19.4.2018, Brémy, D   03.05.2018

Poľsko ako sme už písali v úvodnom článku, bolo tento rok spriaznenou krajinou festivalu, takže dostali v rámci hlavného programu celý jeden deň na prezentáciu. Poľský večer priniesol 8 kapiel, ktoré sa, ako sme už hovorili, uberali viac smerom k avantgarde. Niekomu mohlo takéto dramaturgické smerovanie vyhovovať, niektorí ostali sklamaní. Poľská jazzová scéna je obrovská a patrí k veľmi aktívnym na európskom kontinente a má v rámci svojej rôznorodosti a progresívnosti čo ponúknuť. Dôležité je však podotknúť, že výber kapiel je v rukách organizátora a nie spriatelenej krajiny.

Ako prvý sa predstavil Kamil Piotrowicz Sextet, ktorý vo svojom vystúpení priniesol unikátny sound experimentálneho jazzu, ktorý vychádzal z kolektívnej improvizácie. Okrem jazzového jazyka sa objavili aj presahy s minimalizmom, noise music a elektronickou avantgardou na štýl Karlheinz Stockhausena. Čo vytváralo výrazný kontrast medzi akustickým soundom a experimentálnym elektronickým soundom. Tento kontrast a pohrávanie sa so sonoristikou sa stal charakteristický pre celé vystúpenie, ktoré bolo podané konceptuálne ako jedno ucelené dielo. Kamil Piotrowicz Sextet sa postaral o výnimočný zážitok v podaní moderného free-jazzu!  

Klaviristka Joanna Duda s trio formáciou taktiež priniesla dávku avantgardy, tá však bola postavená na úplne inom koncepte. Vystúpeniu dominovala elektronika, jednoduchosť, groove, prvky hip-hopu, pop music a časté breaky, ktoré prinášali štýlové kontrasty. Kompozície nápaditým spôsobom prinášali kontrast akustického a elektronického zvuku. Zaujímavý moment priniesla tretia skladba, kde klavír a kontrabas priniesli náročnú tému v unisone. Ambientné plochy, umiernená avantgarda, práca s priestorom a mysticky ladená atmosféra sa v niektorých častiach ponášali na zoskupenie Berglund, Schwarz, Wesseltoft, ktoré však má tento koncept zvládnutý na úplne inej úrovni. Vystúpenie pôsobilo trochu silene extravagantne, no i tak išlo o zaujímavé poňatie modernej avantgardy.

Dlhoročné ostrieľané zoskupenie Marcin Wasilewski Trio, ktoré je veľmi dobre známe naprieč Európou, vsadilo na moderný akustický sound, v ktorom dominovala jednoduchosť, melodickosťou s veľmi výrazným lyricko-melancholickým, poetickým charakterom. Zoskupenie prinieslo dobre rozvrhnutý 30-minutový program, počas ktorého sa ukázali v jemných, zasnených polohách, ale aj v búrlivých improvizáciách. Skladby mali prevažne jednoduchú piesňovú formu, pričom miestami z hľadiska konceptu sme mohli počuť isté paralely so slovenským AMC Triom. Marcin Wasilewski Trio prinieslo príjemný, farebný, moderný jazz postavený na kráse v jednoduchosti!

Speváčka Monika Borzym patrí už niekoľko rokov medzi rastúce hviezdy na poľskej jazzovej scéne. Na svojom konte má už štyri albumy, pričom sa na nich prezentuje v rôznych žánrových polohách, čo sa stalo pre ňu typickým. Na Jazzahead vystúpila so svojim kvintetom, ktoré predviedlo veľmi modernú rytmiku a fúziu viacerých žánrov. Koncert sa prevažne niesol v duchu folku, pop music a jazzu. Monika Borzym zaujala obecenstvo svojim čistým a veľmi distingvovaným, rovným vokálnym prejavom, ktorý niekedy osciloval medzi spevom a kvázi recitatívom. Po technickej stránke speváčka nemá veľký rozsah, no túto skutočnosť si vynahradzuje unikátnou jemnou farbou hlasu. Štýlové smerovanie a aj samotná interpretácia speváčky sa miestami ponášali na kópiu Joni Mitchell, no nedosahovala takú emóciu a silu prednesu. Monika Borzym priniesla nevtieravý vokálny jazz s prímesou popu a folku, ktorý neohúril, ale ani neurazil.

