„Keď komponujem hľadám balans medzi tým, čo napísať, aby to bolo pre kapelu výzvou, ale zároveň, aby som vyzdvihla silné stránky členov.“   23.05.2022

Mladá slovinská klaviristka Kaja Draksler (* 1987) sa z malej dedinky na periférii prepracovala na uznávanú a etablovanú klaviristku a skladateľku na európskej jazzovej scéne. Svoje hudobné skúsenosti nazbierala najmä počas štúdia v Amsterdame, kde sa stretla s improvizovanou hudobnou tvorbou. V jej portfóliu nájdeme rôznorodú polyštýlovosť, prepájanie tradícii jazzu, free jazzu a vážnej hudby, súčasnú hudbu či experimentovanie. No najmä ju charakterizuje túžba hľadať nové možnosti. S jej tvorbou sa poslucháči mohli stretnúť aj na koncertoch na Slovensku. Draksler má na svojom konte rôzne úspechy a ocenenia, či už z oblasti kompozície alebo interpretácie. Spolupracovala s uznávanými umelcami ako Christian Lillinger, Petter Eldh, Susana Santos Silva. V exkluzívnom rozhovore nám priblížila svoj unikátny pohľad a perspektívu na hudobnú kompozíciu a načrtla nám svoje najnovšie projekty, kreatívne ambície a priblížila slovinskú jazzovú scénu.

 

* Zaujal ma názov vášho projektu Punkt.Vrt.Plastik. Znamená v názve Vrt to isté, čo v slovenčine, teda vyvŕtaný otvor?
Kaja Draksler: "Nie, aj keď máme aj na to podobný výraz, ale Vrt v slovinčine znamená záhrada."

* Aká je potom spojitosť s bodkou a plastom v názve (Punkt. Vrt. Plastik)?
KD: "Nie je tam žiadna súvislosť a kontext. Proste sme chceli každý zo skupiny priniesť nejaké slovo, ktoré je pre nás dôležité. Pre mňa je to vrt, teda záhrada, pretože pochádzam z rodiny, kde máme obrovskú záhradu. Zároveň tam však nie je hlavná spojitosť s mojou rodinou, ale aj celkovo mám rada to slovo kvôli jeho zvuku. Prišlo mi to ako slovo, ktoré sa hodí do našej kapely aj významovo, záhrada je miesto, kde veci rastú, rozvíjajú sa a menia sa. V záhrade sa musíte aj o veľa vecí starať a takto by sme tam našli veľa asociácií, prečo práve toto slovo sedí na našu hudbu a toto zoskupenie."

* Na tomto projekte sa mi páči hra kontrastov. Často prechádzate z jednoduchosti do komplexnosti, z rytmického groove do plávajúceho, voľného rytmu. Ako sa formovala skupina a jej prístup?
KD: "Kontrabasista Petter Eldh a bubeník Christian Lillinger majú už obrovskú históriu spoluprác. Ja som sa prvýkrát stretla s Christianom v jednom big bande asi pred 15 rokmi. Odvtedy sme sa často stretávali na rôznych podujatiach a veľakrát rozprávali o spoločnej kapele. Christian mi aj často rozprával o Pettrovi, tak potom som aj ja sama navrhla, že to skúsme dať dokopy s Petter Eldhom. Príležitosť na prvé stretnutie sa naskytla v októbri 2016, ked sme mali meeting v klube Bimhaus v Amsterdame. Tak sme si povedali, že to spolu vyskúšame, každý z nás priniesol jednu skladbu a len tak sme si ich skúsili zahrať a zafungovala chémia. Každý z nás má trošku iné hudobné pozadie: Petter sa venuje viac jazzovej tradícii alebo prelínania hip-hopu a jazzu, ja a Christian pracujeme aj viacej s experimentálnou stránkou improvizovaného jazzu. Navzájom sa však hudobne všetci rešpektujeme a nechávame si v skupine priestor na to, aby tam každý mohol priniesť práve to svoje. Dalo by sa to nazvať tak, že je tam dosť priestoru na anarchiu, ale na druhú stranu často sa držíme aj zapísaných foriem skladieb. Je pravda, že často ich rozťahujeme a vychádzame pomimo a potom sa zasa niekde snažíme spolu hudobne stretnúť, nájsť. Určite to bol dlhý proces, kým sme sa dostali koncepčne a zvukovo tam, kde sme s kapelou teraz. V začiatkoch sme hrali skôr viac na istotu a teraz už keď sme si zvykli na svoj štýl a poznáme sa lepšie, už si dovoľujeme viacej. Takže by som to zhrnula, že sme dospeli do fázy, kde už sa len snažíme stále objavovať a experimentovať s formátmi piesni a čo si s nimi môžeme dovoliť urobiť."

