6. - 9.6.2023, Kesselhaus, Berlin, D   12.06.2023

Opäť po roku v Berlíne na festivale Jazzdor Strasbourg - Berlin/Dresden! Priznám sa, tešil som sa, pretože na tomto festivale je absolútny servis pre novinárov a trouholník hotel - miesto stretnutia sa - miesto koncertov, nemá dlhé strany! Na prvom stretnutí hádam nebol nikto, kto by nenadával na súčasnú dopravnú situáciu v Európe a bolo úplne jedno či do nemeckej metropoly pricestoval vlakom alebo lietadlom, ... - všetci hlásil meškanie - až niekoľko hodín! Z programu som poznal takmer polovicu vystupujúch formácií, ktorých bolo pôvodne dvanásť, ale pre zranenie jedna naprišla: francúzsko-belgicko-nemecké kvarteto Bernardo/Dubé/Florent/Rücker. Vďaka dramaturgovi festivalu, ktorým je Philippe Ochem, sme mohli opäť zažiť riadnu porciu francúzskeho jazzu! Tento rok oslávil export francúzskeho jazzu - čiže Jazzdor Festival Strasbourg - Berlin/Dresden svoj 15. ročník, pričom nemecké Drážďany boli v hre tento rok už po druhý raz - v Jazzclube Tonne zazneli štyri formácie, ktoré ale tiež hrali aj v Berlíne, ale až po skončení hlavného 4-dňového festivalu v hlavnom meste a v Drážďanoch sa hralo v sobotu a v nedeľu. 

 

UTOROK - deň prvý!
Česť a privilégium otvoriť jubilejný 15. ročníku festivalu Jazzdor Strasbourg-Berlin/Dresden dostala tak v nemeckej premiére francúzska formácia CLÉMENT JANINET O.U.R.S (Clément Janinet - husle a mandolína, Hugues Mayot - tenor saxofón a bas klarinet, Joachim Florent - kontrabas, Emmanuel Scarpa - bicie a vibrafón), ktorú som už videl na 1. ročníku festivalu Jazzdor Strasbourg - Budapest v marci tohto roku. Názov kapely je slovná hračka: ich celý názov znie Ornette Under the Repetitive Skies, ale samotná skratka znamená vo francúzštine medveď. Pozitívny ohlas mal album Clément Janinet – Ornette Under The Repetitive Skies III aj v našom magazíne (recenzie tu). Toto kvarteto sa navzájom veľmi dobre pozná, jednotliví členovia hrali spoločne v rôznych konfiguráciách a v tejto formácii hrajú spolu od roku 2017. Free jazzové ataky, minimal music, rytmicky pevné a súdržné groovy a pestré plochy - toto všetky sa z pódia valilo na nás v pestrom mixe: či už ako prearanžovaný cover Alice Coltrane alebo iné skladby, smerujúce až k nadpozemskej meditácii. Elektrická mandolína v rukách leadra bola príjemným spestrením, mňa zaujali takisto aj pekné unisona tenor saxofónu a huslí a celková energia! Pre mňa 1. vrchol festivalu!

Six Migrant Pieces je koncertný program či chválospev a obdiv na humanitárne orientovanú dobročinnosť! Sexteto vedie francúzsky saxofonista a skladateľ Christophe Monniot pod názvom CHRISTOPHE MONNIOT SIX MIGRANT PIECES (Christophe Monniot - alt saxofón, Aymeric Avice - trúbka, Nguyen Le - gitara, Jozef Dumoulin - klavír a Fender Rhodes klavír, Bruno Chevillon - kontrabas a Franck Vaillant - bicie nástroje) a ktorý hovorí: "Každý z nás si nesie v sebe príbeh migranta, ako dieťa či dopspelý"! V nemeckej premiéru sme počuli šesť ľudí rôzneho pôvodu, ktorí sú sami o sebe výnimočnými hudobníkmi svetovej úrovne. Spojila ich migrácia do kozmopolitného Paríža. Výsledkom je neodolateľná, vyladená kombinácia, v ktorej sa miešajú jemné chute z Francúzska, Talianska, Belgicka a Vietnamu. Šesť skladieb Christopha Monniota, napísaných s ohľadom na týchto šesť hudobníkov, je poháňaných miešaním ich odlišných kultúr, pričom nezabúda ani na skladateľovu záľubu v konkrétnych slávnych predchodcoch (Olivier Messiaen, Weather Report, Leonard Bernstein, Wynton Marsalis, Allan Holdsworth), ktorí svojou priekopníckou tvorbou zanechali trvalú stopu v dejinách hudby. Je to hudba koncipovaná ako permanentná cesta, neustály migračný tok. Mňa odobne zaujal fakt, že klávesista na Fender Rhodes dával zvuky elektrickej gitary a pritom gitarista vydával ambientné zvuky, ktoré by som skôr očakával od klávesáka! Veľmi pôsobivé!

