27. - 30.4.2023, Bremen D   16.05.2023

Európske showcase koncerty na Jazzahead! tvoria najväčší podiel z pomedzi všetkých koncertov. Celkovo je ich vždy až šesťnásť. Poslucháči sa teda mohli tešiť na dlhý zoznam najrozličnejších, moderných projektov z rôznych kútov Európy. Tento rok zaujímavo prevládalo medzi európskymi kapelami experimentovanie s elektronikou. V tesnom závese potom boli projekty s ethno jazzovou inšpiráciou a aj moderný akustický jazz mal dosť veľké zastúpenie. A v jednej z dvoch porôt pre túto kategóriu sedel anonymne aj zástupca zo Slovenska Igor Vida z OZ Na 'Conxypan - promotér koncertov a festivalov (Samaria Jazz Festival, Are you free?, ...).

 

LILJA (Oddrun Lilja Jonsdottir – gitara a spev, Sanne Rambags – spev, Bafana Nhlapo – perkusie a spev, Jo Skaansar – kontrabas, basgitara a spev, Erik Nylander – bicie nástroje). Prvý európsky showcase koncert rozbalila v štvrtok skupina z Nórska – LILJA, pod vedením gitaristky Oddrun Lilja Jonsdottir. Jej energická kapela priniesla svojráznu, rôznorodú hudbu, ktorá odvážne kombinovala aj zdanlivo vzdialené prvky. Mohli sme počuť zaujímavé kombinácie hovoreného slova, jazzu, rocku, blues, world music, či vokálneho chansonu. Gitaristka Oddrun Lilja, rastúca hviezda nórskeho jazzu, poňala svoj projekt ako cestovateľský denník a teda skladby boli autentické a zameriavali sa na príbehy, kultúru a oblasti, kde všade vycestovala. Organická hudobná fúzia sa pohybovala v rôznorodých krajinách, ale viackrát sa objavili prvky marockej hudby. V jej búrlivom vystúpení sme mali možnosť okrem iného vidieť aj prepojenie pohybových prvkov, či netradičného afrického vokálu s hudbou v podaní excentrického perkusionistu a speváka z Južnej Afriky Bafana Nhlapa.

AMALIA UMEDA QUARTET (Amalia Umeda Obrębowska – husle, Franciszek Raczkowski – klavír, Michał Aftyka – kontrabas, Michał Szeligowski – bicie nástroje). Poľská huslistka Amalia Umeda Obrębowska sa venovala improvizácii a vlastnej tvorbe už od mlada. Preto nie je udivujúce, že jej vlastný projekt staval práve na jej tvorbe a ťažil z improvizácie. Moderný jazzový sound sa v jej originálnej tvorbe skĺbil s prvkami ľudovej hudby. Nechýbali ani inšpirácie z bohatej histórie poľskej klasickej hudby 20. storočia. Pútavá originálna tvorba ťažila z prekvapivých momentov a výrazných kontrastov, pričom hudba sa neustále rozvíjala vo forme aditívnych, členitých častí. Melodické zvukomalebné plochy striedali disonantné, rytmické pasáže. Celkovo to bol zaujímavý showcase koncert originálneho, moderného jazzu.

SCHNTZL (Casper Van De Velde – bicie nástroje a elektronika, Hendrik Lasure – klavír a elektronika). Netradičný názov belgického zoskupenia a obsadenie nasvedčovali veľmi originálnemu prístupu. Tak tomu aj bolo, duo Casper Van De Velde a Hendrik Lasure si vytvorili úplne vlastný hudobný svet, ktorý predovšetkým vytvárali na mieste prostredníctvom happeningu. Experimentálny projekt extenzívne pracoval s elektronikou vo forme samplovania a syntezátorov. Niektoré netradičné loopy a sample s využitím trúbky od bicykla, loptičky, či šúchania kefky o drevo vytvárali protagonisti úplne spontánne na mieste. Takéto netradičné prvky v spojení s atypickými farbami syntezátorov produkovali originálny a zvláštny koncept, pričom mäkké tóny syntezátorov boli často v kontraste s agresívnym bubnovaním. Projekt mal potenciál, no bohužiaľ veľa nápadov ostalo nerozvinutých len vo forme viacerých bizarných statických plôch.

