19. - 22.8.2020, Kasárne/Kulturpark, KE, SK   31.08.2020

Neoddeliteľnou súčasťou Letného hudobného festivalu Hevhetia a taktiež JazzBusu (stretnutia hudobných profesionálov, umelcov a publicistov) je množstvo prezentácií, prednášok, diskusií, workshopov a, samozrejme, neformálnych kolegiálnych stretnutí. Riaditeľ festivalu a vydavateľstva Hevhetia, Ján Sudzina, zúročil množstvo dlhoročných, poctivo budovaných kontaktov a do Košíc opäť prilákal celú plejádu pozoruhodných osobností, ktoré majú na európskej kultúrnej scéne významné postavenie.

Spomeniem aspoň trombonistu Paula Zaunera – riaditeľa pozoruhodného INNtöne JazzFestivalu v Rakúsku (a tiež šéfa vydavateľstva PAO Records), vokalistu Grzegorza Karnasa – iniciátora a organizátora festivalu a súťaže Voicingers Żory, klaviristu a skladateľa Krzysztofa Kobylińského – riaditeľa kultúrneho centra Jazovia Gliwice, Davora Hrvoja – chorvátskeho jazzového publicistu, Michała Hajduka – riaditeľa Inštitútu Adama Mickiewicza alebo Amra Salaha – umeleckého riaditeľa egyptského Cairo Jazz Fest. Výrazne tu bola zastúpená česká jazzová scéna v podobe umeleckých riaditeľov festivalov (Vilém Spilka z Jazz Fest Brno, Michal Wróblewski z Jazz Goes to Town Hradec Králové, Vít Kalvoda z Ponava Fest), rozhlasových redaktorov (Petr Vidomus, Milan Tesař, Petr Slabý), nechýbal ani z Jazzport.cz Jan Hocek. Slovenské farby v Košiciach hájili Jozef Kovalčík, Róbert Špoták a Peter Michalovič z Fondu na podporu umenia, umeleckí riaditelia festivalov Igor Vida a Gabriel Horal, ako aj viacero publicistov (Julo Fujak, Jana Dekánková, Miroslav Haľák, Peter Janků i zakladateľ 1. slovenského jazzového online magazínu skjazz.sk Patrick Španko). Samozrejme, aj tento segment podujatia ovplyvnila aktuálna situácia a napriek očakávaniam sa nakoniec v Košiciach neobjavili umelecký riaditeľ Festivalu Warszawa Singera a izraelský publicista Adam Baruch alebo nórsky gitarista Bjorn Charles Dreyer, ktorý mal popri vystúpení s ansámblom wESTAMAN viesť workshop na tému Making music with computers and electronics.

Bohatý program päťdňového podujatia začal v košických Kasárňach/Kulturparku prezentáciou akordeonistu a hudobného publicistu Petra Katinu, ktorý popri zaujímavej sonde do severského jazzu (Music Zoom: Nordic) predstavil aj svoju publikáciu Hudba inak (Hevhetia 2019). V súvislosti s titulom v nej autor nahliada na problematiku skutočne odlišným spôsobom, napríklad preskúmavaním vzťahov medzi hudbou a prírodnými fenoménmi (Hudba mora, Hudobná predpoveď počasia), trávením voľného času (Hudba a šport, Hudba v čase Vianoc), rodinnými a sociálnymi väzbami (Hudba súrodencov, Nezvyčajní hudobní autori). Prezentácia nebola jedinou mimokoncertnou akciou prvého dňa (hoci sa Katina popri množstve reprodukovaných ukážok predstavil aj ako zasvätený interpret škandinávskej súčasnej hudby). Počas celého trvania podujatia bolo možné navštíviť pavilón Audiofeel a vychutnať si kvalitnú hudbu na špičkovej aparatúre alebo navštíviť predajňu HEVHETIAntik, ktorá ponúkala nielen kompletnú produkciu vydavateľstva Hevhetia v špeciálnych akciových cenách, ale aj množstvo výpredajových chuťoviek. Priznávam, že som niekoľkokrát neodolal a svoju domácu zbierku si rozšíril o desiatky nie celkom bežne dostupných titulov špičkových vydavateľstiev Winter & Winter, Tzadik, Pi Recordings, Black Saint, Leo Records či Harmonia Mundi.

Určite nemožno opomenúť aktivity Českého rozhlasu, ktoré jeho redaktori v Košiciach prezentovali. Prvou je už sedem rokov vychádzajúci bulletin Česká jazzová sklizeň – průvodce českou jazzovou scénou, prinášajúci kompletný zoznam českých jazzových nahrávok za uplynulý rok. V roku 2019 to bolo napríklad 46 nových albumov, pričom do počtu nie sú zahrnuté jazzové reedície, ktorých v Čechách vychádza, na rozdiel od Slovenska, pomerne dosť. Okrem katalógu albumov a ich stručného​ popisu obsahuje bulletin aj adresár jazzových klubov, prehľad jazzových interpretačných a skladateľských súťaží alebo zoznam inštitúcií, ktoré ponúkajú štúdium jazzu (všetko vrátane kontaktov). Bonusom je program internetového jazzového rádia Český rozhlas Jazz, ktoré okrem iného denne v obednom čase (12.00 – 12.30) predstavuje v rámci Evropské vlny nejakú z tunajších scén (slovenská scéna má vyhradenú nedeľu). Druhou pozoruhodnou (a v slovenských pomeroch neuskutočniteľnou) aktivitou Českého rozhlasu bol projekt jazzmani.cz – minuloročné skupinové fotenie českých jazzmanov. Inšpirovaný slávnou fotografiou A Great Day in Harlem z roku 1958, na ktorej sa vedľa seba objavujú osobnosti od Counta Basieho a Colemana Hawkinsa cez Charlesa Mingusa a Theloniusa Monka, ho zorganizoval dramaturg Českého rozhlasu Jazz, Petr Vidomus a na jeho „jamsession“ prijalo pozvanie 101 jazzmanov s vekovým rozptylom 70 rokov! Výsledok je možné vidieť na webovom portáli jazzmani.cz a v printovej podobe bol prezentovaný aj v Košiciach. Bolo podnetné diskutovať s Petrom Vidomusom na tému výberu hudobníkov, nesmierne únavného trojmesačného obvolávania a organizácie spoločného fototermínu či dodatočného“ fotenia s Lacom Déczim, keďže tento slovensko-česko-americký trubkár nemohol na pôvodný termín doraziť.

