02.05.2024

Oliver Steidle (* 1975) patrí bez pochýb k jedným z najvyhľadávanejších a inovatívnych jazzových bubeníkov v Nemecku. Preto nie je udivujúce, že takmer v ktoromkoľvek období ho nájdete na nejakom turné či festivale. Svojím umením sa presadil už aj v USA, Číne či Indii. Do povedomia sa dostal najmä pre svoju vynikajúcu hernú flexibilitu v štýloch a prístupe k bicím nástrojom. V jeho hernom katalógu môžeme počuť minimalistický, efektívny spôsob hry, ale aj veľmi zvukomalebný, senzitívny prístup až po obrovskú ráznosť, dynamickosť a rytmickú invenčnosť. Oliver Steidle sa tak vyprofiloval ako jedinečný umelec s neuveriteľnou kontrolou nad bicími nástrojmi. Za jeho všestrannosťou môžu stáť aj rozličné hudobné korene, nakoľko jeho umelecký vkus formovala aj rocková či punková hudba. Neskôr sa k tomu pridalo aj štúdium jazzovej tradície, pričom nevynechal aj harmonicko-melodické poznatky tohto jedinečného hudobného jazyka. Tie zužitkoval už v mladom veku pri experimentoch na vibrafóne. Vďaka tvrdej práci a vývoju spolupracoval s etablovanými umelcami ako Tomasz Stanko, Louis Sclavis, Sean Bergin, Vincent Courtouis, Ernst Reijseger, Josh Roseman, Simon Nabatov, Nils Wogram, Adam Pieronzcyk a mnoho ďalších. V súčasnosti sa najmä venuje free jazzu a neue musik, ale v jeho prístupe ostala štylistická otvorenosť. Medzi jeho úspešné projekty patria OLI STEIDLE & THE KILLING POPES, SOKO STEIDLE, ROKC MUSIC. Naša redakcia mala možnosť vypočuť si práve dravú punk-jazzovú fúziu s jeho projektom Rokc Music na festivale Saalfelden. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil svoj náhľad na inovatívny prístup k bicím, hudbu a neopomenul ani blížiace sa projekty a albumy.

 

 

 

* Dnes sme vás počuli v pozmenenej zostave so saxofonistom Chris Pitsiokosom, ale na albume hrá niekto iný.
Oliver Steidle: “Áno, Chris je teraz novým členom kapely a pripravujeme s ním aj nový materiál na nasledujúci album, ktorý vyjde o rok. Niečo z toho odznelo aj dnes na koncerte.“

* Tento projekt, ktorý sme mohli počuť je váš lídersky projekt?
OS: “Nie, je to kolektívny projekt, čo znamená, že všetci sa angažujeme hudobne a prinášame skladby do kapely. Samozrejme máme vyprofilovaný, nejaký hudobný smer a estetiku, ktorou sa chceme spoločne ako kapela uberať. Taktiež veľkou vecou po hudobnej stránke v kapele je to, že tam nemáme basgitaru, ani kontrabas, teda musíme túto skutočnosť zohľadňovať v kompozíciách.“

* Vo vašej hre je počuť veľká dynamika a ráznosť hry. Vychádzate aj z rockovej hudby?
OS: “Áno, určite. Som jeden z tých jazzových muzikantov, ktorí sa dostali najskôr k rockovej hudbe ako 12-ročný a až potom som prešiel k jazzu asi v 17-tich. Venujem sa rôznym štýlom a žánrom, vždy ma to ťahalo na viacero smerov. Napríklad minulý rok som nahrával s mojou kapelou Oliwood v zložení Robert Landfermann, Rudi Mahall a Peter Evans - čo je čisto rýdzo jazzový, akustický projekt. Vždy rád absorbujem do svojej hudby čokoľvek - môže to byť jazz, rock, hip-hop, čokoľvek zaujme moje ucho a tak sa posúvať ďalej.“

* Názov aj naznačuje, že sa uberáte smerom rockovej hudby.
OS: “Na tom je zábavné, že vlastne ani tak nejde o hru na slovo ROCK, ale vlastne sú to naše mená Ronny, Oli, Chris, Kalle. Len sme prehodili mená a písmenka na ROKC, pretože nám to prišlo zábavnejšie a zaujímavejšie ako ROCK. Pôvodný akronym so saxofonistom Wanjom Slawinom na prvom albume bol ROWK, keď prišiel Chris zmenilo sa to na ROKC, ale vzniklo to ako vtipná náhoda. Je však pravda, že esteticky sa naozaj snažíme viacej ísť do takého tvrdšieho, rockového štýlu, takže to zhodou náhod vyšlo. Ten rockový sound je jednoznačne podnietený aj tým, že tam máme v zostave dve gitary.“

