Logo

19. – 22. 8. 2020, Kasárne/Kulturpark, KE, SK   27.08.2020

Letný hudobný festival Hevhetia sa vo svojej Košickej edícii približuje k desiatemu ročníku, čo je v každom prípade pozitívna správa. Pred rokom by zrejme málokto predpokladal, že konanie 9. ročníka môže byť ohrozené, ale čo bývalo v nedávnych časoch samozrejmosťou, dnes má nádych neistoty a len niekoľko organizátorov (v tomto prípade riaditeľ festivalu a vydavateľstva Hevhetia Ján Sudzina) sa rozhodlo v súčasnej situácii zariskovať a pripraviť podujatia aspoň v oklieštenej podobe.

V porovnaní s uplynulými ročníkmi malo aktuálne vydanie festivalu a JazzBusu (stretnutia hudobných profesionálov, umelcov a publicistov) viacero špecifík. Hoci sa pandemická situácia v posledných týždňoch predsa len upokojila a uvoľnili sa aj mnohé eštrikcie, v druhej polovici augusta, v čase konania festivalu, sa opäť začali zaťahovať mračná. Časté zmeny regulácií a nariadení v jednotlivých krajinách denne komplikovali prípravu medzinárodného podujatia (medzi pozvanými boli účastníci nielen zo všetkých okolitých krajín, ale aj z Nórska, Francúzska, Ruska či Egypta) a organizátori museli meniť program a štruktúru podujatí takpovediac „zo dňa na deň“. Už niekoľko dní pred konaním festivalu bolo zrejmé, že viacerí z headlinerov (hviezdna dvojica trubkárov Arve Henriksen a Erik Truffaz, ktorí sa mali predstaviť s Davidom Kollarom, či nórske zoskupenie wESTAMAN) do Košíc určite nepricestujú a otázniky viseli aj nad účasťou viacerých hostí JazzBusu, predovšetkým z „červených zón“. S týmito zmenami sa našťastie organizátori dokázali popasovať (obdiv patrí okrem Jána Sudzinu aj jeho „pravej ruke“ Tomášovi Čižmárikovi) a improvizovaný manažment v istom zmysle korešpondoval s jedným zo základných znakov neviazaného jazzového prejavu.

Peter Katina © Patrick Španko

Ján Sudzina © Patrick Španko

Hoci otvorením festivalu bolo krátke vystúpenie saxofonistu Jána Kopčáka vo vsupnej hale košických Kasární/Kulturparku, samotné podujatie začalo severskou prezentáciou akordeonistu (v tomto prípade aj hudobného publicistu a popularizátora) Petra Katinu. Sérii prezentácií, prednášok a workshopov bude venovaný ďalší z textov, teraz sa chcem zamerať na sériu Showcase koncertov a večerných koncertov, ktoré tvorili jadro dramaturgie Letného hudobného festivalu Hevhetia 2020. Prvý večer festivalu máva ustálenú štruktúru: po „serióznejších“ koncertoch príde na rad uvoľnenejšia zábava a inak tomu nebolo ani v stredu 19. augusta. Prejav americkej gospelovej speváčky Chandy Rule korešpondoval s posolstvom tejto hudby a hoci boli súčasťou jej Sweet Emma Band-u viacerí pozoruhodní hudobníci pod vedením trombonistu Paula Zaunera (saxofonista Osian Roberts či Hammond organista Jan Kořínek), dovolil som si toto príjemné uvoľnenie vynechať. Dôvodom bola nielen únava, ale najmä predchádzajúca dvojica skvelých akustických koncertov, po ktorých sa mi nežiadala hlučnejšia zábava.
Prvým bol sólový recitál vynikajúceho klaviristu (a miestneho rodáka) Jána Hajnala. Jeden z pionierov domácej jazzovej scény (ročník 1943!) sa predstavil vo vrcholnej forme a jeho hodinový „košický maratón“ nedal poslucháčovi vydýchnuť. Hajnalov prejav nezaprie novátorský štýl Billa Evansa, no špecifické ​modálne cítenie prezrádza stredoeurópske korene. Osobitne mi imponuje jeho melodické vedenie basových línií, ktoré spolu so strednými hlasmi evokuje orchestrálnu bohatosť sadzby. Hajnal je tiež autorom viacerých pozoruhodných tém a svoj sólový album Bartók ́s Room, ktorý vyšiel pod značkou Hevhetie pred štyrmi rokmi, dokázal naplniť výlučným autorským materiálom. Tentoraz načrel aj do zlatého fondu jazzových štandardov a to veľmi dobre, pretože si nespomínam na odpichnutejšie a energickejšie podanie nesmrteľnej On Green Dolphin Street. Koncert bol aspoň symbolickou prezentáciou aktuálneho albumu Dedications (Hevhetia 2020), ktorý Ján Hajnal nedávno nahral spolu s vibrafonistom Wolfgangom Lackerschmidom a saxofonistom Gerdom Dudekom.