* Aktuálne máte aj nový, druhý album Somit (2021). V čom by ste povedali, že je najväčší posun či zmena oproti debutu?
KD: "Jednou z vecí je ako som už spomínala, väčšia sloboda v improvizácii a súhra - to všetko je tam počuť. Avšak jedna z ďalších nových vecí na albume je, že sme sa začali pohrávať s mikrotonalitou. Ja som mala k dispozícii dva klavíry, ktoré boli od seba mierne rozladené. Taktiež Christian a Petter pridávali v postprodukcii viacero efektov."

* Spomínate mikrotonalitu, ale predpokladám, že asi nešlo o východný typ mikrotonality ako sa používa v indickej raga alebo arabského macam.
KD: "Nie v takomto slova zmysle nie. Išlo len o vybočenie z klasického temperovaného ladenia, miernym rozladením tónov ako som už spomínala na dvoch klavíroch. Okrem toho som ešte mala midi klávesy, ktoré boli posunuté o štvrť tónu. Takže všetky tieto elementy sme spájali, pretože sme sa jednoducho chceli vzdialiť od typicky znejúceho klavírneho jazz tria."

* Počas štúdii ste sa v záverečnej práci zaoberali tvorbou Cecil Taylora. Čo Vás zaujalo na jeho tvorbe?
KD: "Jeho diela ma vždy fascinovali a oslovovali. Najmä som sa zaoberala formami. Pretože vždy v jeho tvorbe je cítiť nejakú formu, aj keď je povedzme abstraktnejšia. Takže ma zaujímalo najmä ako sú jeho diela konštruované po formovej stránke. Taktiež som skúmala, ako pracuje s formou pri improvizácii, čo asi mal a nemal dopredu pripravené a podobne. V jeho hudbe je neuveriteľná jednota a organizácia a zaujímalo ma v čom to pramení. Túto tému som písala na magisterskom štúdiu klasickej hudby. Najprv som chcela písať o prepojení tvorby Iannis Xenakisa a Cecil Taylora, ale už len samotný výskum Taylorovej hudby mi zabral tak veľa času a bol rozsiahly, že som sa rozhodla ostať len pri jeho tvorbe. Teda v skutočnosti to bola analýza len jednej skladby, ale bolo tam toho toľko čo skúmať, že to stačilo. Okrem toho ma ešte aj zaujalo ako málo existuje publikácii o jeho tvorbe."

* Váš štýl je veľmi všestranný a máte originálny sound. V čom má korene váš prístup?
KD: "Je to taká zmes všetkého. Každú jednu hudobnú skúsenosť, ktorú som mala sa nejako na mne odrazila. Samozrejme som si prešla jazzovým štúdiom na klavíri. Klasickú hudbu som študovala len v rámci kompozície, ale určite to na mne zanechalo vplyv v rámci estetického vnímania. Potom samozrejme projekty a hrania s hudobníkmi mali na mňa veľký vplyv. Určite sa na mojom sounde podpísal aj dlhodobý pobyt v Amsterdame. Spolupráce so staršou generáciou ma tiež určite formovali. Teraz som v Kodani, kde je zasa jazzová scéna úplne iná, takže získavam odlišný pohľad na jazzovú estetiku a podobné veci. Prinútilo ma to počúvať aj iné veci, s ktorými som nebola doteraz veľmi v kontakte ako napríklad heavy noise music. V Amsterdame taká hudba veľmi nebola, ale v Kodani je tento typ hudby veľmi živý. Všetky takéto detaily formujú to ako tvorím, aký mám sound."

