“Hľadanie nových možností a zvukov je moja celoživotná vášeň.“   02.02.2024

Oceňovaný kontrabasista a basgitarista Ingebrigt Håker Flaten (* 1971) patrí k vyhľadávaným umelcom a za posledné tri dekády zanechal nezmazateľnú stopu na európskej a medzinárodnej jazzovej scéne! V jeho portfóliu nájdeme široké spektrum projektov so štýlovým a žánrovým záberom od tradičnejšieho jazzu, cez funky až po moderný jazz a voľne improvizovanú hubu. Do povedomia sa dostal práve pre svoju kreativitu, pričom spája rôzne prvky s free jazzom a hudobnými happeningmi. Spolupracoval s menami ako Joe McPhee, David Murray, Rob Mazurek, Mette Rasmussen, Bugge Wesseltoft, Paul Lytton, Chris Potter, Hamid Drake, Tony Malaby a mnoho ďalších. Počas svojej kariéry Håker Flaten prekročil hranice, hudobné aj geografické. Vo svojom hudobnom prístupe neustále hľadá inováciu a vychádza z free jazzu, tradícií amerického a európskeho jazzu a improvizovanej hudby z konca 50. a začiatku 60. rokov, avšak často berie na vedomie aj iné štýly a idiómy, ako sú surovosť rocku, moderné groovy hip-hopu, prvky ľudovej hudby a mnoho ďalšieho. Vďaka tomu sa jeho hudba dostala do úplne nových oblastí a zvukových možností. Svoje hudobné umenie zaznamenal na neuveriteľných viac ako 200 albumoch v pozícii sidemana aj lídra. Takmer 15 rokov žil v Amerike a od roku 2020 sa vrátil do Nórska. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil svoj unikátny náhľad na hudbu, sound, porozprával o najnovších projektoch, inšpiráciách a hudobníkoch.

 

 

* Prečo ste sa vrátili do Nórska?
Ingebrigt Håker Flaten: “Kvôli pandémii. Rodina chcela, aby som prišiel do Nórska. Vlastne som sa ani nezbalil, všetky moje veci ostali ešte v skladovej jednotke v Amerike.“

* Dnes sme vás počuli na koncerte s japonským duom Dōjō. Spolupracovali ste už niekedy alebo je to úplne nový projekt?
IHF: “Hrali sme spolu asi 7 rokov dozadu, takže sme obnovili spoluprácu z minulosti, ale pocitovo z hrania sa mi to zdalo, akoby to bolo len včera. Tá chémia, energia a porozumenie tam ostali. Je to veľmi dynamické a otvorené trio, veľká časť sa tam odohráva v danom momente. Samozrejme Michiyo Yagi je úžasná hráčka na koto - vždy ma ohúri svojim prístupom a Tamaya Honda je skvelý bubeník.“

* Do akej miery to teda bolo komponované?
IHF: “Celkovo sme zahrali vlastne len 3 skladby a všetko ostatné bolo len vybočenie zo skladby alebo voľná improvizácia okolo toho.“

* Do dnešného dňa ste nahrali neuveriteľných viac ako 200 albumov. Sú nejaké momenty a míľniky kariéry, na ktoré spomínate rád?
IHF: “Jedným z nich je určite spolupráca s juho-africkým saxofonistom Zimom Ngqawanom. Asi v roku 1996 som išiel do Južnej Afriky spolu s Paal Nilssen-Loveom. Boli sme tam v rámci takého projektu, ktorý organizovala vláda v rámci nejakých vzťahov, bolo to aj trochu politicky orientované. Stretli sme sa aj s Nelsonom Mandelom. Pri tej príležitosti som spoznal saxofonistu Zimu a potom sme spolu nahrávali a hrali niekoľko koncertov v Afrike a aj v Nórsku a na to nikdy nezabudnem. Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok a táto spolupráca pre mňa veľa znamenala.“

