01.08.2024

Nadaná a ambiciózna saxofonistka mala v histórii vydavateľstva ECM Records ako prvá debut s 2CD! Vtedy 24-ročná Mette Henriette priniesla svoju tvorbu pre trio a veľký ansámbel, kde sa skombinovali hudobníci z jazzu, klasickej hudby a latinsko-americkej hudby. Po viac ako dekáde pôsobenia sa Mette Henriette stala vyhľadávanou improvizátorkou a skladateľkou, pričom často svojim netradičným myslením prináša nové hudobné koncepty. Pozornosť si získala najmä pre svoju schopnosť spájať jazz s prvkami klasickej, tradičnej Sami a experimentálnej hudby, čím vytvorila osobitý sound, ktorý prekračuje hranice konvenčných žánrov. Svoju tvorbu prezentovala už v mnohých zostavách od kapiel až po symfonický orchester. Okrem hudby sa výrazne presadila aj v multidisciplinárnych odvetviach, kde kombinuje rôzne podoby kreatívneho, vizuálneho umenia s hudbou v moderných Sound Art inštaláciách. Pre jej inštalácie a hudobnú tvorbu je všeobecne príznačné, že sa snaží hľadať vo svojom vyjadrení hlbší zmysel. Preto si často aj študuje rôzne historické okolnosti, aby hlbšie prenikla do podstaty a významu hudby. Po 8 rokoch od úspešného debutu prišla s druhým albumom v pozícii líderky pod záštitou ECM Records s názvom Drifting (2023). Jej nový album opäť žne úspechy od kritikov a poslucháčov z rôznych kútov sveta, najmä pre originalitu otvoreného prístupu Mette Henriette, ktorá invenčne pracuje s farbami a motívmi. V exkluzívnom rozhovore nám priblížila svoj unikátny pohlaď na kreatívny proces. Ako vníma roľu skladateľky a ako pracuje s materiálom. Okrem toho spomenula aj unikátne projekty a čo nové chystá.

 

* Ďakujem za váš čas, že sa vám podarilo nás zaradiť do vášho hektického programu - boli ste aktuálne na turné?
Mette Henriette: “Nie, momentálne som veľa cestovala po Francúzsku, ale nie kvôli turné. Aktuálne pracujem na dvoch nových projektoch. Ide o nejaké nové aj staršie spolupráce a keďže moji spolupracovníci sú v zahraničí, vyžadovalo si to veľa cestovania. Jeden projekt je zameraný na vizuálnu inštaláciu a druhý súvisí s pripravovaným repertoárom.“

* Vráťme sa pár rokov dozadu k vášmu debutu v ECM Records - ako k tomu došlo?
MH: “S Manfredom sme sa spoznali asi 11 rokov dozadu. Väčšina ľudí tomuto príbehu neverí (smiech), ale sľubujem, že je to naozaj pravda! Stretli sme sa úplnou náhodou. Manfred na mňa narazil na schodoch. Bolo to na koncerte bandeonistu Dina Saluzziho. Sedeli sme blízko pri sebe, takže sme sa začali viacej rozprávať a prišli sme na to, že máme spoločné myslenie a záujmy. Odtiaľ to nejako organicky samo časom prešlo k rozhovorom o spolupráci a nahrávaní.“

* Pre ECM Records nahrávalo množstvo legiend ako Keith Jarrett, Chick Corea, Gary Burton, Pat Metheny a mnoho ďalších. Bolo to pre vás stresujúce spolupracovať hneď na debute s tak významným vydavateľstvom?
MH: “Takáto perspektíva mi vôbec nenapadla a ani to nejako nebolo súčasťou celého môjho procesu. V hlave som len mala stále na mysli svoju hudbu a vášeň pre to čo robím a snažila sa do toho dať všetko - takže týmto smerom som vôbec neuvažovala. Taktiež aj vzájomné porozumenie s Manfredom ma prinútilo sa sústrediť len na túto spoluprácu.“

