raz v priebehu 20 rokov je ozaj možnosť na porovnávanie! Ale to by som až tak nechcel, pretože som s festivalom už zviazaný akousi popučnou šnúrou a nemusel by som byť celkom objektívny! Hoci na druhej strane mám pocit, že festival Inntöne Open Air / Jazz na farme začal po pandémii zaručene viac bojovať o svojho návštevníka. Tento rok bolo značne viacej sprievodných koncertov v Drevenej stodole (dlhoročné hlavné pódium festivalu) i v St. Pigs Pube, kde vzniká mnohorazy atmosféra podobná malým jazzovým klubom v Harleme či Brooklyne. A i niekotré zoskupenia mali jazzové hrany značne obrúsené!

 

Drevená stodola
V piatok skvelý koncert stálice Sweet Emma Jam so speváčkou Chanda Rule. V sobotu a v nedeľu po dva koncerty JumpingJungle & Youth Jm Lab, čo bola detská skupina, ktorá tu vystupovala minimálne po tretí raz. Miestami nesmelosť nahrádzalo odhodlanie, ale nadšenie nechýbalo nikdy! Sklamaním boli vystúpenie pesničkárky Luisa Sobral, ktorá ale že s jazzom nemá nič spoločné. A na druhej strane vystúpila 81-ročná speváčka Janice Harrington a takmer domáci Gospel & Blues Band (Osian Roberts, Jan Kořínek, ...), ktorá sa drží hesla: "Vek je len číslo. Mám 81 rokov a stále som pripravená to tu roztočiť!" A aj to roztočila!

 

St. Pigs Pub
Tu v piatok vystupovala aj Janice Harrington Gospel & Blues Band a bolo ozaj natrieskané. Plno bolo aj pri dvoch vystúpeniach ValdobbiadeneJazz Ensemble je hudobný ambasádorský projekt ValdobbiadeneJazz, festivalu, ktorý vznikol v roku 2019 medzi kopcami Conegliano a Valdobbiadene, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO. Post bop nenechal nikoho v kľude pri einterpretácii veľkých štandardov z histórie jazzu. A potom Crème de la Crème v podobe formácie NY Blue Note Quintet, ktorá hrala každý večer (Joe Magnarelli – trúbka, Dmitry Baevsky – alt saxofón, Kirk Lightsey / Oliver Kent - klavír, Wolfram Derschmidt – kontrabas a Bernd Reiter – bicie) akokeby hrala posledný raz!

 

 

Piatok open air
Otvorenie celého festivalu na hlavnom pódiu tento rok pripadlo novozaloženej formácii Austrian Syndikate, ktorú vedie skladateľ a klavirista David Helbock (David Helbock - syntezátory, Peter Madsen - klavír, Raphael Preuschl - basgitara, Herbert Pirker - bicie a Kornél Mogyoró - perkusie) a vznikla ako oslava fenomenálneho rakúskeho klávesáka a skladateľla Joe Zawinula! V pohode koncert troška rozrušili na záver dva latinsko-americké pokusy, smerujúce miestami až k estráde.

Za to Marilyn Mazur's Shamania (Hildegunn Øiseth - trúbka a kozí roh, Lotte Anker - tenor a soprán saxofón, Sissel Vera Pettersen - spev a alt saxofón, Lis Wessberg - trombón, Makiko Hirabayashi - klavír a klávesové nástroje, Ida Gormsen - basgitara, Lisbeth Diers - conga a perkusie a Marilyn Mazur - perkusie, balaphon a kalimba) je osobnosťami nabitá škandinávska formácie čisto ženského obsadenia pod taktovkou Marilyn Mazur. Projekt je vysoko spirituálny, podmaňujúci, s množstvom energie a slobody na pódiu zároveň! Nadpozemská hudba! Môj 1. vrchol festivalu!

Prvý festivalový večer uzavrela v komornom duchu formácia rumunského skladateľa a huslistu Balanescu Quartet (Yuri Kalnits - husle, Chris Pitsillides - viola, Nick Holland - cello a Alexander Balanescu - husle). Toto kvarteto bolo založené v roku 1987, si získalo povesť jedného z najlepších súborov súčasnej hudby. Alexandra Balanescu, hnaciu silu súboru, vždy priťahovalo neznáme. Priznám, toto nebola moja šálka kávy.