* Ako vnímate posun a vývoj bicích nástrojov? Sám ste spomínali, že stále hľadáte rôzne inšpirácie v odlišných žánroch. Snažíte sa posúvať ďalej aj technicky?
OS: “Samozrejme, snažím sa stále posúvať a pohlcovať rôzne vplyvy. Čo sa techniky týka, tak si myslím, že každý hudobník ma nejaké obdobie, kedy sa zameriava najmä na ňu, hlavne v mladších obdobiach. Pre mňa to už nie je o neustálom hľadaní nových techník. Techniku vnímam len ako vyjadrovací prostriedok. To, na čom sa ja snažím aktuálne veľmi intenzívne pracovať sú rytmické subdivízie, najmä kvintoly, septoly a rôzne nepravidelné divízie, ktoré pochádzajú s hip-hopu. Pre mňa je vývoj a posun na nástroji otvorené herné pole. Neexistuje spôsob ako vám niekto prikáže, že jedine takto to musí byť. Je to niečo, čo objavujete sám. S odstupom času rozhodne už tieto veci beriem s nadhľadom a ak aj hľadám niečo nové alebo sa snažím niečo rozvinúť, nechávam tomu dostatočne dlhý priestor. Iné to bolo 10 rokov dozadu. Mám pocit, že je to také hektické hlavne keď ste mladí. Vtedy každý uvažuje, že ešte musím cvičiť hento a tamto a celý tento zoznam vecí, čomu sa určite musím venovať. Potom s odstupom času získate nadhľad a uvedomíte si, že nie všade je potrebné urobiť a hrať všetko. Napríklad si uvedomíte pri hraní, že no možno vlastne, keď tam nebudem hrať tieto údery, tak to vlastne tej hudbe pomôže. Čim ďalej sa posúvam a viac a viac hľadám rovnováhu medzi hraním veľa a husto a minimalistickým prístupom.“

* Čo by ste povedali, že je najdôležitejšou vecou pre moderného bubeníka?
OS: “Ja si myslím, že najdôležitejšou vecou je nájsť si vlastný prístup a sound. To o čom sme sa teraz rozprávali je moja skúsenosť a môže vyhovovať mne, ale je kopec vynikajúcich bubeníkov, ktorí idú inou cestou. Sú bubeníci, ktorí hrajú extrémne husto a rýchlo, sú bubeníci, ktorí hrajú úplne minimalisticky. A všetky prístupy sú správne. Kľúčom je, aby ste dokázali vytvoriť hudbu, ktorá bude znieť dobre s vaším osobným nádychom a vkladom. Myslím si, že o tom to celé je.“

* Už ste spomínali, že máte štylisticky veľmi otvorený, eklektický prístup k hudbe. Myslíte si, že je to esenciálne, najmä pre bubeníkov, mať široký rozhľad v rôznych štýloch?
OS: “Nie, nemyslím si, že je to vôbec esenciálne. Je to len môj osobný vkus a estetické rozhodnutie. Poznám bubeníkov a hudobníkov, ktorí povedia, že hudba skončila v roku 1955 a všetko, čo prišlo potom ma už nezajíma. To je úplne v poriadku a je to ich hudobná cesta. Čiže jedinú otázku, čo si musí hudobník zodpovedať je, čo sú tvoje hudobné záujmy a aká je tvoja hudobná cesta? Ja osobne som seba nechcel nikdy limitovať, takže som sa snažil hrať rôzne štýly a žánre, či už išlo o swing, be bop, free jazz, rock, hip-hop, neue music. V konečnom dôsledku je to len o osobnej perspektíve. Rovnako v poriadku je aj byť len trash-metalovým bubeníkom a vymlátiť z bicích všetko, čo sa dá. Ak tú hudobnú cestu tak cítite, tak je správna.“

