„Vojny medzi klasickou, jazzovou a rockovou hudbou sú veľmi zastaralé a skončili.“   05.02.2018

Vynikajúci, virtuózny ukrajinský klavirista a skladateľ už niekoľko rokov pôsobí na americkom kontinente, kde sa radí medzi elitné jazzové osobnosti. Pred príchodom na kontinent už od mladého veku pôsobil na jazzovej scéne v Nemecku. Do Spojených štátov si prišiel rozšíriť vzdelanie na prestížnej Berklee College of Music, kde v súčasnosti pôsobí ako profesor jazzového klavíru. Počas svojej kariéry mal tú česť spolupracovať s Generations Quintet Gary Burtona, kde bol angažovaný aj v aranžérskej a kompozičnej činnosti. Okrem mnohých iných úspechov zdieľal pódium s osobnosťami ako Herbie Hancock, Chaka Khan, Dee Dee Bridgewater, Terri Lyne Carrington, John Scofield, Terence Blanchard, Kurt Rosenwinkel, Benny Golson, Nicholas Payton, Steve Coleman a iní. V exkluzívnom rozhovore nám porozprával o náročnej situácií v Ukrajine, o emotívnom koncerte po návrate do rodnej krajiny a jeho hudobnej ceste.

* Ako ste sa dostali k hudbe a čo vás k tomu priviedlo sa ňou živiť ?

VADIM NESELOVSKYI: "Moja mama je klaviristka, takže hudba bola vždy prítomná v mojej rodine. Doma sme mali klavír okolo ktorého som neustále chodil a chytal sa ho. Samozrejme som začal skúšať, čo na tom dokážem zahrať a pomerne prirodzene mi išla improvizácia. Odvtedy jedine, čo som chcel, bolo skúšať, vymýšľať a komponovať. Takže som sa pre hudbu rozhodol v pomerne mladom veku, ale nemal som veľký záujem o to byť klasickým klaviristom. Prvotná vášeň pramenila len v kompozícií. Neskôr som však predsa len študoval klasickú hru na klavíri."

* To sa odrazilo na vašej hernej technike dodnes. Je tam cítiť veľa inšpirácie z vážnej hudby, či už vo frázovaní alebo kompozíciách.

VN: "Áno. Je to súčasťou môjho detstva a veľmi rád používam v svojich skladbách štylizácie z vážnej hudby, ale nezvyknem citovať konkrétne diela. Rád sa však pohrávam s tými skladbami, že niekedy sa to môže takmer javiť ako nejaká konkrétna citácia diela."

* Vaša mama bol klasická klaviristka. Kedy ste sa teda stretli s jazzom ?

VN: "Bolo to taktiež v mojom detstve. Vyrastal som v Sovietskom zväze a na jednom detskom televíznom programe sa objavovala zaujímavá hudba s improvizovanými jazzovými frázami. O niekoľko rokov neskôr som zistil, že to hral jeden z vtedajších elitných sovietskych jazzových klaviristov Leonid Čižik. Veľmi ma zaujala tá harmónia, pretože ja som bol vždy na ňu zaťažený. Aj keď som počul v rádiu nejaký sofistikovanejší pop Michael Jacksona, tak ma vždy zaujímalo aké sú tam akordy. Neskôr mi niekto dal albumy Michel Petruccianiho, Herbie Hancocka a Keith Jarreta a to už som viac nepotreboval. Odvtedy bol môj život jasne nasmerovaný (smiech)."

* Pomerne v mladom veku ste opustili krajinu a išli ste študovať do zahraničia.

VN: "Áno, odišiel som do Nemecka, keď som mal 17 rokov. Tam som študoval vážnu hudbu 6 rokov a potom som prešiel študovať do Bostonu na Berklee, kde som sa neskôr stal aj učiteľom."

* Ako učiteľ s akým problémom sa najčastejšie stretávate u žiakov ?

VN: "Väčšinou neveria v seba a to je veľký problém"

* Čo vám najviac priniesol pobyt a život v USA, čo sa hudby týka ?

VN: "V Amerike som stretol hudobníkov, ktorých som poznal predtým len z nahrávok. Mal som možnosť hrať s úžasnými muzikantmi ako Gary Burton, John Scofield, Terence Blanchard, Kurt Rosenwinkel, Benny Golson, George Benson. Takúto možnosť by som v živote nedostal ak by som ostal na Ukrajine. Dokonca by sa to nestalo aj keby som ostal v Nemecku. Niektoré veci získate, až keď idete úplne ku zdroju. Je to samozrejme úžasné, že sa mi to podarilo a som za to vďačný. Aktuálne som v New Yorku, kde je toľko skvelých muzikantov."

* Ktoré spolupráce najviac ovplyvnili vašu muzikalitu ?