* Študovali ste klasickú kompozíciu, tak by ma zaujímalo, či aj samotný proces tvorby uchopujete skôr z perspektívy klasického skladateľa.
KD: "Aj v klasickej hudbe neexistuje len jeden spôsob tvorby a je strašne veľa spôsobov ako tvoriť a uchopiť veci. Môj idol v rámci jazzovej kompozície je Duke Ellington - on mal skvelý ansámbel plný talentovaných individualít a bol si toho vedomí a hudbu šil priamo pre nich. Takže, keď komponujem, hľadám balans medzi tým, čo napísať, aby to bolo pre kapelu výzvou, ale zároveň, aby som vyzdvihla silné stránky členov. Takže je to o hlbokom pochopení každej osobnosti, čo si myslím, že klasickí skladatelia veľmi často nerobia, takže v tomto je môj prístup úplne iný. To je niečo, čo mi aj počas štúdia trochu vadilo, neustále skladanie pre anonymný, neexistujúci ansámbel. Na druhú stranu samozrejme štúdiom klasickej kompozície som sa stretla s veľmi rôznorodou hudbou a aj klasickým prístupom k formám, vypisovanie artikulácie pre nástroje a klasickej harmónii, takže to určite tiež vo mne zanechalo nejaké stopy."

* Ako vo všeobecnosti pristupujete k improvizácii?
KD: "Aj pri improvizácii je to u mňa stále prepojené s kompozíciou. Moji najobľúbenejší klaviristi sú Duke Ellington, Thelonious Monk, Herbie Hancock. Sú to všetko ľudia, čo sú zároveň skladatelia a pracujú s materiálom veľmi priamočiaro, jednoducho, čo mne imponuje a stále ma to veľmi inšpiruje do dnes. Vec je v tom, že jednoduchosť má veľa možností kam sa posunúť. Jednoduchá myšlienka vám dá slobodu práce s ňou. Takže ja v improvizácii ani nemám nejaký svoj zložitý koncept, proste na to idem jednoducho a priamo."

* Vlaňajší rok ste mali veľmi plodný a vydali ste dva nové albumy Somit a Melt a zaujímavý singel Entschuldigung. O Somit sme už rozprávali, môžete nám priblížiť Melt a spomínaný singel?
KD: "Entschuldigung je singel, ktorý vznikol v duo projekte s poľským bubeníkom Szymon Pimpon Gąsiorekom. My sme ešte v roku 2020 vydali spolu album Bivališča, kde kombinujeme improvizovanú a komponovanú hudbu. Počas pandémie dostal Gąsiorek ďalšie nápady, čo by sme mohli skúsiť. On dosť experimentuje v sólo projekte s takým alternatívnym zvukom, elektronikou a celkovo estetikou trap hip-hopu. Tak sme sa rozhodli to vyskúšať v duo formácii a z toho vzišla skladba Entschuldigung. Teraz sme sa vrátili z turné, hrali sme dokonca aj dvakrát na Slovensku v Banskej Štiavnici a v Bratislave. Na tomto turné sme sa pokúsili pracovať aj s novými prvkami elektroniky, vocodermi a podobne. Tá estetika zvuku sa už pomaly približovala k alternatívnemu popu, ale páčilo sa nám to - kto vie, časom by sme z toho mohli nahrať aj album. Melt bol v skutočnosti už dávnejšie nahratý ako live album v Portugalsku, kde sme vystupovali ako kvarteto. S týmto projektom sme mali atypickú inštrumentáciu trúbka, dva saxofóny a klavír a snažili sme sa nachádzať zaujímavé spôsoby ako s tým pracovať. Bol to taký projekt postavený skôr na inštrukciách a improvizácii, než na konkrétnych kompozíciách. Zaujímavosťou je, že aj tento projekt začal na októbrovom meetingu v Amsterdame. Všetci hudobníci sme z odlišných krajín, tak to bola skvelá príležitosť na stretnutie."

