„Ak sa chce hudobník presadiť - musí dať do toho ozaj všetko."   02.04.2018

Talentovaný anglický skladateľ a klavirista Elliot Galvin patrí k najuznávanejším a najvyhľadávanejším osobnostiam súčasnej mladej jazzovej generácie na britskej jazzovej scéne. Jeho kreatívna tvorba spája prvky hravosti, humoru, ale zároveň aj vážnosti a preukazuje mimoriadnu kompozičnú zručnosť a originalitu hudobného myslenia. V jeho skladbách nájdeme aj pevné korene tradície, ale aj zaujímavé experimentálne prvky mikrotonálnej melodiky alebo práce s magnetofónovým pásom. Galvinova tvorba vychádza z množstva inšpirácií od Keith Jarretta, cez Stravinskéko, Ligetiho až po Beatles a mimohudobné inšpirácie v literatúre a filmoch od David Lyncha. Galvin sa tak zapísal ako mimoriadne nadaný skladateľ, pričom komponoval na objednávku skladby pre množstvo zoskupení. V úlohe interpreta vôbec nezaostal za jeho tvorbou - so svojimi zoskupeniami vyhral už niekoľko medzinárodných ocenení. V exkluzívnom rozhovore pre našu redakciu nám prezradil o svojom hudobnom a kompozičnom vývoji, anglickej jazzovej scéne a taktiež predstavil niečo zo zákulisia o novom albume – The Influencing Machine, ktorý aktuálne vychádza vo vydavateľstve Edition Records Dave Stapletona.

* Kedy si sa začal zaujímať o hudbu a aké hudobné vplyvy formovali tvoj vývoj?

Elliot Galvin: "Keď som bol malý, tak moja mama čítala takú zvláštnu knihu, že mali by ste deťom púšťať zložitú, komplexnú netradičnú hudbu, kým nedovŕšia 7 rokov, pretože to rozvíja ich myslenie a budú potom na rôzne hudobné vplyvy lepšie reagovať (smiech). Takže moje prvé hudobné stretnutie bolo s veľmi čudnou, modernou avantgardnou hudbou (smiech). Čo samozrejme nejakým spôsobom určite ovplyvnilo moje hudobné myslenie. Okrem tých bláznivých nahrávok sme mali doma aj dobrú jazzovú kolekciu umelcov ako Wayne Shorter, Weather Report a podobne."

* Neublížila ti tá disonantná avantgardná hudba v tak mladom veku?

EG: "No, niektoré skladby boli skutočne bláznivé - to je pravda, ale vyzerá to, že som vyrástol normálne. Aj keď nikdy nevieš, čo sa deje za zatvorenými dverami (smiech)."

* Z rodiny bol niekto hudobník?

EG: "Práveže nie, nikto z rodiny nemal hudobné nadanie, len radi počúvali hudbu. Jedine strýko pracoval s hudbou ako nahrávací inžinier v štúdiu."

* Prečo práve klavír?

EG: "Vôbec neviem (smiech). Proste od narodenia som to vnímal ako jedinú možnosť, že to je ten správny nástroj. Fascinovalo ma, že ten nástroj má toľko možností a dokáže znieť ako celá kapela. Náš sused mal klavír a to ma asi tiež ovplyvnilo vo voľbe nástroja."

* Kedy si sa začal zaujímať o jazz?

EG: "Keď som mal 7 rokov, začal som navštevovať hodiny klasického klavíru. O dva roky neskôr ma to úplne prestalo baviť a prestal som hrať úplne. Rodičia samozrejme veľmi chceli, aby som pokračoval, takže našli druhého učiteľa, ktorý bol hlavne jazzový klavirista a on mi ukázal svet improvizovanej hudby. To bol pre mňa úplne odlišný svet a veľmi sa mi to zapáčilo. Začal som viac počúvať jazz a môj prvý veľký vplyv bol McCoy Tyner a Art Tatum."

* V súčasnosti ťa kto najviac oslovuje?

EG: "Ťažko povedať, snažím sa počúvať veľké množstvo hudby a mať prehľad, ale sú istí interpreti, ku ktorým sa vždy rád vraciam ako Keith Jarrett. Okrem jazzu však dosť počúvam vážnu hudbu a alternatívny rock najmä z 90-tych rokov ako Sonic Youth."

* Ako pristupuješ k vlastnej tvorbe a kompozícií?

EG: "Zaujímavá otázka. Ťažko to opísať, vždy je to trochu iné. Absolvoval som magisterské štúdium kompozície, kde som sa stretol s viacerými spôsobmi tvorby od klasického kontrapunktu, harmónie až po veľmi otvorené spôsoby tvorby ako sú tonálne série a podobne.  Väčšinou spôsob mojej tvorby je ovplyvnený tým pre aké teleso alebo zostavu hráčov komponujem. Väčšinou mám pri tvorbe v hlave zvuk konkrétnych hráčov a píšem hudbu pre nich, pretože viem, akým spôsobom to budú interpretovať. Preto mám radšej dlhodobejšie spolupráce s nejakým konkrétnym ansámblom, pričom spoznávam jeho technické a zvukové možnosti, s ktorými potom následne pracujem. Samozrejme, snažím sa vždy prísť s niečím novým. Pri jednej skladbe, ktorú som písal pre symfonického trubkára, mi prišiel na um zvuk bicyklovej trúby, tak som ju tam zakomponoval tiež. Je to vždy o nejakej zvukovej predstave v mojej hlave."

 
* V tvojej tvorbe je aj množstvo elektronických zvukov. Pracuješ s nimi rovnako ako by to bol konkrétny sound muzikanta. Máš v hlave konkrétnu predstavu zvuku nejakého efektu?