STREDA - deň druhý!
Druhý festivalový večer otvorilo francúzske duo ELODIE PASQUIER/DIDIER ITHURSARRY (Elodie Pasquier - klarinet a Didier Ithursarry - akordeón) nezvyčajne baladou, okorenenú až filmovou hudbou, pri ktorej počúvaní sa mi mihali mysľou scenérie krajín okolo Stredozemného mora. Tento originálny repertoár s jazzovou estetikou alebo renesančne ladený jazz, spojil dohromady dve osobnosti ako improvizátorov a skladateľov. Jemné, nádherné až magické!

V nemeckej premiére sa predstavilo aj francúzske trio OSTRAKINDA (Olivier Lété - basgitara, Aymeric Avice - trúbka a Toma Gouband - perkusie), ktoré je všetkým iným, len nie jazzovou kapelou! Rocková basgitara v rukách a hlavne v mysli Oliviera Létého spájala i rozdeľovala trúbku Aymeric Avicea a nezvyčajného bubeníka Toma Goubanda, pod ktorého rukami ožívalo všetko možné i nemožné: trsy trávv, zelina, šišky, fazuľové sušené struky, rôzne plechy a pliešky, zvončeky, kamene (!) a iné. Jeho improvizácie "just in time" boli skvelé i pre oko poslucháča. Jednoducho vytvorený priestor vyvolával všetky možné i nemožné techniky hry, pričom na záver hral Avice na trúbku i krídlovku súčasne! Môj 2. vrchol festivalu!

V koncertnom programe Rebelion(s) si každá zo skladieb kladie otázku, čo nás spája, čo nás spája v boji za obranu našich práv! Francúzsko-americká formácia SYLVAIN RIFFLET REBELLION(S) (Sylvain Rifflet - tenor saxofón a klarinet, Jon Irabagon - alt a soprán saxofón, Sébastien Boisseau - kontrabas a Christophe Lavergne - bicie nástroje) prišla s projektom, kde na pozadí plátna ide text a recitácie z autentických prejavov takých bojovníkov za práva, ktorí sa postavili proti tomu, čo nás utláča alebo ohrozuje. Olympe de Gouges, Paul Robeson, Jean Moulin, Emma Gonzales a Greta Thunberg patria k tým, ktorých činy a slová obsahuje tento nový projekt, tento nový krok v spolupráci saxofonistov Sylvaina Riffleta a Jona Irabagona. Ich prejavy sú tu stredobodom hudby, ktorá ich sprevádza a premieňa ich zároveň na kompozície a improvizačné priestory. Veľmi úderné, pôsobivé a angažované. Nechýbali zimomriavky! Môj 3. vrchol festivalu!

ŠTVRTOK - deň tretí!
Tretí festivalý večer v berlínskom Kasselhause otvorila trojica SAMUEL BER/JOZEF DUMOULIN/TONY MALABY (Samuel Ber - bicie nástroje, Jozef Dumoulin - Fender Rhodes klavír a klávesové nástroje a Tony Malaby - tenor saxofón), ktorá mala koncert v novembri 2015 v malom bruselskom klube, kde si títo traja skvelí improvizátori rôzneho veku, pôvodu a kultúry po prvý raz spoločne zahrali! Koncertný výsledok bol taký vzrušujúci, že sa po vzájomnej dohode rozhodli v tomto dobrodružstve pokračovať. O sedem rokov neskôr sa toto trio teraz javí ako jedna z najzaujímavejších malých experimentálnych skupín súčasného jazzu. Spojením lyrického a prudkého štýlu tenor saxofónu Tonyho Malabyho, dadaistických zvukov kláves Jozefa Dumoulina a rovnako matematického ako zmyselného bubnovania mladého Samuela Bera, ktorý píše celý repertoár tria, vytvára toto nepravdepodobné spojenie hudbu, v ktorej sa miešajú toky textúr a polymetrických rýchlostí - záhadnú a zároveň neodolateľne energickú. Plné a šťavnaté zvukové plochy ma viac ako len zaujali!

Nový francúzsko-americký projekt BONNET/RAULIN/LADD/CHEVILLON/RAINEY (Richard Bonnet - gitara, François Raulin - klavír, Mike Ladd - hlas, Bruno Chevillon - e-kontrabas a Tom Rainey - bicie nástroje) je skúmaním hudby a slova. Richard Bonnet a François Raulin napísali originálne skladby inšpirované japonskými haiku, krátkymi básňami, ktoré niekoľkými slovami vypovedajú o udalosti alebo pocite. Mike Ladd (americký básnik a rapper, ktorého som zažil na tomto festivale vlani v podobnom projekte Baldwin in Transit), improvizuje svoje texty naživo na pódiu. A napokon, silná rytmická sekcia Bruna Chevillona a Toma Raineyho kladie základy tejto imaginárnej stavby. Výsledkom je óda na pominuteľnosť: oslava krásy a pominuteľnosti vecí.

