27. - 30.4.2023, Bremen D   18.05.2023

Nemecká expozícia prináša vždy napätie a aj veľké očakávania. Je to predsa len podujatie na domácej pôde a preto čakám, čo ponúkne miestna jazzová scéna tentokrát. Musím povedať, že tento rok sme dostali jednu z najpestrejších ochutnávok nemeckej jazzovej scény v rámci German Jazz Expo za posledné roky. Častokrát sa stalo, že formácie sú si podobné obsadením, ale aj štýlovo akoby podľa nejakého kľúča. Tentokrát nás však mohli prekvapiť veľmi rôznorodé telesá - od menších trií, cez stredne väčšie kapely až po orchestre, pričom každé teleso donieslo naozaj unikátny sound, farbu a štýl. Poslucháči sa mohli tešiť na 8 nemeckých showcasov, ktoré ukázali tie najpestrejšie súčasné jazzové trendy od rôznych fúzií s jazzovou tradíciou, cez ethno jazz, elektroniku, filmovú hudbu až po jazzovú avantgardu.

 

 

ANDROMEDA MEGA EXPRESS ORCHESTRA (Daniel Glatzel – clarinet, tenor saxofón, akustická gitara, Mourot Laure – flauta, Oliver Roth – flauta, Vincent Bababoutilabo – flauta, Johannes Böhmer – trúbka, Andrej Ugoljew – trombón, Anna Viechtl – harfa, Taiko Saito – vibrafón a perkusie, Kalle Zeier – elektrická gitara, Matthias Pichler – kontrabas, Marius Wankel – bicie nástroje). Andromeda Mega Express Orchestra, založený v Berlíne v roku 2006, čerpá z farebnej panorámy vplyvov, ale znie akoby patril do nového, vlastného subžánru. Prvý showcase festivalu začal ambientným úvodom s rozpínajúcimi figuráciami ponad seba, ktoré vyzdvihovali farby orchestra. Teleso sa vo svojich inštrumentáciách pohybovalo medzi klasickou hudbou a jazzom. Statické, ambientné grooves boli sprevádzané pestrými improvizáciami. Rôznorodé zvukové koláže vytvárali scenérie postavené na odlišných žánrových prvkoch. Okrem toho sme mohli počuť voľné improvizácie plné world music motívov minimalizmu, zaobalených do fantazijnej prekomponovanej formy. Úvodný koncert určite zaujal poslucháčov svojím dôrazom na odlišné sonoristické elementy.

CONIC ROSE (Konstantin Döben – trúbka a krídlovka, Johannes Arzberger – klavír a elektronika, Franziska Aller – basgitara, Bertram Burkert – gitara, Nicholas Stampf – bicie nástroje). Nemecká expozícia kapiel pokračovala modernou kapelou z Berlína. Kvinteto so sebou prinieslo moderný, ambientný jazz s prvkami elektroniky, popu a rocku. Vo svojej hudobnej fúzii kládli dôraz na minimalizmus, jednoduchosť a melodické improvizácie. Melodické motívy sa často rozpriestierali naprieč nástrojmi pre dôraz na farbu zoskupenia. Okrem toho nechýbalo ani Call and response frázovanie medzi trúbkou, gitarou a klávesmi, či free jazzové prvky. Mladé kvinteto prinieslo vlastnú sviežu víziu elektrického jazzu. Postupné gradovanie k záveru s prvkami noise music utvrdilo poslucháčov, že CONIC ROSE dokázalo výborne dramaturgicky vystavať svoj showcase.

JONAS ENGEL – OWN YOUR BONES (Jonas Engel – alt saxofón, Karlis Auzins – tenor saxofón, David Helm – kontrabas, Dominik Mahnig – bicie nástroje). Mladé kvarteto si našlo svoj vlastný sound a hudobný prístup, ktorý je postavený najmä na sile momentu a improvizácii. Free jazzové prvky boli úzko prepojené s prvkami predošlých období jazzu. Náročné tempové a rytmické zmeny si vyžadovali v improvizáciách perfektnú súhru a súdržnosť kapely. To je aj dôvod, prečo skupina namiesto celého pódia využila len malý kúsok, kde sa všetci zomkli pokope. Ich rozostavenie odzrkadľovalo ich kompaktnosť a vzájomné počúvanie v improvizáciách v danom momente. Protagonisti mohli tak omnoho lepšie reagovať a prežívať intenzívnu vzájomnú súhru. Okrem toho nechýbali aj zaujímavé, netradičné zvukové prvky vo forme perkusívneho hrania klapkami na saxofóne, či náročnej hry bubeníka na bicie nástroje a flautu simultánne. To všetko boli ukazovatele vynikajúcej muzikality a talentu, ktoré sa postarali o skvelý hudobný zážitok!

GINA SCHWARZ & MULTIPHONICS 8 (Gina Schwarz – kontrabas, Daniel Manrique-Smith – flauta, Annette Maye – klarinet, Stephan Dickbauer – klarinet, Steffen Schorn – kontra-alt klarinet a saxofón, Peter Joyce – bas klarinet, Lucas Leidinger – klavír, Mahan Mirarab – gitara, Jens Düppe – bicie nástroje). Gina Schwarz so svojim zoskupením priniesla originálny prístup k jazzu vo forme avantgardnej hudby s výraznou melodikou. Časté disonancie boli vo výrazných kontrastoch s jednoduchými vampami a melodickými improvizáciami. Zaujímavé farebné inštrumentácie zvýrazňovali rytmicko-sonoristické prvky hudby a frázovania ansámblu. Projekt Way to Blue rakúskej basgitaristky a kontrabasistky Giny Schwarz bol postavený na inšpiráciách hudby svetovej legendy britskej hudby – Nick Drakea (1948 – 1974), a tiež vzdáva hold svojmu otcovi, ktorý zomrel v roku 2020. Schwarz dokázalapremeniť britskú estetiku ľudovej hudby na niečo úplne originálne – hudbu s prvkami filmovej hudby, avantagrdy, jazzu a mnohými zaujímavými textúrami. Nadčasový projekt prekračoval konvenčné hranice vo vynikajúcej premyslenej a emocionálnej hudbe.

