02.03.2020

Švédsky skladateľ a klavirista Jacob Karlzon (* 1970) svoje schopnosti v hudbe nazýva „technicko-organickými“ v slobodnej hre presahujúcej hranice. K jazzu ho pritiahla možnosť improvizácie, ktorú zbožňuje rovnako ako spontánne reakcie publika. Práve tak v posledných rokoch rozšíril európsky jazz. Vždy hľadá nové miesta nie len v hudbe - koncertoval po Európe, USA a Číne. Už v svojej ranej kariére spolupracoval s menami ako Silje Nergaard, Nils Landgren a Viktoria Tolstoy a na jednom pódiu si zahral s Billym Cobhamom, Kennym Wheelerom a Normou Winstonovou. Doteraz nahral 11 albumov. V roku 2010 získal švédsky Django d'Or, bol vyhlásený za jazzového hudobníka roka. Steinway-Artists v roku 2012 bolo jeho ďalším medzinárodným uznaním. Klavírny virtuóz upresnil termín rozhovoru po zvukovej skúške v bratislavskom Istropolise pri príležitosti koncertu One Day Jazz Festivalu koncom novembra 2019.

 

* V Bratislave ste koncertoval pred 15 rokmi spolu so speváčkou Viktoria Tolstoy. Ako vnímate hranie u nás na Slovensku s takýmto časovým odstupom a zároveň ako vnímate vývoj vašej hudobnej kariéry a života počas tohto obdobia?
Jacob Karlzon: „Dobrý večer, veľa vecí sa počas týchto rokov zmenilo - ako v hudobnej kariére, tak aj v mojom živote. Človeku sa dejú v živote zlé veci, ale samozrejme aj tie dobré. Každým dňom sa učíme niečo nové a zisťujeme nadväznosť týchto vecí a v našom živote sa teda toho veľa mení. Za takéto obdobie sa veľa zmenilo aj v celom svete a to ovplyvňuje každého jednotlivca rovnako ako aj mňa. Každý si musí za seba vybrať, akým spôsobom chce ovplyvniť zmenu vo svojom živote. V hudbe je tento spôsob rozhodovania sa veľmi dôležitý - ak hudobník objavuje seba samého vo veľa rôznych smeroch. Jedna z vecí, ktorá se zmenila pre mňa, je spojenie môjho spoločenského života s hudbou. Hudobná filozofia teda spočíva v precítení každodenného života do skladieb, inšpirácie pri ich tvorbe, ale aj interpretácie.“

* Všimol som si váš nový album Open Waters, kde na obale je vaša tvár ponorená pod hladinou. Inšpirácia pri tomto albume je čerpaná z mora a prímorskej atmosféry alebo tvorbu ovplyvnili aj iné činitele z osobného života.
JK: „Samozrejme už od môjho útleho detstva som trávil veľa času pri mori. Moji rodičia mali letný dom pri mori, kam sme často chodievali. Vozili sme sa na člne a trávili tam veľa nezabudnuteľných chvíľ. Aktuálne žijem v Malmö, čo je taktiež pri oceáne a mám aj vlastný letný dom pri južnom pobreží a som tam takmer každý deň. Vždy som cítil, že oceán je niečo ako mojím únikom z reality. Keď trávite veľa času na pláži, môžte pozorovať vodnú hladinu ako mení svoj charakter po energetickej stránke. Je toho veľa čo vás tam môže inšpirovať.“

* Máte tam klavír alebo iný hudobný nástroj na ktorom sa dá komponovať v tomto letnom domčeku pri mori?
JK: „Nemám, pretože potrebujem určitý odstup od hrania, čas na premýšľanie v hudobnom procese ktorý postupne plynie.“

* Chcel sa spýtať na techniku cvičenia - ako prebieha tento proces aj pri inšpirácii a tvorbe hudby.
JK: „Ja cvičím veľa rozdielnych vecí a snažím sa na tom pracovať aj metodicky, aby som si uvedomoval presne čo práve robím a venujem pozornosť len jednej veci. Napríklad jeden deň cvičím len rytmus, ďalší deň viacmenej len zvuk. Samozrejme sa sústreďujem aj na techniku hry aby som dal svoje prsty do pohybu. Rozdeľujem tieto dejstvá s časovým rozostupom, pretože keď som bol na konzervatóriu, snažil som sa robiť všetko naraz, ale teraz nechávam náladu, aby si našla cestu, na čo sa v tej chvíli primárne zamerať. Tento proces je zložitý, pretože každý vie, že je veľa vecí na ktorých treba pracovať. Samozrejme, každý sa porovnáva s ďalšími hráčmi aká je ich technika hry skvelá a sústreďuje sa hlavne na to. Takže každý si hľadá ten svoj správny spôsob cvičenia ako upriamiť koncentráciu na to podstatné, čím je prepojenie so svojím nástrojom.“