* Váš debut bol dvojalbum a zahŕňal viaceré vaše staršie kompozície, ktoré ste dovtedy zozbierali. Zamýšľali ste to takto spraviť od začiatku alebo ako ste sa dostali k nápadu vydať 2CD?
MH: “Vlastne sme nikdy o tom dopredu nepremýšľali. Na tomto tvorivom procese bolo úžasné to, že celý čas sme sa sústredili len na hudbu. Mne sa podarilo priniesť si na nahrávanie úžasných ľudí - hudobníkov, s ktorými ma baví hrať. Vybrala som si ich pre ich jedinečné kvality, ale zároveň som vedela, že tam vznikne vzájomná symbióza. Následne, keď sme nahrali materiál, sme si uvedomili koľko toho vlastne je. Čiže sa to nejako samo ukázalo, že to bude dvojalbum.“

* Spomínali ste symbiózu hudobníkov, poznali sa a boli už spolu zohratí predtým?
MH: “Áno, síce nie z tohto konkrétneho projektu a inštrumentácie, ale hudobníci sa poznali. Ja som sa osobne poznala s mnohými už dlhé roky, takže som vedela už predvídať ako ich osobnosť prispeje k vzájomnej dynamike, ktorá vznikla pri stretnutí.“

* Kompozície ste písali už predtým. Museli ste nejako upravovať diela pre konkrétnych hudobníkov?
MH: “Kompozičný proces je u mňa veľmi silne orientovaný na konkrétneho hráča. Keď niečo píšem, tak sa mi vždy lepšie pracuje s vedomím, že pre koho to má byť. Vtedy viem zvoliť isté nuansy, ktoré viem, že daná osoba zahrá perfektne a budú znieť dobre alebo viem, že to je pre nich výzva a niekam ich to dokáže posunúť. Je to zaujímavé hľadať medzi týmto balans, aby to, čo píšete bolo aj trochu povedomé, ale zároveň to malo aj nejakú novú príchuť.“

* Je teda pre vás ťažké písať bez vedomia, pre aký projekt bude hudba určená?
MH: “Samozrejme, niekedy je dobré pracovať aj s úplne čistým plátnom. Niekedy jednoducho chcete len prebádať niečo vo vašej tvorbe a umení a vtedy je lepšie nelimitovať sa na konkrétnych umelcov. Tvorivý proces je pre mňa jeden veľký ekosystém, ktorý sa stále rozvíja iným spôsobom.“

* Píšete na nástroji alebo zapisujete skladby aj priamo z predstavivosti? Aké prostriedky používate pri tvorbe?
MH: “Ja väčšinou čakám, kým prostriedky, ktoré pre danú skladbu potrebujem prídu samé. Všetko, čo ste spomenuli je samozrejme súčasťou môjho procesu - ako tvorba s nástrojom alebo aj zápis z pamäti. Niekedy však siahnem aj po niečom, čo som predtým nikdy nerobila - všetko závisí od toho, čo daná skladba vyžaduje. Občas treba skúsiť otvoriť nové dvere. Inokedy zasa, keď viem, že nejaký konkrétny proces, prístup alebo prostriedok ma dostane k požadovanému výsledku, tak použijem ten. Niekedy človek pracuje s tým, čo je mu známe a inokedy sa potrebuje prekvapiť a skúmať nové veci. Neustály rast a učenie sa je veľmi dôležitou súčasťou mňa či už ako skladateľky alebo hudobníčky.“

* Váš druhý album prišiel až po ôsmich rokoch. Niektorí umelci vydávajú aj niekoľko albumov ročne. Čo prispelo k tomu, že ste vydali druhý album Drifting len nedávno? Bol teraz ten správny čas?
MH: “Myslím si, že neexistuje jeden presný dôvod. Pamätám si, že hneď po vydaní albumu som mala v sebe taký vnútorný pocit, že tento album bude potrebovať podstatne viac času, aby si našiel svoje miesto. Až potom budem môcť povedať niečo ďalšie, ak príde ten správny moment. Taktiež potom prišla pandémia, ktorá všetko spomalila. Okrem toho som dostala viacero kompozícii na objednávku a popri tom som veľmi aktívne koncertovala, to boli v tom čase moje priority. Všetky tieto faktory v spojitosti s tým, že som čakala, až príde moment, kedy budem chcieť niečo povedať ďalším albumom prispeli ku skutočnosti, prečo som vydala ďalší album až po ôsmich rokoch.“