Záver večera patril medzinárodnému zoskupeniu hudobníkov z piatich krajín a to pod názvom EBOBISSÉ/AMELCHENKO 5ET (Musina Ebobissé (F) - tenor saxofón, Olga Amelchenko (RUS) - alt saxofón, Povel Widestrand (SWE) - klavír, Igor Spalatti (IT) - kontrabas a Moritz Baumgärtner DE) - bicie nástroje). Tento set bol napísaný, nacvičený a odohraný takmer od základov. Vznikol v čase, keď nás zdravotná kríza od seba vzďaľovala a bránila nám v komunikácii. Pri počúvaní tejto hudby sa dostávame do kontaktu s tekutým a zároveň veselo kľukatým vesmírom, ktorý je súčasťou histórie jazzu, a s tým, čo hovorí o súčasnosti bez toho, aby sa niekedy snažil prerozprávať minulosť. Kontrapunktické písanie podčiarkuje súzvuk protagonistov a okrem toho stelesňuje vrcholnú súhru piatich členov tohto pokojného kvinteta, ktoré bolo dlhé roky stálicou berlínskej scény. Môj 4. vrchol festivalu!

PIATOK - 4. deň!
Záverečný festivalový večedr otvorilo vystúpenie japonsko-francúzskeho tria AKI TAKASE/LOUIS SCLAVIS/VINCENT COURTOIS (Aki Takase - klavír, Louis Sclavis - klarinet a bas klarinet a Vincent Courtois - cello), ktoré svojou komornou hudbou z 20. storočia rúca hranice medzi súčasným komponovaním a improvizáciou. Bezchybná lyrika týchto skvelých sólistov v kombinácii s ich rytmickým riskovaním vytvára jedinečný vesmír. Vesmír, v ktorom sa spájajú korene tria, ich individuálne príbehy, ktoré vypovedajú o bohatstve hudby 20. storočia. Je imaginárny folklór impresionistickou hudbou dneška? Hudba tohto tria sa smeje do tváre žánrom, aby radostne prekračovala hranice doslova aj obrazne. Zaujmal ma preparovaný klavir Aki, kde nechýbali veci vrátane ping pongovým loptičiek. Tam, kde je prítomná v hudbe Aki Takase, je vždy neopakovateľná a nákazlivá energia vysokej voltáže! Môj 5. vrchol festivalu!

Jazzovo-worldmusicovo orientované francúzsko-sýrsko-brazilské kvarteto NAISSAM JALAL HEALING RITUALS (Naïssam Jalal - flauta, spev a nay, Clément Petit - cello, Claude Tchamitchian - kontrabas a Zaza Desiderio - bicie nástroje) prišlo s koncertným programom Healing Rituals! Tieto imaginárne liečivé rituály reagujú na ticho, trans a krásu - tri základné potreby trpiaceho tela. Ticho slúži na upokojenie, upokojenie a kontempláciu. Trans slúži na zabudnutie na bolesť a trápenie. Potom je tu krása, ktorú duch potrebuje ako potravu, aby získal nádej a vôľu žiť tvárou v tvár bezočivosti trpiaceho tela. Toto kvarteto približuje "komornú hudbu", ktorá stelesňuje modernosť týchto rituálov. Zároveň však tvorí súčasť kontinuity liečebných rituálov v rodových, často animistických tradíciách, ktoré inšpirovali Naissama Jalila k zloženiu týchto skladieb. Nevšedné, pôsobivé a hlavne váživné!

Na záver celého Jazzdor Festivalu v Berlíne nás liečila párová terapia! Tak sa totiž nazýva najnovší projekt nemeckého skladateľa a saxofonistu, žijúceho v Paríži Daniela Erdmanna pod názvom DANIEL ERDMANN 6ET COUPLE THERAPY (Daniel Erdmann - tenor saxofón, Hélène Duret - klarinet a bas klarinet, Théo Ceccaldi - husle, Vincent Courtois - cello, Robert Lucaciu - kontrabas a Eva Klesse - bicie nástroje), ktorý skúma francúzsko-nemecké vzťahy, ktoré sú hnacou silou Európy, ktorá je vo večnej kríze. Nemecký saxofonista delí svoju kariéru medzi Francúzsko a Nemecko, pričom sa občas prejavujú kultúrne rozdiely a nedorozumenia, ktoré občas vyvolávajú. Daniel Erdmann si vyberal hudobníkov podľa toho, ako si predstavoval zvuk: orchestrálny zvuk, kombinácia sláčikov a plátkov hrajúcich v nízkych a stredných registroch, sprevádzaná stabilným, zamatovým rytmickým základom. Táto orchestrácia umožňuje pracovať vo vrstvách - harmonicky, melodicky alebo kontrapunkticky a naraz. Ak saxofonistov pôvodný zámer bol skomponovať skladbu pre každý nástroj, potom hudobníci, ktorých si vybral, nakoniec vytvorili oveľa viac prepletený štýl písania. Výsledkom je presah, ktorý ponecháva priestor pre pozastavený čas, pre obrazy, ktoré po odhalení samé zmiznú. Môj 6. a posledný vrchol festivalu!

Túto služobnú cestu na festival Jazzdor Strasbourg - Berlin sponzoroval festival Jazzdor!