MOZES & KALTENECKER (Tamara Mózes – spev, Zsolt Kaltenecker – klávesy, efekty, elektronika). Maďarské duo spevu a syntezátorov v podaní Tamary Mózes a Zsolta Kalteneckera predviedlo na celom festivale Jazzahead! ako sa dá originálne prepojiť jazz a elektronika. Veľkolepý sound komorného dua dokázal byť intímny, ale aj obrovský a dramatický. Kaltenecker si vytvoril originálny hudobný štýl kombinujúci prvky jazzu, rocku, elektronickej hudby, ktoré veľmi originálne používa tak, že nahrádza celú kapelu. Ak je potrebné zvýrazniť rytmus hrá perkusívne ako bubeník, ak treba podržať harmóniu či melódiu, je tam prítomná. To všetko zvláda simultánne vo veľmi kompaktnom plnom sounde. Okrem toho im nechýbalo kreatívne využívanie kontrastov, dynamiky, surového zvuku, loopovania, či práce so zvukomaľbou a priestorom. Jednoducho to bol famózny koncert excelentného, moderného jazzu s pútavým zvukom a improvizáciami, pričom ponúkli pesničky z ich spoločného aktuálneho albumu Mozes and Kaltenecker - Futurized (BMC Records, 2023)! 

SC’ÖÖF (Amadeus Fries – bicie nástroje, Christian Zemp – gitara, Noah Arnold – alt saxofón, Elio Amberg – tenor saxofón). Záver štvrtkového večera patril švajčiarskemu kvartetu SC’ÖÖF. Do Nemecka prišli prezentovať svoj koncept hudobnej inakosti, kde sa vrhli do sveta slobody, voľnej improvizácie a experimentu. Absencia melódii, statické zádrže, minimalizmus, voľná improvizácia a experimentálny, netradičný sound vytvorili veľmi svojskú hudobnú koncepciu, ktorá však mňa osobne neoslovila, ale fanúšikovia hudobných experimentov, disonancií a noise music si určite prišli na svoje.

NOSAX NOCLAR (Julien Stella – klarinety, Bastien Weeger – saxofóny). Prvou európskou zostavou v piatok bolo komorné francúzske duo. Netreba sa však nechať oklamať veľkosťou ich zoskupenia, pretože dvaja dychári dokázali vyprodukovať plnosť soundu veľkého ansámblu. Ich hru charakterizovala rytmická hravosť, melodicko-rytmické vampy a krásne melodické unisona. Originálny zvuk bol docielený jedinečným frázovaním, prácou s tónom a rozvíjaním motívov. Duo predviedlo použitie dychov v úplne odlišnom kontexte na aký sme zvyknutí. S použitím rôznych rozšírených techník a dobre zvolených registrov, dosiahli nádherný plný zvuk a farbu. Vo svojej tvorbe boli umelci ovplyvnení rôznymi kultúrami a tak sme mohli počuť aj zvukovú imitáciu japonskej flauty. Pozoruhodné komorné vystúpenie malo v sebe zvukovo úplne všetko – melodickosť, harmóniu, pútavú rytmiku, meditatívnosť a minimalizmus s prepojením na bohaté jazzové improvizácie. Zoskupenie NOSAX NOCLAR sa tak bez problémov zaradilo k najlepším akustickým jazzovým formáciám festivalu a k najlepším výkonom tohto ročníka vôbec!

KARJA / RENARD / WANDINGER TRIO (Kirke Karja – klavír, Etienne Renard – kontrabas, Ludwig Wandinger – bicie nástroje). Toto trio bolo pre mňa osobne veľkým sklamaním, od ktorého som čakal trochu viac. Avantgardné zoskupenie sa uberalo smerom sonického prekvapenia a experimentu v podobe rôznych rozšírených techník. Poslucháči sa teda mohli započúvať do rôznych nemelodických notových zhlukov, šúchanie a krčenie roztrhanej blany od bubna, či do rôznych úderov a treniu sláku o nástroj v duchu noise music. Netradičnosť určite prekvapila, no mne osobne tam chýbali nejaké stavebné piliere, rytmus alebo melódia.