Ján Hajnal © Patrick Španko

Chanda Rule and Sweet Emma Band © Patrick Španko

Zaradenie Hajnalovho recitálu bolo dobrou voľbou a viacerí zo zahraničných jazzových promotérov či publicistov v závere podujatia vyzdvihovali práve úvodný „akustický dvojblok“, ktorého druhú časť tvorilo vystúpenie poľského tandemu Szymon Klima & Dominik Wania. Szymon Klima dokáže prostredníctvom klarinetu (a snáď ešte osobitejšie cez zamatovosť bas klarinetu) vystavať vrcholne expresívne štruktúry, ktoré vzápätí lyricky upokojí. Vďaka kontrastnosti dokáže komunikatívne duo udržať pozornosť poslucháča, ktorý v danom momente vôbec nevníma komplikovanosť predkladaného materiálu. V takýchto otvorených vodách je Dominik Wania viac ako skvelým partnerom a rozprávať by o tom vedelo množstvo popredných osobností nielen poľskej scény, ktoré si tohto mladého klaviristu vyhliadlo do svojich projektov (od Tomasza Stańka po Macieja Obaru). Nie nadarmo zdobí aktuálnu štúdiovú nahrávku poľského dua označenie Fantastico (Hevhetia 2020).

Dominik Wania © Patrick Španko

Szymon Klima © Patrick Španko

Štvrtkový večer 20. augusta sľuboval bohatú nádielku v inšpiratívnych priestoroch košickej Kunsthalle, ale hoci človek mieni, COVID mení a nakoniec bolo všetko inak ... Bývalá plaváreň ponúka netradičné možnosti, no na koncert nórskych ambientných čarodejníkov wESTAMAN, ktorý sme si mali za nekonvenčného svetelného VJ-ingu Richarda Kittu a Martina Kolčaka vychutnávať sediac na okraji vodou napusteného bazéna, si budeme musieť počkať. Paradoxom však bolo, že v časoch presunu mnohých podujatí do virtuálneho priestoru sme si pre technické problémy spojené so streamingom nemohli vychutnať ani pôvodne plánovaný online koncert bieloruského tria Port Mone. Bola to škoda, keďže koncept zoskupenia – nahrávanie výhradne s použitím „zelených“ zdrojov (solárnych a veterných elektrární) – úzko korešpondoval s ekologickou líniou aktuálneho ročníka. Náhradou bol aspoň krátky záznam z nahrávania ich aktuálneho albumu Whisper, ktorý uzrie svetlo sveta (samozrejme pod značkou Hevhetia) v najbližších dňoch na CD aj vinylovom formáte. Záchrancom večera sa nakoniec stal vynikajúci poľský vokalista Grzegorz Karnas, ktorý je okrem iného iniciátorom a organizátorom Voicingers Żory. Súbor podujatí Voicingers (koncerty, workshopy, spevácka súťaž) je už niekoľko rokov úzko prepojený s Hevhetiou ako aj s kultúrnym centrom Jazovia Gliwice (vedie ho klavirista a skladateľ Krzysztof Kobyliński). Výsledkom tejto medzinárodnej platformy je nielen JazzBus, ale aj séria festivalov a koncertov vo viac ako desiatich krajinách sveta.​

Grzegorz Karnas © Patrick Španko

Manu Domergue © Patrick Španko

Hoci mal byť hviezdou náhradného večerného koncertu francúzsky spevák a hráč na krídlovke Manu  Domergue (finalista súťaže Voicingers), v zápolení so svojím guru, charizmatickým Grzegorzom Karnasom, mal skutočne len malú šancu. Špeciálne na túto príležitosť zostavená kapela s excelujúcim klaviristom Pawlom Kaczmarczykom, basgitaristom Alanom Wykpiszom a bubeníkom Maxom Olszewskim (v niektorých skladbách sa pridal gitarista Jakub Mizeracki), zahájila večer slávnou Kaperovou témou Invitation. Vrcholom boli bezpochyby Karnasove Dwie wieże s „prerodom“ speváka na tancujúceho šamana. Pokiaľ niekto z prítomných dovtedy Karnasa nezažil, musel byť zaskočený nápaditosťou a elastickosťou jeho vokalíz, ktoré spevák podával akoby v tranze.

Pawel Kaczmarczyk © Patrick Španko

Voicingers AllStars Band © Patrick Španko