 

 

Sobota open air
Veľmi príjemným naštartovaním druhého festivalového koncertnéhio maratónu (v sobotu až šesť skupín na hlavnom pódiu) bolo vystúpenie talianskej barytón saxofonistky a speváčky Helgy Plankensteiner (Helga Plankensteiner - barytón saxofón a spev, Achille Succi - bas klarinet, Michael Lösch - klavír, Glauco Benedetti - tuba a Marco Soldà - bicie). Bolo to príjemné oživenie skladieb Jelly Roll Mortona v úprave samotnej Helgy, aktívnej v mnohých ďalších smeroch a projektoch, v originálnej inštrumentácii. Z takmer storočných melódií kapela vyludzuje úplne nové zvuky s jazzom, rockom, funkom a swingom. Absolútna pohoda!

Pre mňa úplne nové meno - Hermon Mehari (Hermon Mehari - trúbka, Peter Schlamb - klavír a vibrafón, Luca Fattorini - kontrabas a Gautier Garrigue - bicie). Mehari je začínajúci trubkár, ktorý je už absolútnym priekopníkom vo vytváraní nového zvuku, v ktorom prekračuje prvky svojich eritrejských koreňov. Mimo iné je víťazom Carmine Caruso International Trumpet Competition 2015 a semifinalista Thelonious Monk Jazz Competition 2014. Jeho najnovší album je úplne ovplyvnený a presiaknutý harmóniami, rytmami a melódiami krajiny jeho predkov. Asmara (Kozmos), ako sa dielo volá, však neodkazuje len na korene, ale odráža a tuší budúcnosť pred sebou, budúcnosť rodiny a kultúry. Skladby majú veľmi osobný charakter a je to plnokrvný jazz s množstvom šťavy! Môj 2. vrchol festivalu!

Ano moje druhé stretrnutie s francúzskym ženským triom Nout (Rafaëlle Rinaudo - elektrická harfa, Delphine Joussein - flauta, efekty a Blanche Lafuente - bicie) neprinieslo zmenu môjho názoru na túto kapelu. S riadnym driveom, ale absolútne mimo jazzu!

Jej rodičia pochádzajú z Jamajky a tak ona miluje reggae! Zara McFarlane (Zara McFarlane - spev, Renato Paris - klávesové nástroje, Rio Kai - kontrabas a Daniel Smithson - bicie) priniesla na pódium príjemnú zmenu, avšak opäť bez jazzu. Pop, soul a reggae v osobitom mixe sa páčilo, len škoda premrhaného času na predstvenie inej mladej tváre, ale jazzovej!

Za to však skladateľka a saxofonistka Mette Henriette (Mette Henriette - tenor saxofón, Tanja Orning - cello a Ayumi Tanaka - klavír) - to bola úplne iná káva! Saamovia alebo zriedkavejšie Sámovia alebo staršie Laponci sú najstaršia etnická skupina žijúca v Laponsku, v oblasti, do ktorej sa počíta severná Škandinávia (severné Nórsko a Švédsko), Fínsko a ruský polostrov Kola. No a práve Henriette je nórska Sámka. Už v roku 2015 vydala ako vôbec prvá umelkyňa debutový dvojalbum v renomovanom vydavateľstve ECM Records. Už desať rokov absolvuje medzinárodné turné, na ktorom spochybňuje tradičný koncertný formát. Mette má absolútnu pokoru pred životom, umením, hudbou, prírodou, človekom! Jej práca s tónom a dychom je jedinečná a skvostná zároveň! Na jej osobitej ceste jej pokorne sekundovali kolegyne. Táto hudba bola v danom okamžite bola pre mňa liekom! Treba zažiť naživo! Môj 3. vrchol festivalu!

A záver sobotňajšieho večera sa niesol v odlahčenej nálade vďaka Renato Borghetti Cuarteto (Renato Borghetti - akordeón, Pedro Figueiredo - saxofón a flauta, Daniel Sá - akustická gitara a Vitor Peixoto - klavír). Gaúcho z brazílskeho juhu vtrhne na pódium so slameným klobúkom, dlhou hrivou a širokými jazdeckými nohavicami, siahne po klávesoch svojho akordeónu a okamžite rozpúta ohňostroj so zábleskami zvukov milongy, polky, vanerao, chamamé a fandanga - všetkých tých hybridných foriem, ktoré vznikli stretnutím nemeckých, českých a talianskych emigrantov s čiernymi rytmami Afriky a tradíciami Indiánov. Dômyselne spája dušu pampy s jazzom, tangom a komornou hudbou. Renato je už viac ako štyridsať rokov na hudobnej scény a na budúci rok oslávi šrytidsať rokov od vydanie prvého albumu! Celý festival bol v tanečnem pohybe! Skvelý záver festivalového dňa!