* Prvý album bol akousi zbierkou vašich kompozícií z väčšieho časového úseku. Pracovali ste na druhom albume s kompozíciami z konkrétneho obdobia, či tvorivej fázy?
MH: “Ja nad časom nerozmýšľam lineárnym spôsobom. A nápady môžu prísť kedykoľvek, nikdy nepovažujem nápad za úplne ukončený. Častokrát máte nejaký nápad a kompozíciu z minulosti, ktorú v daný moment keď prišla, ste nevedeli využiť, spracovať alebo ste tomu nápadu nerozumeli. No, keď sa tento nápad objaví o roky neskôr už máte pre neho zrazu kontext a význam. Preto aj na tomto novom albume mám rôznorodú tvorbu z odlišných období. Jednu myšlienku, čo sa objavuje na albume som prvýkrát použila vo svojej tvorbe, keď som mala 17 rokov. Vtedy som mala pocit, že to nie je ukončené a nepovažovala som to za kompozíciu, ani len nejakú menšiu skladbičku. Zaujímavosťou je, že túto ideu som použila aj na koncerte pri skončení strednej školy. No až teraz, keď som extrahovala fragment z tejto frázy som začal rozumieť, kde je miesto pre túto myšlienku. Takže ja sa snažím byť otvorená vždy pre akýkoľvek nápad, ktorý príde.“

* Je to niečo čo je pre vás typické, vracať sa k starším myšlienkam, frázam a kompozíciám? 
Veľa jazzmenov tvorí albumy počas jednej nahrávacej session.
MH: “Pre mňa osobne má strašne veľkú hodnotu pracovať s materiálom do hĺbky. Preto ja nikdy nepristupujem ku kompozícii spôsobom, že odrezávam to, čo bolo a tvorím niečo úplne nové. Samozrejme, je to určite taktiež validný spôsob progresie, ale pre mňa funguje viac, keď sa na jednu a tú istú vec viem pozrieť z inej perspektívy. Taktiež tento prístup nie je u mňa platný pri každej skladbe a tiež niekedy robím úplne nové veci. Podľa mňa aj ľudia, ktorí tvrdia, že sa nevracajú späť k starým nápadom a myšlienkam to robia podvedome. Každý máme v sebe nejaké vzorce myslenia, chovania, skúsenosti. Pre mňa je zaujímavé ich skúmať.“

* Trochu sme sa rozprávali o vašich dvoch albumoch. V čom vidíte najväčší rozdiel? Prvý album mal akoby dve odlišné tváre. Jednu viac minimalistickú a druhú rozmanitú a zvukovo plnú. Mám pocit, že nový album Drifting je pokračovaním tejto minimalistickej tváre.
MH: “Áno, prvý album mal naozaj dve odlišné podoby už len z pohľadu na inštrumentáciu, keďže jeden album bol s triom a druhý s veľkým ansámblom a sláčikovými nástrojmi. Nový album Drifting je v podaní tria, takže zvukovo sa vo veľa veciach ponáša na trio časť môjho debutu. Myslím si, že to je však len malá časť toho ako sa dokážeme na hudbu pozerať. Obidva albumy boli vytvorené v úplne odlišných momentoch môjho života, čo výrazne ovplyvnilo ich znenie. Aj samotný proces nahrávania tvorenia bol veľmi odlišný. Hlavne samotnú hudbu vnímam veľmi odlišne. Prvý album bol pre mňa ukončený proces, že danú tvorbu som chcela nahrať a hotovo. Drifting mám pocit, že je pre mňa otvorený proces, kde ešte rastiem s týmito kompozíciami. Pre mňa je to veľmi svieža nahrávka, pretože nejako vnímam, že je stále v pohybe. Možno sa to dá najlepšie vysvetliť tak, že prvý album pre mňa bola bodka druhý je pre mňa čiarka.“