Dvojica workshopov mala patriť členom nórskeho zoskupenia wESTAMAN, no nakoniec ich zastúpil gitarista David Kollar. Záujemcov pustil do svojej „kuchyne“ a prezradil im, akým spôsobom možno využívať elektroniku alebo rozličné druhy hudobných softvérov. Ďalší z workshopov patril Petrovi Katinovi a predstaveniu zvukových a výrazových možností akordeónu. K najautentickejším patrila z môjho pohľadu prezentácia Jána Sudzinu, v ktorej reagoval na súčasnú situáciu a možnosti financovania kultúrnych podujatí. Viackrát okrem iného zdôraznil, že podujatia financované len prostredníctvom verejných zdrojov sa podobajú ceste do pekla a jedinou schodnou cestou dnes ostáva vytvorenie platformy a prinášanie obsahu.
K zaujímavým patrila aj diskusia riaditeľa Fondu na podporu umenia Jozefa Kovalčíka s Michałom Hajdukom, riaditeľom Inštitútu Adama Mickiewicza na tému Budúcnosť festivalov. Jej ústrednou myšlienkou bolo konštatovanie, že premýšľať o návrate k situácii pred koronavírusom nie je celkom na mieste, keďže prichádza nová šanca začať inak (a napríklad nemožnosť medzinárodného transferu umelcov využiť k čiastočnému „odstaveniu“ polstoročnej nadvlády angloamerickej dramaturgie). Na inom fóre sa diskutovalo o ekológii a využívaní „zelených“ zdrojov (solárnych a veterných elektrární) pri organizovaní festivalov. Je dnes možné usporiadať festival s podtitulom „Green“? Priznávam, že ani podnetná diskusia ma o tom nepresvedčila ...

Ďalšou sériou podujatí boli prezentácie nových CD titulov. Klavirista a skladateľ Krzysztof Kobyliński prezentoval spolu s Jánom Veľbackým, zbormajstrom Voces Gregorianae Cassovienses, aktuálnu cross-overovú nahrávku Spero (Hevhetia 2020). Reedície kultových pesničkových albumov 9 Easy Pieces and Other Songs ako aj Black & White Dream (DIVYD 2019) predstavil ich autor a výtvarník Ivan Csudai a Július Fujak prezentoval svoj nový album kaleidoSONICope! (Hevhetia 2020). Vo virtuálnom priestore prebehla prezentácia talianskeho publicistu Lucu Vitaliho, jedného zo zakladateľov platformy European Jazz Media. Jeho publikácia The Sound of the North: The Norwegian Jazz Scene, ktorá okrem talianskeho originálu vyšla aj v anglickom preklade, vzbudila pozornosť už na jazzovom veľtrhu JazzAhead! v Brémach pred dvomi rokmi. Teraz ju sám autor predstavil záujemcom na Slovensku, hoci len prostredníctvom živého videohovoru. K osobnostiam, ktoré od začiatku ovplyvnili smerovanie vydavateľstva Hevhetia, patril český publicista a spisovateľ Zdeněk Karel Slabý, opularizátor „inej hudby“ a spolu so svojím synom Petrom Slabým, ​autor vynikajúcej encyklopédie Svět jiné hudby (Volvox Globator 2002). Pred niekoľkými mesiacmi nás, žiaľ, navždy opustil a Petr Slabý predstavil v Košiciach spomienkový film Setkání se Zdeňkem K. Slabým, natočený pri oslave nedožitej otcovej deväťdesiatky.

Zo všetkého, čo sme počas piatich dní v Košiciach počuli a videli sa vymykalo „vystúpenie“ dvojice Mareka Styczyńského a Anny Nacher v podzemí Východoslovenskej galérie. Idea udržateľného pôdohospodárstva a šetrné zadržiavanie vlahy nie sú zdanlivo blízke hudobnej kultúre, no projekt Permaculture Orchestra poľskej dvojice nás učil načúvať zvuku roztápajúceho sa ľadu kvapkajúceho do hlinených nádob či na špecifické idiofóny, vyrobené z propán-butánových fliaš. Stačilo usadiť sa, zavrieť oči a nechať sa unášať. Tento deep listening, umocnený špecifickým podzemným priestorom galérie, patril k nezabudnuteľným momentom Letného hudobného festivalu Hevhetia a JazzBusu 2020. Snáď sa o rok takto stretneme v lepších časoch.