* Vy máte na svojom konte obrovské množstvo spoluprác. Väčšinou vy hľadáte nejakých hudobníkov alebo oni si nájdu vás?
IHF: “Je to kombinácia oboch. Samozrejme, v minulosti na začiatku som nepoznal nikoho. Vedel som len to, že chcem hrať hudbu, o ktorej toho veľa neviem. Hľadal som sound a svoj feeling v hre. Potom sa to nejako samo rozbehlo a zrazu som cestoval do zahraničia spoznával ľudí, získaval kontakty, skúsenosti a dostal sa do povedomia. A tak to je vlastne stále - nikdy sa neprestanete učiť a spoznávať nové miesta.“

* Pravdepodobne aj mnoho spoluprác vás posunulo a obohatilo?
IHF: “Samozrejme takou najväčšou spoluprácou je skupina Atomic, kde to spolu ťaháme už viac ako dve dekády. Sme veľmi dobrí kamaráti a hráme spolu neustále a vždy vieme jeden druhého inšpirovať, prekvapiť a niekedy sme pre seba aj výzvou. Práve takéto spolupráce sú pre mňa dôležité na to, aby som prichádzal s novými nápadmi a posúval sa vpred.“

* Vy ste dlhú dobu hrávali a obhajovali struny z čreva. Ešte stále na nich hrávate? Aké majú výhody a v čom sú odlišné od klasických kovových strún?
IHF: “Áno stále na nich hrávam. Na rovnakých strunách hrával Charles Mingus, Jimmy Garrison či Paul Chambers a to sú všetko osobnosti, ku ktorým som vzhliadal a chcel som sa priblížiť k ich soundu. Samozrejme, nemám nič proti kovovým strunám - je to len iná estetika tónu. Majú ostrejší tón. Ja som začal používať črevné struny asi od roku 1994 a už som sa nikdy nevedel vrátiť späť. Je to ale aj o hudobníkoch a osobnom vkuse. Napríklad, keď počujem tu úžasnú hru a čo dokáže s kovovými strunami John Edwards, tak to je jediná vec, čo chcem robiť (smiech). Za tie roky som vyskúšal rôzne značky a typy. Aj toto odvetvie  sa neustále vyvíja. Napríklad teraz používam také struny, ktoré majú jadro z hodvábu. Je to tiež mäkší flexibilný materiál, ale zasa pevnejší ako črevo, takže viac vydrží pri cestovaní. Avšak môjmu srdcu ostanú navždy bližšie črevné struny - ich tón je skvelý a nejako mám pocit, že aj lepšie rezonujú s drevom nástroja.“

* Nepraskajú črevné struny častejšie?
IHF: “Nevyhnutne nie. Každá struna môže prasknúť, záleží akým spôsobom a štýlom hráte (smiech).“

* Vy ste známi tým, že vyhľadávate odvážne projekty a nový sound. Dnes sme sa aj o tom na koncerte mohli sami presvedčiť. Myslíte si, že vždy je priestor na inováciu a niečo úplne nové?
IHF: “Určite! Hľadanie nových možností a zvukov je moja celoživotná vášeň. Niekedy to nevyjde a už to znie ako niečo, čo tu bolo a občas vytvoríte niečo úplne iné a poviete si čo do kelu je toto? (smiech). Ale práve kombinácia týchto dvoch výsledkov to niekedy urobí najprijateľnejším, pretože použijete nejaké prostriedky, čo tu už boli na dosiahnutie niečoho nového.“

* Boli ste už niekedy absolútne zaseknutý, že ste nevedeli kam s hudbou a soundom ďalej?
IHF: “No samozrejme, veď to sa stane každému. Je to jednoducho výzva. Ale keď ste nastavený neustále hľadať nové, vždy si nájdete okolo seba ľudí, ktorí vás inšpirujú alebo sú pre vás výzvou. Ja som vždy otvorený všetkému a to je dôležité.“