LAV SOL (August Glännestrand – bicie nástroje, Heiða Karine Jóhannesdóttir – tuba, Håvard Aufles – klávesy). S tubou ako sólovým melodickým nástrojom sa často nestretnete, no ešte o to menej v kombinácii s elektronikou v jazzovom triu. Netradičná formácia prispela svojim dielom k experimentálnym formáciám s elektronikou. Efekty ako harmonizér, looper, freeze delay používala tubistka na doplnenie a oživenie zvuku. V hudbe prevládali predovšetkým jemné farby. Hlavné inšpirácie pre originálnu tvorbu boli z jazzu a filmovej hudby. Ambientná hudobná produkcia sa v tomto prípade zameriavala viac na zvukové scenérie, plochy a farbu tónu, než na konkrétne motívy a melódie. Nórske zoskupenie sa však týmto počinom rozhodne nestratilo v množstve originálnych konceptov!

AVA TRIO (Giuseppe Doronzo – barytón saxofón, gajdy, gong, Esat Ekincioglu – kontrabas , Giuseppe „Pino“ Basile – bicie nástroje, cupaphon, perkusie). Holandské medzinárodné, multikultúrne AVA TRIO siaha do krajín Izraela, Talianska a Turecka. Ich hudobná fúzia stavala práve na typických prvkoch z týchto krajín a teda sme mali možnosť počuť prvky židovského klezmer jazzu, či prvky východu v podobe iránskych gájd Ney-anbān. Protagonisti sa počas vystúpenia pohrávali s percepciou poslucháča. Prevažne meditatívne vystúpenie sprevádzali rozsiahle plochy, vampy a statické tónové zádrže. Zvukovým obohatením netradičného zoskupenia bol aj typ trecieho bubnu Cupaphone navrhnutého bubeníkom, ktorý pomocou neho vydával presne vyladené tóny a zvukovo pripomínal trenie sláku. Všetko tieto prvky boli spojené pod jednu strechu voľnej improvizácie.

WOLFERT BREDERODE / MATANGI QUARTET / JOOST LIJBAART (Wolfert Brederode – klavír, Maria-Paula Majoor – husle, Daniel Torrico Menacho – husle, Karsten Kleijer – viola, Arno van der Vuurst – violoncello, Joost Lijbaart – bicie nástroje). Prepojenie klavíru a bicích nástrojov s tradičným sláčikovým kvartetom prinieslo pútavý zvuk a zasvietilo plnosťou farieb, medzi prevažne menšími obsadeniami. Holandský klavirista a líder zoskupenia nahrávajúci pre ECM Records priniesol krásny melodický koncept, ktorý medzi experimentálnym hlukom festivalu ukázal, že hudba sa dá ešte stále tvoriť pútavo, aj keď je postavená na starých dobrých základoch ako je jednoznačná jednoduchá melódia, harmónia a rytmus. Na zaujatie publika nepoužívali žiadne nezmyselné behy, skoky registrov, či hluky. Ansámbel priniesol spevnú melodiku s prepojením na jazz, folklórne motívy a minimalizmus so zaujímavou harmóniou. Holandsky ansámbel vedel ako trefne kreovať melódie, pracovať s motívmi, vytvárať dynamizmus i statické momenty, no predovšetkým vedel zachovať organický tok myšlienok hudby. Fantastické vystúpenie v podobe nádhernej zvukomaľby a inštrumentácie pre sláčikové kvarteto sa podpísalo na tom, že to bolo jedno z najlepších vystúpení na Jazzahead! 2023!

THE LITANY OF THE PEAKS (CLÉMENT JANINET) (Clément Janinet – husle, Elodie Pasquier – klarinet, Bruno Ducret – violonello). Francúzske trio s poetickým názvom THE LITANY OF THE PEAKS prinieslo so sebou svieži závan nádeje pre moderný akustický jazz. Inovatívne trio sa pohrávalo s farbami melódií, predovšetkým ma zaujala kombinácia bas klarinetu a violoncella v unisone, čo vytvorilo veľmi lyrický, hutný tón. Sprievodné party komornému ansámblu bez harmonického nástroja nerobili problém, nakoľko huslista okrem iného vynikal aj v technike strumming ako na gitare. Svieži dynamizmus, vygradovaná, až virtuózna expresivita a melodickosť sa postarali o veľmi dramatický hudobný zážitok. Protagonisti predviedli vynikajúcu súhru aj v podobe fantastických kolektívnych improvizácii. O farebné a plné zvukové spektrum nebola núdza, nakoľko ovládali svoje nástroje až do krajnosti a dokázali tvoriť zaujímavé tóny s použitím rozšírených techník. Napríklad ešte v živote som nezažil perkusívny tón violoncella na štýl preparovaného klavíru pomocou vloženej drevenej lyžice medzi strunami, ktorú mimochodom violoncellista veľmi pohotovo vytrhol mihnutím oka, ak sa chcel vrátiť k základnému tónu. Jednoducho bol to veľkolepý, svieži zvukový zážitok pre uši!