* Študovali ste ďalej po skončení konzervatória a aké sú vlastne možnosti hudobných škôl vo Švédsku?
JK: „Chodil som na konzervatórium v Malmö a v tých časoch to bolo veľmi exkluzívne vzdelanie. Pedagógovia sa sústreďovali na to, aby pripravili študentov stať sa hudobníkmi. Teraz sa to poníma inak a ľudia na hudobných školách študujú za účelom titulu. Mne sa v tých časoch najviac páčilo, že som mal čas pracovať s hudbou - cvičiť, komponovať či hrať v rôznych školských zoskupeniach. Začal som sa živiť ako hudobník na voľnej nohe a práve vtedy som začal používať všetky vedomosti v praxi.“

* Ako vidíte situáciu aktuálnej jazzovej scény vo Švédsku, ako fungujú kluby a jam sessions?
JK: „Myslím, že Švédsko má skvelé jazzové kluby, ale napriek tomu hrávam prevažne v iných krajinách. Táto tradícia tam je už od sedemdesiatych rokov, ale podľa môjho názoru by mali mladí ľudia zaujať pozície v oblasti managementu a organizovania hudobných klubov a kultúrnych podujatí. Pretože je veľa mladých hudobníkov, ktorí hrajú jazz, ale nikto im za to neplatí z nedostatku organizovanosti. Je dôležité aby sa našla cesta a politici financovali kultúru a vedeli pripraviť ľudí pre domáci trh. Dôležité je aby deti prišli do kontaktu s hudbou v útlom veku, môžu tak lepšie pochopiť a cítiť atmosféru a energiu týchto sfér.“

* Kto boli vašimi hudobnými vzormi v puberte, aká hudba vás inšpirovala a bavila?
JK: „V čase mojej skorej puberty som mal najradšej kapelu Deep Purple. Počúval som veľa hudby a inšpiroval ma aj David Bowie, ale i veľa ďalších. Postupne som začal počúvať jazz a najviac ma zaujal Keith Jarret a jeho európske kvarteto s Janom Garbarekom, Palle Danielssonom a Jonom Christensenom. Stále si pamätám ako som bol udivený v momente ako som počul prvú skladbu. Počúval som taktiež Michaela Breckera, potom samozrejme neskôr aj Johna Coltranea, aby som zistil kde čerpá inšpiráciu. Neskôr aj Milesa Davisa. V hudbe som sa vždy zaujímal o zvuk, o tvorbu tónu a ako to znie. Pri Keithovi Jarretovi som prvýkrát počul, že klavír má svoj hlas a hrejivý tón.“

* Prejdime teraz k príprave koncertu v Bratislave, ktorý je spojený s turné k spomínanému albumu Open Waters.
JK: „Priznám sa, že koncert v Bratislave bol naplánovaný na poslednú chvíľu, takže so mnou nebude hrať trio ako je na albume Morten Ramsbol na kontrabase a Rasmus Kihlberg na bicie, pretože mali naplánovaných veľa iných povinností. Dnes večer hral Håkon Mjåset Johansen z Nórska na bicie nástroje a Andreas Lang z Dánska na kontrabase. Dnes večer budem hrať s Hakonom spolu znovu po desiatich rokoch - pred tým sme spolu zažili v hudbe toho veľa.“

* Nechávajú vám v nahrávacích spoločnostiach dostatok prejavu, slobody vlastných myšlienok a neupravujú váš hudobný produkt podľa ich predstáv?
JK: „Vždy, keď príde k týmto veciam, čo sa týka nahrávacích zmlúv a managementu, je to individuálne. Záleží to na spolupráci ako vychádzate. Odkedy píšem moju vlastnú hudbu, mám jasno v mojich nápadoch a predstave ako by to malo znieť. Potrebujem teda čo najviac slobody v mojom hudobnom prejave. Všetko je potrebné mať v rovnováhe a momentálne som spokojný vo Warner Music Group Germany. Svoju prácu robia skvele a taktiež spolupracujem s výbornými managermi. Je dôležité pre hudobníka pracovať so správnymi ľuďmi aby jeho tvorba mala dynamický rast a napredovala. Takže kompromisy musia byť na obidvoch stranách aby to mohlo všetko fungovať.“