* Druhý album má podľa mňa viac elektroniky v zvukovej škále. Experimentovali ste s ňou už predtým?
MH: “Myslím, že áno. Už pred desiatimi rokmi som pracovala na jednej kompozičnej objednávke. Bola to inštalácia na jednom opustenom ostrove pri západnom pobreží Nórska. Toto audio-vizuálne vystúpenie sa odohrávalo vo vnútri housboatu, kde sme mali mierne extrémne podmienky. V projekte bolo nástrojové obsadenie harfa, bandoneon a elektronika. Bolo to v spolupráci so zvukovým inžinierom a vizuálnym umelcom. Okrem toho som spolupracovala s producentom elektronickej hudby Nicolasom Jaarom.“

* Bandoneon a harfa to je pomerne netradičná inštrumentácia - ako k tomu došlo?
MH: “Podľa mňa farby týchto dvoch nástrojov idú skvele dokopy a oba tieto nástroje ma veľmi lákali. Taktiež sú to nástroje, ktoré dávajú dosť veľa možností, tak prečo nie (smiech). Okrem toho som robila v rámci tohto projektu výskum, kde akordeón bol dôležitou zložkou miestnej hudby, pretože ho priniesli na lodiach ako prenosný organ. Chcela som pracovať s týmto prvkom a preto som si to takto zvolila.“

* Považujete sa za avantgardnú jazzovú hudobníčku? Vaša hudba má podľa mňa veľa spoločné aj s tradíciou, ale väčšinou je vám pripisovaný tento prívlastok.
MH: “V prvom rade ja až tak nemám rada označovanie a škatuľkovanie, pretože je to v kreatívnom procese limitujúce. Na druhú stranu je to zaujímavá otázka, pretože, čo to vlastne znamená avantgardný jazz? Ja sama presne neviem čo to je. Pretože ono sa to dá vnímať ako štýl, prístup, historické obdobie, špecifická estetika a často sa ten termín objavuje veľmi voľne a tieto významy sa zamieňajú. Odpoveď bude záležať od toho, kto si ako sám zadefinuje avantgardný jazz. Ale v minulosti som veľa spolupracovala s free jazzovou scénou, takže preto sa to označenie objavuje, že to súvisí s mojim herným zázemím v minulosti. Keď som vydala svoj debut v ECM Records, pre mnohých ľudí z mojich kruhov to bol aj mierny šok, pretože to nečakali.“

* Na vašom novom albume ma zaujala kompozície Chassé, kde sa podľa mňa objavuje aj ozdobovanie v duchu klasickej hudby.
MH: “No ak to tam počujete, tak to tam je (smiech). Cielené to určite nebolo, ale to je na hudbe to krásne, že rôzni ľudia budú mať úplne odlišný zážitok a asociácie aj z tej istej kompozície. Niekedy sú to veci, ktoré mňa osobne ani nenapadnú a potom dokážem tu hudbu vidieť opäť z inej perspektívy.“

* V iných skladbách som zasa cítil folklórne elementy. Pracujete často s folklórnou hudbou? Spomínali ste, že rada študujete hudbu do hĺbky, zaujímate sa o folklór rôznych regiónov?
MH: “Myslím si, že s folklórnymi prvkami nepracujem uvedomelo, ale verím, že každá udalosť nášho života a aj hudobné skúsenosti, okolie, jazyk sa nejako reflektuje do našej tvorby. Takže určité melódie, ktoré som ako malá počula nejakým spôsobom žijú vo mne a ovplyvňujú to ako frázujem a hrám. Nie je to však vedomé rozhodnutie, že teraz to idem okoreniť trochou nórskej folklórnej hudby (smiech). Samozrejme, folklórna hudba, či už nórska alebo iná z celého sveta je krásna a môže nás veľa naučiť. Vďaka skúmaniu týchto rôznych etnických hudieb vieme prísť na mnohé univerzálne znaky, ktoré spájajú odlišné svetové kultúry. To dokáže často budovať mosty medzi ľuďmi, čo je v čase akom žijeme, teraz veľmi nevyhnutné.“