EG: "Áno, premýšľam nad tým veľmi podobne. Ide hlavne o textúru a farbu zvuku, ktorú počujem v sebe a snažím sa ju zachytiť. Všetky moje nápady vznikajú skôr ako zvuková predstava, než rozvíjanie nejakého rytmicko-melodického motívu. Je to spôsob akým ja tvorím."

* Tvoja hudba je veľavravná a eklektická, čo okrem elektroniky, jazzu, rocku a vážnej hudby reflektuje?

EG: "Možno to nie je hneď zrejmé z prvého počutia, ale moju tvorbu veľmi ovplyvňuje aj vizuálne umenie, film a literatúra. Najviac ma ovplyvnili filmy David Lyncha, obrazy Robert Rauschenberga a literatúra od James Joycea. Spôsob akým oni pracujú s filmom, farbou a slovami sa mi páči a hľadám spôsoby ako ja môžem niečo podobné preniesť do hudby."

* Považuješ svoju eklektickú tvorbu za jazz?

EG: "Áno, ale nie je pre mňa dôležité to niekam zaradovať. Chápem, že ľudia majú dnes problém s tým, čo do jazzu patrí, a čo nie. Jazz sa stal veľmi obšírnym fenoménom a každý za jazz považuje niečo iné."

* Momentálne pripravuješ nový album.

EG: "Áno, je to zasa niečo odlišné ako to, čo som robil doteraz. Nový album by sa dal označiť ako konceptuálne umenie, pretože je inšpirovaný konkrétnou knihou od Mike Jaya – The Influencing Machine. Dostal som sa k nej náhodne, keď som hľadal novú inšpiráciu pre svoju tvorbu."

* V čom je tento album iný po hudobnej stránke?

EG: "Je tam veľa elektroniky a syntezátorov, viac ako som používal doteraz a jeden úplne nový prvok a to je práca s elektrickým obvodom. Rozobral som množstvo elektrických hračiek a hral sa s ich obvodmi, ktoré niekedy vytvárali veľmi radikálne odlišné zvuky, čo bolo len dobré. Drží ťa to tak povediac na nohách a mení tvoje myslenie a navyše sa mi to celkovo hodilo aj do konceptu toho albumu."

 
* Je niečo, čo si chcel niekedy vyskúšať vo svojej tvorbe, ale nemal si na to čas?

EG: "Áno je toho strašne veľa čo som nestihol (smiech). Veľmi rád robím projekty s filmom, tancom a divadlami, čomu by som sa chcel viac venovať. Taktiež by som chcel viac sa venovať svojim projektom a skúsiť urobiť sólový album."

* S kým by si chcel spolupracovať, keby si si mohol vybrať hocikoho?

EG: "Mimo hudobnej sféry určite David Lynch a v hudbe čo sa týka jazzu, tak asi Wayne Shorterom a mimo jazzu Björk."

* Ako je to v súčasnosti s podporou jazzu v Anglicku?

EG: "Je to už trochu iný príbeh (smiech). Momentálne sa tam dosť škrtajú štátne rozpočty na podporu umenie všeobecne. Stále je tam však veľmi veľa iných organizácií, v ktorých je veľa možností ako získať finančnú podporu. Ak však hovoríme o nejakej väčšej podpore od vlády z veľkých rozpočtov, tak tam nie je nič."

* Je tam dostatok podujatí na prezentáciu mladých talentov?

EG: "Záleží, o ktorej oblasti Anglicka hovoríme. Vo väčšine miest je to na dobrej úrovni, samozrejme najlepšie je na tom Londýn, ale nájdu sa aj miesta, kde je nedostatok možností a klubov. Je to veľmi rôznorodé a nedá sa to generalizovať."

* Tebe sa podarilo preraziť na veľmi živej a veľkej európskej jazzovej scéne. Čo si myslíš, že je dôležité pre to, aby sa hudobník dostal do povedomia?

EG: "Najdôležitejšou vecou je mať dobrú hudbu (smiech). Ak sa chce hudobník presadiť je nevyhnutné, aby dal do toho čo robí všetko a bol si istý, že to, čo produkuje, robí najlepšie ako len vie. Len vtedy to bude fungovať. Samozrejme musíte sa aj snažiť presadiť a šíriť svoju hudbu medzi čo najviac ľudí. Anglická scéna je samozrejme veľká a môže sa to zdať strašidelné, ale v skutočnosti je aj veľmi otvorená a podporuje nové talenty. Mňa veľmi prekvapila multikultúrna stránka anglickej scény, ktorú som si uvedomil, až keď som precestoval celý svet. Nemusíte chodiť nikam a máte rôzne etnicity a ich autentickú hudbu rovno cez ulicu."

* Keď spomínaš multikultúrne prostredie Anglicka napadá mi Brexit. Ako vnímaš celú túto politickú situáciu, ktorá môže ovplyvniť aj kultúrne dianie v krajine?

EG: "Je to zvláštna situácia a nikto presne nevie povedať aké to bude mať dôsledky. Ja som samozrejme veľmi podporoval zotrvanie v Európskej únii, ale zjavne veľa ľudí bolo proti, čomu úplne nerozumiem. Po brexite som si uvedomil, že je zaujímavé ako môžu mať ľudia z odlišných častí tej istej krajiny, absolútne odlišný názor na jednu vec. Zdá sa mi, že to bola viac generačná záležitosť a najviac za to hlasovali starší ľudia. Každopádne veľmi na to nemám aktuálne názor, nakoľko nevieme čo sa stane, pretože nikto predtým z Európskej únie nevystúpil - sme prvý. Možno nakoniec odídem žiť inam (smiech)."