VN: "Na prvom mieste je samozrejme moja dlhoročná spolupráca s Gary Burtonom. On bol a je mojim skvelým mentorom. Veľa som s ním vystupoval a aranžoval preňho. Na niektorých jeho albumoch nie som spomenutí, no som v úzadí v zákulisí. Niekoľkokrát nahrával aj moje kompozície, keď už som nebol súčasťou jeho zoskupenia. On veľmi podporil moju hudbu a dá sa povedať, že mi otvoril bránu do hudobného sveta. Taktiež dosť veľa hrávam s  Arkady Shilkloperom a on je druhou dôležitou osobnosťou, ktorá ma ovplyvnila."

* Aká hudba vás inšpirovala okrem jazzu ? Z vašej tvorby je cítiť viacero inšpirácií a má trochu eklektický charakter a atmosféru filmovej hudby.

VN: "Ľudia mi často hovoria, že moja hudba sa ponáša na filmovú tvorbu. Pre mňa je osobne dôležitá každá hudba - nerád ju delím na štýly. Snažím sa len mať cit a hľadať to, čo sa mi páči v hudbe a môže to byť aj Ennio Morricone, Gabriel Fauré alebo Joni Mitchell, Paul McCarteny, či ruské rockové kapely, ktoré som počúval ako malý. Mňa veľmi nezaujíma aký má názov ten a onen konkrétny štýl. Pre mňa je to súhrne jeden jazyk. Dôležité je, čo ovplyvňuje môj jazyk a to sú všetci ľudia, s ktorými sa rozprávam. Všetko je to proste hudba. Myslím si, že v súčasnosti už sú tieto vojny medzi klasickou, jazzovou a rockovou hudbou veľmi zastaralé a skončilo to. Ľudia už proste v hudbe robia to čo chcú a ako to cítia. Jedným z dôvodom podľa mňa prečo sa táto separácia prelomila je ten, že producenti už toľko nefinancujú hudbu. Muzikanti sa častokrát vedia vynájsť aj bez nich a to vytvára väčšiu štýlovú slobodu."

* Ste skúsený skladateľ a viacerí muzikanti hrávajú vašu tvorbu. Ako pristupujete ku kompozícií ?

VN: "Väčšinou najlepšie nápady prichádzajú odnikadiaľ. Len tak pri cvičení, improvizácií alebo rozohrávaní zrazu započujete niečo odlišné a možno z toho bude nejaký nápad. Potom však nastáva peklo a len premýšľam ako tento nápad rozvinúť. Po každé je to úplne iné a vždy si pri každej tvorbe potom poviem ako to vlastne dokážem znovu urobiť, keď je to také ťažké. Ja verím v to, že každá kompozícia je ako keby dokonalou odpoveďou na niečo, ale niekedy tú odpoveď neviete nájsť roky."

* Zvyčajne tvoríte na klavíri ?

VN: "Práveže nie. Často používam svoj hlas alebo melodiku. Klavír ma niekedy pre mňa veľmi perkusívny charakter a ťažko sa na ňom tvorí pekná melódia."

* Spomínali ste, že vás fascinuje harmónia. Aj pri improvizácií sa orientujete najmä harmóniou ?

VN: "Učím improvizáciu na Berklee College of Music. Pri improvizovaní je samozrejme dôležitý harmonický aspekt a vedieť používať leading tones, ale treba sa zamerať aj na lineárne postupy, ktoré nemusia byť naviazané na harmóniu. Hudobník musí vedieť byť kreatívny aj v lineárnom prístupe mimo harmonických vzťahov. Potom v konečnom dôsledku na pódiu treba na všetko zabudnúť a len hrať."

* Pozrime sa na ukrajinskú jazzovú scénu. Aká je tam teraz situácia ?

VN: "Jazzová scéna je tam pomerne dobrá. Nie je to tam nič neobvyklé. Veľkým problémom však je súhra a komunikácia s inými krajinami. Nedochádza k žiadnej výmene a preto nie je veľmi počuť o žiadnych ukrajinských muzikantoch, jedine o tých, ktorí opustia krajinu. Ja dúfam v to, že sa Ukrajina viac integruje v Európe a budeme odtiaľ mať možnosť počuť viac hudby."

* Sú možnosti na Ukrajine možnosť študovať jazz ?

VN: "Áno máme na to školy. Na konzervatóriách sú jazzové oddelenia, ale problémom je opäť komunikácia. Keďže nedochádza k spoluprácam, nie je tu veľa učiteľov, ktorí majú skúsenosti s tradíciami zo zahraničia. Napríklad v Izraeli a Nemecku majú vynikajúce školstvo a to práve preto, lebo majú učiteľov, ktorí strávia nejaký čas v New Yorku a potom sa vrátia učiť domov. Na Ukrajinu prichádzajú občas americkí hráči na festivaly, ale oni prídu a odídu. Časom sa to však celé vyvinie."