LIUN + THE SCIENCE FICTION ORCHESTRA (Lucia Cadotsch – spev, Wanja Slavin – saxofón, klarinet, flauta a syntezátory, Heidi Bayer – trúbka, Florian Trübsbach – alt saxofón, klarinet a flauta, Phillip Dornbusch – tenor saxofón, klarinet a flauta, Shannon Barnett – trombón, Johannes Lauer – trombón, Mark Pringle – klavír, Felix Henkelhausen – kontrabas, Fabian Rösch – bicie nástroje). Ako už napovedá názov nemecký projekt LIUN a THE SCIENCE FICTION ORCHESTRA, nepatrí medzi bežné jazzové orchestre. Vynikajúci moderný ansámbel exceluje vo vykresľovaní veľmi pestrých zvukomalebných plôch so silnými melódiami. Netradičný sound orchestra sa ťahá viacej do stredných a nižších frekvencii, má teda veľmi zastretý, temný charakter. Okrem iného orchester zaujímavo pracoval s kontrastmi drevených a plechových dychov. K jedinečnému soundu určite prispel aj fakt, že drevené dychy výrazne prevyšovali plechové. Taktiež aranžmány mali krásne vyčlenené jednotlivé farebné sekcie. Štýlovo sa orchester pohyboval medzi prvkami filmovej hudby, populárnej hudby so silným dôrazom na jazz. Pútavý sound však nebola jediná skutočnosť, ktorou si orchester získal pozornosť poslucháčov. Na pódiu nechýbali virtuózne sóla a fantastická energia, ktorá pohltila celé publikum a sálu.

MOTHER (Athina Kontou – kontrabas, Luise Volkmann – saxofón, Lucas Leidinger – klavír, Dominik Mahnig – bicie nástroje). Nové nemecké zoskupenie MOTHER na čele s grécko-nemeckou kontrabasistkou Athina Kontou spája svoju identitu jazzovej hudobníčky s gréckymi koreňmi. Ich debutový album Tzivaeri oslavuje bohatstvo a krásu kultúrnej rozmanitosti. Nečakajte však výbuch balkánskej energie a tanečnosti. Koncert sprevádzala ich sofistikovaná hudba, ktorá prepája tradičné folkové prvky s jazzom v melancholickom, jemnom a melodickom šate. Na druhú stranu však nešlo o žiadne nudné a statické plochy. Kvarteto Mother vedelo veľmi dobre pracovať s dynamizmom a svoje umenie gradovali najmä v improvizáciách. Mother však nepracovalo úzkoprso len s prvkami gréckej hudby. Poslucháči si mohli vypočuť aj iné etnické inšpirácie siahajúce do Turecka, či Ázie.

MALSTROM (Florian Walter – saxofón, Axel Zajac – gitara, Jo Beyer – bicie nástroje). Nemecké trio MALSTROM sa postaralo o ukončenie pokojného sobotňajšieho popoludnia. Mladí hudobníci spustili na pódiu svoju dravú, sonickú smršť, ktorá bola postavená na kombinácii metalu s avantgardným jazzom. Zoskupenie trochu cielene pracovalo s momentom prekvapenia a až absurdných kontrastov. V jednu chvíľu ste počuli krásnu melódiu, ktorú v sekunde nahradil šramot expresívnych techník, rôznych notových behov a skokov a hlukov inšpirovaných štýlom noise music. Po viacerých skladbách sa, ale z tohto konceptu vytratilo prekvapenie a skôr by som čakal, že skvelé motívy sa budú viac kompozične rozvíjať. Ostal tak vo mne pocit nedotiahnutého potenciálu. No zoskupenie ma predsa dokázalo zaujať na záver, kedy sme mali počuť veľmi zaujímavý, rýchly figuratívny groove v podaní gitary a pekné melodické sóla v štýle fusion.

OLGA REZNICHENKO TRIO (Olga Reznichenko – klavír, Maximilian Stadtfeld – bicie nástroje, Lorenz Heigenhuber – kontrabas). Ruská klaviristka pôsobiaca v Nemecku priniesla vynikajúcu manifestáciu moderného jazzového tria, ktorého sound vychádza jasne z koreňov jazzového jazyka, no nebojí sa vybočovať aj smerom k ambientu, modernej populárnej hudbe, minimalizmu, či rocku. Tieto štýly boli na koncerte však len akési obohacujúce prvky a jazz a improvizácia tu boli na prvom mieste. Nechýbal ani nádych moderných grooveov a zvukovej estetiky, prepojenej na jazzový mainstream. Fantastická dynamika, revúce plné harmónie s mierne disonantným charakterom a rockovým podtónom v spojení so skvelou dynamickou rytmickou sekciou sa postarali o nezabudnuteľný zážitok. Protagonisti veľmi dobre pracovali s nahromadenou energiou, ktorú vybalansovali jemnou, melancholickou baladou. Celý koncert bol akoby živý organizmus, ktorý sa neustále premieňal vo vyvážených kontrastoch, či už ide o rytmus, melódie, dynamiku, harmóniu a komplexnosť. Určite to bola veľkolepá bodka za nemeckými showcase koncertami!