Inovatívne kvarteto High Definition Quartet taktiež vsadilo podobne ako Kamil Piotrowicz Sextet na kontrast akustického a elektronického soundu. Voľná improvizácia bola hlavným ťažiskom celého konceptu. Zoskupenie veľmi dobre pracovalo s farbami a sonoristikou svojho obsadenia vo vyčleňovaní skupiniek a jednotlivcov, čo vytváralo výrazne zvukové kontrasty. Expresívne a vypäté polohy sa efektne striedali so striedmym minimalizmom. Okrem inšpirácií vo free jazze, súčasnej elektronickej experimentálnej hudbe, skupina čerpala aj z avantgardného smeru vážnej hudby, kde sa inšpirovala skladateľom Krzysztofom Pendereckim. Výsledkom tejto unikátnej fúzie experimentálneho zvuku z troch rôznych žánrov bol veľmi originálny sound a jedinečný prístup, ktorý sa postaral o výnimočný zážitok!

Atom String Quartet netreba špeciálne predstavovať, unikátne sláčikové kvarteto patrí k ojedinelým komorným sláčikovým zoskupeniam, ktoré sa orientujú na jazz. Jazzahead zažilo vystúpenie vysokej umeleckej kvality s unikátnym soundom a vynikajúcou súhrou, ktorú protagonisti demonštrovali v komplexných imitačných nástupoch a improvizačných konverzáciách. Okrem vlastných skladieb sa taktiež predstavili v avantgardnej polohe spracovaním diel skladateľov Witolda  Lutosławskeho a Krzysztofa Pendereckeho, ktoré predviedli vo vlastnej úprave s jazzovými vsuvkami. Atom String Quartet využil svoju silnú stránku a tou je spájanie dvoch svetov komponovanej vážnej hudby a swingujúceho jazzu. V ich vlastnej tvorbe ponúkli poslucháčom skvelé virtuózne sóla a pulzujúce, swingové sprievody s použitím rôznych strumming techník na sláčikové nástroje. Atom String Quartet so svojim menom priniesli aj vysoké očakávanie, tie sa im však podarilo naplniť vo vynikajúcom rozmanitom repertoári s interpretáciou najvyšších kvalít!  

Len 23-ročný saxofonista Kuba Więcek patrí v súčasnosti medzi najväčšie rastúce hviezdy na poľskej jazzovej scéne. Mladý saxofonista posledné roky spolupracuje s najetablovanejšími menami poľskej jazzovej scény. Do Brém na Jazzahead si nezabudol so sebou priniesť mladícku energiu a vynikajúcu invenčnosť. Jeho herná technika, sound a kompozície boli invenčné po melodickej aj rytmickej stránke. Nechýbali ani presahy s minimalizmom, rockom, populárnou hudbou, avšak nešlo o žiadnú elektroniku! Kuba Więcek si dokázal poradiť len za využitia moderného akustického soundu, ktorému dominoval jazzový idióm, avšak aktualizovaný do súčasnosti. V sprievodoch sa dokázal kreatívne vynájsť pri používaní ostinátneho búchania klapiek a iných techník. Kompozície si aj pri jemnejšom sounde držali neustáli dynamizmus a poslucháč bol takpovediac na nohách z množstva zmien a kontrastov. Kuba Więcek priniesol dych berúce, nepredvídateľné, energické vystúpenie!

Na záver poľského večera vystúpil trubkár Piotr Damasiewicz so svojim nonetom Power of The Horns, ktoré malo päťčlennú dychovú sekciu. Veľké obsadenie malo trochu problém efektne pracovať so zvukovými možnosťami formácie. Mohutné obsadenie pôsobilo skôr ako nesúrodá masa zvuku. Po štýlovej stránke sa zoskupenie uberalo smerom free jazzu, avšak miestami sa strácal koncept a vystúpenie sa menilo na veľmi ťažkopádnu, bezduchú a prehnane expresívnu sólistickú expozíciu.