* Vy ste vždy vedeli, že chcete ísť smerom eklekticizmu a otvorenosti?
OS: “Áno, vždy som cítil, že chcem hrať v rôznych štýloch. Boli obdobia, kedy som sa venoval len nejakej konkrétnej veci, ale to aj preto, aby som si nechal priestor pre rast. Napríklad k voľne improvizovanej hudbe som sa dostal až neskôr, pretože som to tak cítil, že ešte potrebujem nabrať skúsenosti a rozhodol som sa niekoľko rokov venovať nejakej konkrétnej veci.“

* S Kalle Kalimom ste dlhoroční kamaráti a aj spolupracujete vo viacerých projektoch. Funguje vaša spolupráca aj na základe toho, že on je rovnako otvorený vo svojej tvorbe alebo ste si našli synergiu aj v iných veciach?
OS: “S Kallem je to tak, že my nie sme len kolegovia, ale naozaj aj veľmi dobrí kamaráti. Stretli sme sa spolu v Berlíne, on tam prišiel v roku 1998 a ja rok po ňom. Hneď ako sme sa stretli sme si sadli a začali spolu hrávať. Vždy sme mali aj momenty v kariére, kedy sme spolu nehrali, ale vždy sme boli v kontakte. Samozrejme, rozumieme si aj vďaka tomu, že Kalle nie je žiaden hudobný purista, ale tiež má veľmi otvorené zmýšľanie ako ja. Takže bolo jasné, že to bude pre nás prirodzené tvoriť hudbu spolu, keďže sme sa dali do reči a hneď začali diskutovať o hudbe a prišli na to, že uvažujeme podobne. Okrem iného je Kalle skvelý kamarát a vážim si jeho priateľstvo - je to jedna z tých známostí, ktoré si naozaj cením a verím, že sa to premieta aj do našej hudby. To, že sa tak dobre poznáme otvára hlbší level aj našej hudobnej spolupráce. Samozrejme sú aj veci, ktoré ja robím a on ich neznáša a vice versa, ale môžeme o tom spolu dobre vtipkovať (smiech).“

* Vy ste hrali aj s veľkými legendami: Tomasz Stankom, Louis Sclavisom - aké to bolo?
OS: “S Tomaszom Stankom som mal asi len jedno alebo dve vystúpenia v začiatkoch kariéry v Berlíne. Bolo to super, bol ku mne veľmi milý. S Louisom som hral dlhšie - mali sme taký projekt vo Francúzsku. Bol to veľmi zaujímavý projekt, dobre to všetko sedelo dokopy. On bol samozrejme aj otvorenejší k free jazzu s Tomaszom Stankom to bolo viacej tradičnejšie.“

* Napadne vás ešte nejaká spolupráca, ktorá vo vás zanechala dobré spomienky?
OS: “To je ťažká otázka - nič mi teraz nenapadá. Ono od istého momentu som sa rozhodol spolupracovať len s kapelami, v ktorých som aj ja silne angažovaný a mám k nim vzťah. Je to viac menej hudba od srdca a nedá sa vybrať len nejaký projekt. Samozrejme, vo vlastných kapelách máte vždy mnoho dobrých spomienok a skvelých momentov, pretože sú to projekty, do ktorých vložíte strašne veľa úsilia. Ale ak mám niečo spomenúť, tak asi trio s Aki Takase. Síce momentálne aktívne spolu nehráme, ale vždy som zbožňoval vystupovať v tejto formácii.“

* S formáciou SoKo Steidle ste teraz zaznamenali úctyhodné 20-ročné jubileum, ktoré ste oslávili spoluprácou s Alexanderom von Schlippenbachom. Môžete nám priblížiť tento oslavný live album?
OS: “Tento projekt je zaujímavý tým, že skoro vôbec nikdy neskúšame. Nikdy veľmi nediskutujeme o našej tvorbe, proste to nechávame len tak nejako samé sa vyvíjať a je to úžasný projekt. S Alexom som sa stretol, už keď som prvýkrát prišiel do Berlína. Už vtedy som vedel, že s ním chcem robiť hudbu. Ako som však povedal, v tomto projekte nikdy neriešim ako bude hudba znieť, vyzerať - je to proste úplne voľný projekt a myslím si, že keby som nejako uvažoval nad smerovaním kapely a ako budeme hrať, len by som jej uškodil. Proste táto kapela exceluje vo voľnom priestore. Od začiatku do konca albumu je to čisto len voľná improvizácia bez akejkoľvek prípravy či ústnej dohody. V tejto kapele to funguje tak, že si povieme koncert je o 5 minút - OK ideme na to. Tá hudba je naozaj len o sile momentu. Naozaj ma netrápi či niekto povie, že 20 rokov hráme rovnako alebo sa tam udeje nejaký moment, čo je moderný, futuristický alebo akýkoľvek - to je jedno. Je to len o tom byť v momente. S ostatnými projektami to mám iné, tam máme mnoho dopredu pripravené.“