* Čo by ste povedali o slovinskom jazze?
KD: "Máme veľmi zaujímavú asociáciu Zavod Sploch, ktorú založil slovinsky kontrabasista Tomaž Grom. On toho organizuje naozaj veľa a nie len v hudbe, ale aj v tanci a rôzne veci pre divadlá. Okolo jeho asociácie sa deje veľa vecí a udržuje scénu dosť veľkou a živou, na to aká sme malá krajina."

* Ako je to s jazzom v slovinskom školstve?
KD: "Ešte veľa ľudí cestuje za štúdiom do zahraničia. Moja generácia musela, keďže sme mali jazzové štúdium len na základnej škole. Teraz sa tu už zriadilo aspoň konzervatórium s jazzovým zameraním, ale hudobná akadémia so zameraním na jazz tu ešte chýba. Má to však aj svoje výhody, myslím si, že je dobré ak za vzdelaním vycestujete a spoznáte aj odlišné kultúry a ľudí. Samozrejme nie každý si to môže dovoliť, ale vidím v tom aj pozitíva. Mnoho absolventov sa potom aj následne vracia naspäť a aj to prispieva k rastu jazzovej scény."

* V rámci podujatí a priestorov je dostatok možností pre prezentáciu mladej generácie?
KD: "Povedala by som, že je dosť podujatí, klubov, ale veľmi malé publikum a málo peňazí. Nájde sa veľa nadšencov, ktorí chcú organizovať veci, tvoriť hudbu, ale nie je dostatočne veľké publikum, aby to fungovalo."

* Takže väčšina slovinských jazzových hudobníkov rozvíja kariéru v zahraničí?
KD: "Nie úplne, je veľa skvelých hudobníkov, čo ostávajú v Slovinsku a pracujú na sebe a snažia sa. Samozrejme, musia okrem jazzu robiť aj niečo iné, nejaké vystúpenia v divadlách a podobne. Niektorým sa podarilo si vybudovať meno tak, že ostali v Slovinsku, ale hrávajú aj vonku, čo dosť pomôže."

* Je niečo, čo by ste hudobne chceli skúsiť a ešte ste nemali čas?
KD: "Áno, jednou z mojich túžob je pracovať so zborom. Viem aj presne s ktorým Švédsky rozhlasový zbor. Je skvelý a má teraz vynikajúceho dirigenta z Lotyšska. Takže to by som rada ako skladateľka chcela skúsiť. Taktiež by som chcela viac pracovať hudobne s improvizujúcimi tanečníkmi, ale musím nájsť niekoho s kým by to fungovalo a vyžaduje si to veľa času. Párkrát som už niečo také skúšala, ale vždy to boli len jednorazové záležitosti."

* Aké sú vaše plány do budúcnosti?
KD: Teraz ma čakajú tri týždne turné. Niektoré koncerty mám s triom, iné s oktetom. Taktiež sa chystajú aj nejaké divadelné veci, kde pôsobím ako skladateľka. Taktiež ma čaká aj premiéra s mojim oktetom, dostala som ponuku na komponovanie novej hudby, s ktorou vystúpime v Bruseli. Je to hudba inšpirovaná textami o japonskej estetike. Objavuje sa tam aj Haiku. Teraz som však len s týmto začala, ale v budúcnosti by som sa rada do japonskej kultúry ponorila hlbšie.

* Ďakujem za rozhovor.