Miroslav Vitouš © Patrick Španko

  04.12.2017

Jeden z najúspešnejších českých jazzmanov všetkých čias, niekdajší člen legendárneho Weather Report, virtuóz, excelentný kontrabasista a skladateľ – Miroslav Vitouš. V 60-tych a 70-tych rokoch bol elitným mladým kontrabasistom svojej generácie a patril medzi všestranného vyhľadávaného fusion hráča. V začiatkoch jazz-rockovej vlny sa výrazne pripojil k tomuto prúdu a prerazil na medzinárodnej scéne. Podarilo sa mu hrať po boku legiend ako Miles Davis, Chick Corea, Larry Coryell, Herbie Hancock či Wayne Shorter. Jeho osobnosť prirovnávajú k menám ako  Scott LaFaro, Dave Holland, Niels-Henning Ørsted Pedersen. Miroslav Vitouš oslavuje jubilejných 70 rokov!

Narodil sa 6. decembra 1947 v Prahe. Hudbe sa začal venovať už od útleho veku. V 6-tich rokoch sa učil hrať na husle a v 9-tich prešiel na klavír. Až v 14-tich rokoch skončil pri kontrabase. Počas štúdií na konzervatóriu mal svoju prvú skupinu Junior Trio s bratom Alanom a známym českým klaviristom Janom Hammerom. V roku 1966 vyhral súťaž vo Viedni vďaka čomu si zaistil štipendium na prestížnej Berklee College of Music. O rok neskôr sa presťahoval do New Yorku, kde sa mu podarilo spolupracovať s menami ako  Art Farmer, Freddie Hubbard, Bob Brookmeyer, Clark Terry a Miles Davis.

Miroslav Vitouš © Patrick Španko

Miroslav Vitouš © Patrick Španko

Nejaký čas strávil aj po boku Chick Coreu spolu s Roy Haynesom. Toto famózne trio vydalo v roku 1968 album Now He Sings, Now He Sobs, ktorý získal veľkú priazeň kritikov a verejnosti aj vďaka skvelému hudobnému prejavu Miroslava Vitouša. Keď mal 22 rokov debutoval s jazz-rockovým albumom Infinite Search s hviezdnou zostavou v zložení Jack DeJohnette, John McLaughlin, Herbie Hancock a Joe Henderson. Začiatkom 70-tych rokov založil spolu s Wayne Shorterom Weather Report, kde sa podieľal na kreatívnej tvorbe. V roku 1973 zo skupiny odišiel pre nezhody ohľadom umeleckého smerovania skupiny. Po tomto období začal experimentovať so soundom na novom, na mieru vyrobenom nástroji, ktorý bol spojením basy a gitary, ale po roku od tohto experimentu upustil a vrátil sa ku kontrabasu.

Rok 1979 priniesol viacero úspechov ako kontrakt s prestížnym labelom ECM a učiteľské miesto na New England Conservatory. Po úspešných albumoch ako  Miroslav Vitous Group (1981), Journey's End (ECM) a Emergence (ECM) sa pár rokov objavoval viac v úlohe sidemana. Úspešný duo album so saxofonistom Janom Garbarekom začiatkom 90-tych rokov bolo jeho posledné CD pred viac než dekádu dlhou štúdiovou pauzou. V tom čase sa objavoval viac na festivaloch a pôsobil na akademickej pôde. V roku 2003 sa vrátil k nahrávaniu pre ECM s titulmi Universal Syncopations (2003), Universal Syncopations 2 (2007) a spomienkovým Remembering Weather Report (2009).

Miroslav Vitouš © Patrick Španko

Miroslav Vitouš © Patrick Španko

Posledné roky opäť aktívne nahráva. V spolupráci s famóznym poľským saxofonistom Adamom Pierończykom nahral improvizované konverzácie na albumoch Ad-Lib Orbits (2017) a Wings (2015). Miroslav Vitouš patrí k fenomenálnym zjavom a svojou kreativitou a unikátnym štýlom výrazne prispel do jazzového diania a vývoju na európskom i americkom kontinente, pričom inšpiroval niekoľko nasledujúcich generácií.