* Je na Ukrajine dostatok možností na koncertovanie ?

VN: "Ja už tam nežijem, takže neviem úplne presne aká je tam situácia teraz. Je tam zopár dobrých klubov a úspešných festivalov, ale samozrejme, že by malo byť toho viac."

* Asi nemá ani zmysel sa pýtať na kultúrnu podporu od štátu pre jazz v situácií aká tam teraz je.

VN: "Nie je tam žiadna podpora, vôbec nič. Pomáhajú tam súkromní sponzori, ktorí milujú jazz a sú ochotní naňho prispievať"

* Ako sa vyvíja teraz situácia na Ukrajine ? Ste v kontakte s niekým ?

VN: "Áno, viem aká je tam situácia a pravidelne sa informujem. Snažím sa aj akýmkoľvek spôsobom pomôcť. V Bostone som mal s Gary Burtonom benefičnú akciu, kde sme vyzbierali nejaké peniaze na pomoc utečencom z Ukrajiny. Samozrejme, že tá situácia má zaujíma, ale momentálne je to také, že nikto ani tam nevie úplne presne, čo sa deje. Je to temná zóna. O nedlho tam pôjdem koncertovať s orchestrom, tak možno sa niečo dozviem"

* Ovplyvnila táto vojnová situácia na Ukrajine vašu hudbu ?

VN: "V niektorých ohľadoch áno. Všetko, na čo myslíte a prežívate, vás ovplyvňuje, takže je pochopiteľné, že sa to prenesie aj do mojich kompozícií a hrania."

* Get Up and Go je váš aktuálny album. Aký je hlavný námet albumu a môžete nám porozprávať o jeho prepojení s Ukrajinou ?

VN: "Súvisí to s naším prvým koncertom v Ukrajine. Išiel som tam so svojim triom a mali sme hrať na letnom open air festivale. V tom ako sme mali hrať sme sa dozvedeli, že bol obrovský útok a separatisti zostrelili ukrajinské vojenské lietadlo. Celá krajina upadla do veľkého smútku. Dokonca sa zvažovalo, že sa zruší festival. My sme boli nakoniec posledné vystúpenie festivalu - ostatné dni sa zrušili. Bol to neopísateľný moment, ktorí nás všetkých zasiahol, pretože sme museli ísť hrať na pódium s tým, že dav je plný doslova plačúcich ľudí. Nebolo to bežné vystúpenie. Nechceli sme nejako ukázať svoju tvorbu a muzikalitu, ale v tom momente sme im chceli posunúť trochu nádeje a radosti skrz našu hudbu. To vám zmení úplne prístup a myslenie. Vyšli sme na pódium a nehrali sme to, čo sme mali pripravené, ale nechali sme sa uniesť momentom a spojili sa mysľami a emóciami s davom. Tento jedinečný moment inšpiroval album Get Up and Go."

* Zmenila vo vás niečo táto skutočnosť ? Začali ste viac premýšľať nad rodnou krajinou ?

VN: "Určite. Bol to skvelý moment, lebo som pocítil zjednotenie s mojou krajinou. Odišiel som odtiaľ, keď som mal 17. Bol to pre mňa silný moment prepojenia a návratu domov. Aj keď to bolo cez smútok, tak som pocítil, že sem patrím, odtiaľto pochádzam a musím niečo pre ľudí odtiaľto urobiť. Našťastie teraz tam chodievam hrávať častejšie. Dokonca sa pravidelne zastavujem aj v Rusku. Nemám nič proti Rusom, pretože politika bude vždy politika, ale ľudia sú ľudia."

* Rozmýšľali ste nad návratom na Ukrajinu, že by ste tam práve vy mohli posunúť jazzové dianie ?

VN: "Učil som tam chvíľu a veľmi rád tam ľudí vzdelávam. Niekedy, keď tam som, tak si poviem, že bolo by super, keby som tu žil. Ja si však vždy užívam konkrétny moment, kde som, naplno. V Paríži si tiež vždy poviem aké by bolo úžasné byť tam a to isté v Berlíne."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti ?

VN: "Aktuálne pracujem na vydaní nového albumu s mojim triom. Momentálne sme ukončili veľké nemecké turné a potom sa vraciame do USA, kde budeme vydávať ten album a potom koncertovať po štátoch. Taktiež plánujem koncert so symfonickým orchestrom - budeme hrať jednu moju kompozíciu, na ktorej som pracoval tri roky. Mám naplánované koncerty v Mexiku, v Japonsku, v Kórei. A tak ďalej a tak ďalej - vždy je čo robiť (smiech)."