 

 

Nedeľa open air
Opäť štart do tretieho festivalového dňa o dvanástej hodine na pravé poludnie v podobe vystúpenia britskej formácie Tom Challenger´s Brass Mask (Tom Challenger a George Crowley - saxofóny, Alex Bonney, Rory Simmons a Byron Wallen - trúbka, Caius Williams - basgitara a Jon Scott - bicie) priniesol doslova destilát melódií a rytmov, ktoré sa ustavične stretávajú, prelínajú a opäť vytvárajú priestor pre ďalšiu eskapádu. Opar New Orleans či blues, ale i free jazz. Mladá dravá energia, ktorá si ctí jazzový kánon, ale ho aj úspešne prekračuje!

A potom prišlo obrovské prekvapenie v podobe mladej, iba 28-ročnej, berlínskej skladateľka a klaviristky Johanny Summer, ktorá je odchovankyňou klasickej hudby a o jazz škrtla iba pred niečo vyše dvoma rokmi! "Jej hudba je plná fantázie a bez kategórií. Vychádzajúc z európskej klasickej hudby s úžasným nádychom vytvorila niečo dokonalé, niečo vlastné. Krásna hudba od A po Z. Nová hviezda na klavírnom nebi," píše o svojej mladej kolegyni Johanne Summer klavírna ikona Joachim Kühn. O tom, že to Johanna Summer myslí vážne, svedčí aj fakt, že na debutovom albume Schumann Kaleidoskop (ACT Music, 2020) sa pustila do vrcholnej disciplíny sólového klavíra! Jej príbehy sú famózne! Môj 4. vrchol festivalu!

Od sólového klavíru z Nemecka sme sa razom dostal na Britské ostrovy a v spoločnosti kvarteta. Po vlaňajšej účasti na Inntöne Tasten Festivale (ktorý už ale nemá pokračovanie) v duu s klaviristom Deschanel Gordonom, prišiel tento rok mladý tenor saxofonista Xhosa Cole z Birminghamu aj so svojím kvartetom - Xhosa Cole Quartet (Xhosa Cole - tenor saxofón, Steve Saunders - el. gitara, Josh Vadiveloo - kontrbas a Nathan England Jones - bicie). V tomto meste tak pokračuje v lídii už slávnejších kolegov ako Soweto Kinch či Shabaka Hutchings. V jeho procese dozrievania sa ukazuje jeho nadčasová hudba s vlastnou tvárou a jedinečná cesta vpred.

Freight Train (Cathy Jordan - spev, Liam Noble - klavír a Paul Clarvis - bicie nástroje) je írsko-britské trio s írskou folkovou divou Cathy Jordan, ktorá sa hneď na začiatku vystúpenia prizanla, že je po prvý raz na jazzovom festivale. Jej silný bluesový hlas v spojení s neortoxodnými hudobníkmi na klavíri a bicích ma veľmi nezobralo a tak nastal čas pozorprávať sa s kolegami novinármi v zákulisí.

Predposlednou formáciou tohtoročného Inntöne festivalu bolo domáce zoskupenie Clemens Salesny & Gregor Aufmesser Charles Mingus 100 (Markus Pechmann - vedúci trubkár, Martin Eberle - trúbka, Phil Yaeger - trombón, Christina Lachberger - bas trombón a tuba, Klaus Dickbauer - alt saxofón a flauta, Clemens Salesny - tenor a alt saxofón, Štěpán Flagar - barytón a soprán saxofón, Michael Hornek - klavír, Martin Bayer - el. gitara, Gregor Aufmesser - kontrabas a Valentin Duit - bicie). Míľnik jazzového modernizmu - The Black Saint and The Sinner Lady, vydaný v roku 1963 legendárnym vydavateľstvom Impulse. Z hľadiska kompozičnej ucelenosti sa táto štyridsaťminútová suita považuje za vrchol Mingusovej tvorby, ktorá zároveň predstavuje najvýraznejšiu poklonu Dukeovi Ellingtonovi. Teraz sa tomuto zoskupeniu prvotriednych rakúskych hudobníkov podarilo implantovať komplexnosť, vášnivý charakter, neustále sa meniace odtiene farby tónu, kontrapunktické finesy, zvukovú ťažobu ako deklarovaný telos, pričom z neho čerpané vnemy, postrehy, súvisiace vlastné životy, ... Dych berúce, krásne, komplexné vystúpenie a hádam aj celkové absolutórium na celom festivale! Top a dotyk nebies! Môj 5. vrchol festivalu!

Hudobnú bodku za festivalom dalo vystúpenie Hendrixa zo Sahary alebo Vieux Farka Turého z Mali, ktorý skúma hranice tradičnej západoafrickej hudby a vydáva sa na nové, neprebádané územia. Syn Ali Farka Tourého roztancoval celý festival a s úsmevom na tvári sa nám veru ani nechcelo ísť spať! Ale o rok zaručene prídem späť!

Táto služobná cesta bola realizovaná s finančným príspevkom SOZA!