* Vráťme sa ešte k prvotnej téme a to zmeny vo svete, počas 15 rokov. Inšpirujú vás aj tieto zmeny alebo len more?
JK: „V tomto zmysle by som chcel uviesť, že moja hudba nie je politicky zameraná. Pódium je síce dobré miesto, kde človek môže prejaviť svoje názory alebo nespokojnosť. Festivaly alebo koncerty neumožňujú častokrát dlhé príhovory divákom. Čas je presne stanovený na hranie a na reč neostáva teda veľa času. Sloboda ľudí je v dnešnej dobe veľmi limitovaná a obmedzovaná. Keby sme porovnali napríklad Švédsko so Slovenskom je to diametrálny rozdiel. Demokraciu máme vo Švédsku už mnoho rokov, dlhšie ako na Slovensku. Druhá svetová vojna sa Švédska až tak nedotýkala a ani konflikty s ňou spojené. Takže sme vo Švédsku demokraciu považovali za samozrejmosť - ako napríklad čistý vzduch. Napriek tomu tam teraz máme problémy, ako aj vo veľa iných krajinách. Napríklad, silne pravicové extremistické strany v parlamente. Takže aj tieto zmeny v spoločnosti vplývajú na moje hudobné cítenie. Začal som rozmýšľať pri tvorbe hudby úplne iným smerom a voľnosť je isté privilégium. Hudba je časť slobody prejavu, kde umelec musí mať možnosti používať tradície aj iných hudobných kultúr z rôznych častí sveta. Je dôležité aby nebolo všetko v rukách politikov, pretože by sa mohlo stať, že niekto iný by mohol rozhodnúť zo dňa na deň, že umelci u nás by mali tvoriť výhradne tradičnú švédsku folklórnu hudbu. Nemohol by som potom používať balkánske rytmy, indické alebo turecké stupnice a to je naozaj nebezpečné obmedzenie. Každý interpret chce byť v hudbe autentický a používať absolútnu voľnosť a prejaviť svoje myšlienky čo najoriginálnejšie. Rovnako ako aj ja. Sloboda a nezávislosť v hudbe je veľmi podstatná!“

* Ďalšia moja otázka súvisí so znečistením našej planéty - napríklad či sa v hudbe inšpirovanej oceánom odzrkadľuje pocit smútku pri tej hromade plastov v moriach a oceánoch?
JK: „Absolútne, je to tak! Skladba z môjho posledne vydaného albumu s názvom Look What You Made Me Do je naozaj o tom, ak niekto neberie zodpovednosť za svoje skutky, doslova ,,Pozri, čo si ma donútil urobiť". Je veľmi dôležité aby sme boli zodpovední najviac ako je možné pre mladšie generácie. Toto je problém, ktorý si neuvedomujeme a je pre mňa veľmi inšpiratívne vidieť, keď sa týmto enviromentálnym problémom niekto dokáže zaoberať. Greta Thunberg je zo Švédska, možno ju poznáte ako mladú aktivistku. Nepáči sa mi, že ju ľudia spochybňujú tvrdeniami, či je expertka alebo vedkyňa v tejto oblasti. Všetci si môžu naozaj všimnúť, že jej konanie zaujalo nie len jej generáciu, ale taktiež generáciu do ktorej patria jej rodičia.“

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
JK: „S Viktóriou Tolstoy sa poznáme takmer 25 rokov a stále spolupracujeme ako duo, pričom ju doprevádzam na klavíri a funguje to. Páčia sa mi všetky nové možnosti a mám radosť z práce na mojich skladbách, ale zároveň ma napĺňa spolupráca na projekte niekoho iného. Každá z týchto možností má iný charakter a ja zohrávam rozdielne úlohy. Pri mojom projekte rozmýšľam už teraz, na čom budem pracovať pri nasledujúcom albume. Ďalej sa venujem písaniu pre väčšie zoskupenia, a neviem sa dočkať, kedy vypláva na povrch niečo z mojich kompozícií pre big band. Neviem, čo by malo prísť skôr - je to jedna z možností ako aj trio alebo môj sólový album len s klavírom. Mám veľa rôznych nápadov. Poprípade, ak by sa mojej hudbe nedarilo, vždy sa dá nahrať aj album s vianočnými pesničkami (smiech).“