YESSAÏ KARAPETIAN (Yessaï Karapetian – klavír, Marc Karapetian – kontrabas, Norayr Gapoyan – duduk a pku, Avar Margaryan – blul a zurna, David Paycha – bicie nástroje). Talentovaný mladý klavirista pôvodom z Arménska - Yessaï Karapetian, žijúci vo Francúzku, si priniesol so sebou na festival netradičné kvinteto, plné tradičných arménskych dychových nástrojov. Poslucháči, tak boli svedkami fantastického prepojenia moderného jazzu s arménskou melodikou a rytmikou. V tejto ethno-jazzovej fúzii prevládala búrlivá energickosť, bohaté improvizácie aj v kolektíve a ozdobovanie melódie variáciami vo folklórnom štýle. Pestrá hudba plná rytmických zvratov, gradácií, vampov, jazzových grooves, modernou jazzovou harmóniou a modalitou v spojení s nástrojmi a tradíciami Arménska pôsobila veľmi originálne, pútavo a postarala sa o vynikajúci hudobný zážitok!

PURPLE IS THE COLOR (Simon Raab – klavír, Štěpán Flagar – saxofón, Martin Kocián – kontrabas, Michał Wierzgoń – bicie nástroje). Susedia z poza našich hraníc v podobe česko-rakúskej formácie si priniesli na festival vynikajúci projekt - PURPLE IS THE COLOR. Mladí jazzmeni ma svojím vystúpením zaujali originálnym, moderným, energickým jazzom. Ich vystúpenie by sa dalo charakterizovať jedným slovom – vyvážené! Vo vynikajúcej súhre vedeli, kedy presne pritlačiť a hrať viac agresívne, dynamicky, a kedy zase naopak zvoľniť alebo kedy hrať viac otvorene tzv. free / out. Pozornosť udržovali vyvážené a dobre umiestnené kontrasty. Bolo to vystúpenie, ktoré malo asi najväčšiu koherenciu v rámci súhry a dramaturgie vystúpenia showcasových koncertov! V rámci svojho vystúpenia ponúkli poslucháčovi plnohodnotný koncert. V popredí predovšetkým svietila pútava melodickosť a melanchólia inšpirovaná škandinávskym jazzom. Taktiež zaujali výbornou dravou energiou, prácou s farbami, či výborným rozvíjaním motívov v improvizáciách. Ostáva len zhrnúť, že všetko vyššie spomenuté prispelo k tomu, že naši susedia sa mohli na Jazzahead! pochváliť jedným z najlepších vystúpení v rámci showcaseov!

UASSYN (Tapiwa Svosve – alt saxofón a zvony, Silvan Jeger – bicie nástroje a zvony, Vincent Glanzmann – bicie nástroje a zvony). Záver európskych kapiel patril v sobotu večer mladému švajčiarskemu triu – UASSYN. Ambiciózni hudobníci priniesli odvážnu fúziu minimalizmu, ambientu, meditatívnej hudby a jazzu. V jadre ich hudby stála primárna zložka hudby a to rytmus. Skladby využívali polyrytmické vrstvenie perkusií a vzájomné rytmické schádzanie a rozchádzanie sa pomocou motivických posunov. Hudba bola predovšetkým veľmi statická a motívy sa rozvíjali pomaly. Občasne sa objavili aj prvky free jazzu. Toto vystúpenie mňa osobne neoslovilo, bolo pre mňa energicky a aj výrazovo nepresvedčivé.

Cesta sa uskutočnila s finančným príspevkom Hudobného fondu!