* Okrem spomínaného albumu máte ešte jeden nový live album - Live on Planet Berlin s Kalle Kalimom. Môžete nám priblížiť tento album? Pristupujete k nahrávaniu odlišne live ako v štúdiu?
OS: “To záleží od projektu, ale v skutočnosti s Kallem to nebol žiaden rozdiel, pretože keď tvorím s Kallem, tak vždy už máme dopredu odskúšaný materiál, dobré ho poznáme a už sme s ním koncertovali a až potom ideme do štúdia. Sú kapely, s ktorými mám úplne odlišný prístup na pódiu ako v štúdiu, ale toto nebol ten prípad.“

* Ako bubeník, ako pristupujete ku kompozícii?
OS: “Snažím sa vždy uvedomiť si, že akú máme inštrumentáciu a čo je mojím zvukovým cieľom s touto zostavou. Samozrejme, čo sa harmónie týka, vždy nejako spolupracujem s niekým, kto vie o tom omnoho viac ako ja. Svoje skladby často začínam samozrejme ako bubeník od rytmického základu. Samozrejme, aj môj spôsob tvorby sa vyvíja a mení, posledné roky si oveľa častejšie sadám za klavír a mám konkrétnejšiu predstavu, čo chcem tvoriť. Niekedy sa však tomu aj zámerne vyhnem, pretože kompozícia to je tak veľmi unikátny a široký proces, neexistuje len jeden proces ako tvoriť. Zo začiatku som bol pri tvorení veľmi hanblivý z dôvodu, že veľa muzikantov vie o kompozícii a harmónii oveľa viac než ja. Kolegovia ma však podporovali a vraveli, že na tom nezáleží, že to stačí dať na papier a potom sa už s tým dá pracovať. Skutočnosť je taká, že dokážete tvoriť zaujímavú a dobrú hudbu aj bez veľkých znalostí harmónie. Niekedy stačí len zaujímavý rytmus alebo dobrá predstava o tom ako by mala zvukovo znieť hlavná téma.“

* Pracujete teraz na nejakej novej hudbe?
OS: “Áno, aktuálne píšem hudbu pre Oli Steidle & the Killing Popes a aj pre Kalleho projekt Klima Kalima. S oboma projektami budeme nahrávať nové albumy tento rok. Taktiež píšem hudbu aj pre nový album s projektom Rokc Music. Okrem toho pracujem aj na novom sólo albume, ktorý je takou zmesou elektroniky a bicích nástrojov. Je to akási synergia medzi kompozíciou a improvizáciou.“

* Spomínali ste, že pracujete aj s estetikou neue musik a elektronikou. Do akej miery je to súčasťou vášho soundu?
OS: “S elektronikou som začal pred 15-timi rokmi, ale asi len 3 roky dozadu som si upravil svoje live vybavenie, že je pre mňa jednoduchšie tieto prvky implementovať do môjho bubnovania. Lebo ak máte len nejaké zariadenia a nedá sa vám s tým dobre pracovať, počas bubnovania, tak to nefunguje. To ako to máte rozložené a nastavené do istej miery vždy vytvorí nejaké limity. Ja osobne mám veľmi rád techno a elektronickú hudbu a v tomto smere si tiež ešte len hľadám svoj sound. Preto sa veľmi teším projektu s Ignazom Schickom, ktorý je orientovaný viac smerom noise music, elektroniky a je poriadne hlučný. Je to len ďalšia moja výrazová poloha a vývoj, nechcem robiť len jednu vec.“

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti okrem projektov a albumov, ktoré sme už spomenuli?
OS: “Momentálne pracujem na nájdení nejakej rovnováhy v koncertovaní a turné, pretože mám aj dve deti a chcem s nimi tráviť aj viac času. Okrem toho chcem stále pracovať na sebe, spoznávať nových hudobníkov, rozvíjať sa a neustále prinášať niečo svieže do svojej tvorby.“

* Ďakujeme za rozhovor!