* Premýšľate odlišne, keď pracujete na hudobnej inštalácii ako keď pracujete s kapelou?
MH: V jadre je to rovnaký proces. Prvý krok je uchopiť esenciu daného formátu a potom tam vložiť svoje remeslo. Je to o tom podporiť autonómiu tohto procesu, pretože vždy je to iné, musí to byť iné. Inštalácie sú napríklad výrazne odlišné v dramaturgii, pretože nie sú lineárne ako koncert, ktorý má jasný začiatok a koniec. Pri inštaláciách musím nájsť nejakú inú vnútornú logiku organizácie materiálu."

* Ako ste sa dostali k práci s inštaláciami a vizuálnym umením?
MH: "Stalo sa to nejako samé. Stretla som ľudí, s ktorými som zdieľala vízie alebo mala vzájomnú chémiu. Samozrejme, musí tam byť aj istá dávka dôvery, vďaka ktorej je celý proces objavovania nového prirodzený. Niekedy sa dostanem k inštaláciám a iným médiám skrz požiadavku na dielo a inokedy to príde samo ako kreatívna myšlienka, ktorá si vyžaduje ten ďalší rozmer vizuálneho alebo iného média, vďaka čomu to dielo existuje v úplne odlišnej dimenzii s odlišnou perspektívou."

* V roku 2020 ste pracovali a komponovali pre Oslo Philharmonic. Ako na vás pôsobila táto skúsenosť? Bola to prvá kompozičná skúsenosť so symfonickým orchestrom?
MH: Áno, vôbec prvýkrát som mohla pracovať so symfonickým orchestrom! Absolútne som si zamilovala tvorivý proces pri tomto projekte, pretože som objavila množstvo nových podôb svojho umenia a kreativity. Taktiež som objavila akú neuveriteľnú kapacitu majú klasickí hudobníci pri interpretácii hudby a ako otvorení sú ak veria danému dielu. Bol to pre mňa hlboký, inšpiratívny zážitok. Určite je to pre mňa novo objavená láska!"

* Ktorý kompozičný projekt bol pre vás najväčšou výzvou?
MH: "To je zaujímavá otázka - nad tým som predtým nikdy nerozmýšľala. Každý projekt má svoje jedinečné výzvy. Jedna z veľkých výziev pre mňa bola, keď som bola požiadaná, aby som skomponoval hudbu pre trio. Toto trio bolo zložením veľmi podobné môjmu. Napriek tomu to bola pre mňa prekvapivo veľká výzva. Trio formát je náročný v tom, že dáva príliš veľa priestoru. V takomto malom formáte veľa ukáže osobnosť a prepojenie hudobníkov. Musíte aj nájsť balans medzi tým, koľko informácií poskytnete a čo necháte na predstavivosť. Náročné to bolo aj kvôli zmene obsadenia v triu počas tvorivého procesu. Výmena hráča úplne zmenila dynamiku telesa. Bolo to však veľmi prínosné a veľa som sa pri tomto projekte naučila."

* Máte teraz nejaké nové projekty? Spomínali ste predtým váš pobyt vo Francúzsku a dva projekty.
MH: "Nemôžem rozprávať úplne o všetkom detailne, ale jeden z projektov je inštalácia na výskumnej lodi. Aktuálne sa tá loď iba stavia a bude na vode v roku 2026. Taktiež pracujem na nejakej novej hudbe, ale aktuálne o tom viac hovoriť nemôžem."

* Aké máte plány v blízkej budúcnosti?
MH: "V prvom rade sa budem koncentrovať na dva spomínané projekty. Jednou z mojich hlavných priorít je naučiť sa počúvať viac seba. Chcem aby všetko čo robím bolo v súlade s tým, kde sa momentálne nachádzam, pretože viem ako je to veľmi dôležité pre všetky kreatívne procesy."

* Ďakujeme za rozhovor!