* Už sú to takmer tri dekády, čo ste spolupracovali s Bugge Wesseltoftom na albume New Conception of Jazz (1996). Je to celkom odvážny názov. Je niečo také ako nová koncepcia jazzu pre dnešok?
IHF: “Áno je to odvážne (smiech). Je to ťažké takto pomenovať. No ja si nemyslím, že to bola nová koncepcia jazzu vtedy a ani, že je teraz, ale ak tomu veríte, že to je, tak pre vás to bude nová koncepcia jazzu. Bugge bol pre mňa veľmi dôležitý človek. Veľmi mi pomohol v začiatkoch a zobral ma na turné. On bol úžasný hudobník a veľmi dobrý človek, ktorý dokázal spájať ľudí a zároveň ich inšpirovať. Mal veľa skvelých nápadov a v tom čase, čo vytvoril ,bola naozaj nová koncepcia pre mnohé jazzové scény vo svete, špeciálne Francúzsko a Nemecko. Bugge totiž prepojil jazz a techno a pre nich to vtedy bola nová vec. Nebolo to nové v kontext improvizovanej európskej hudby, ale treba tam rozlíšiť kontext a z akého prostredia prichádza myšlienka a intencia - nedá sa to porovnávať. Bugge bol obrovským pionierom v mnohých veciach.“

* Myslíte si, že jazz sa stále rozvíja?
IHF: “Ja si to myslím, pretože milujem jazz a verím, že veľká časť jazzu ešte stále žije a napreduje. Je však mnoho ľudí, ktorí už tento termín nepoužívajú. Ja tomu rozumiem, že jazz už môžete dnes nazvať takmer hocičo, kde je improvizácia. Coleman, Coltrane boli vynikajúci improvizátori a robili nové veci. Ja ten termín používam, pretože jazz milujem a niekde v kútiku duše chcem byť ako moji hrdinovia, ktorých počúvam. Samozrejme, keď sa na to pozriete z väčšej perspektívy tak to veľmi nedáva zmysel, že Nór v roku 2023 chce nejako patriť k jazzovej kultúre (smiech). Niekedy ani neviem, či sa môžem volať jazzovým hudobníkom. Ale jednoducho milujem jazz a jeho históriu, aj to odkiaľ prichádza a všetko s tým spojené.“

* Rozprávali sme sa trochu aj o vývoji hudby. Prechádza kontrabas ako taký nejakým vývojom?
IHF: “Určite. Stačí si vypočuť dnešnú mládež, čo dokáže zahrať je šialené. Niektorí mladí virtuózi dnes majú 19-20 rokov, učili sa len z youtube a ich technika nemá absolútne žiadne zábrany. Takže samozrejme aj prístup k nástroju sa vyvíja. V konečnom dôsledku si limity a bariéry nastavujete len vy v hlave.“

* Sú nejakí moderní hráči, ktorí vás nedávno ohúrili?
IHF: “V Nórsku je teraz toľko talentovaných mien, že je to až neuveriteľné. Napríklad Ole Morten Vågan a Petter Eldh. Títo hudobníci hrajú ako šialenci a sú veľmi inšpirujúci. Mali sme možnosť aj hrať spolu.“

* Je teraz na čom vy osobne pracujete v rámci kontrabasu?
IHF: “Ja sa snažím pracovať vždy takým spôsobom, že komponujem a produkujem novú hudbu pre viaceré projekty.“

* Je komponovanie spôsob akým objavujete nástroj? Snažíte sa komponovať niečo, čo ste predtým nehrali?
IHF: “Nie. Podľa mňa to ani nie je možné. Všetko tu už bolo. Ak máte vždy intenciu robiť niečo absolútne nové zlyháte, ale robiť niečo s úmyslom, aby mi to znelo sviežo pre mňa to je iné. Samozrejme niekedy sa ťažko vyhodnocuje, čo prispeje k čomu, ale rozhodne tam veľa spraví intencia a ľudia okolo vás, s ktorými pracujete a to vždy tvorí inú atmosféru.“

* Váš posledný album v pozícii lídra bol Exit Knarr (2022). Môžete nám priblížiť tento projekt? 
IHF: “Bol to zaujímavý proces, pretože vznikal ešte počas pandémie. Ja som dostal požiadavku od festivalu Vossa Jazz, aby som niečo skomponoval. Oni si vždy niekoho vyberú a v Nórsku je to veľká vec. Oslovili ma ešte v roku 2019 a vystúpenie sa malo odohrať v roku 2020. Tak som dal dokopy úplne šialenú kapelu s hudobníkmi z Los Angeles, Mexico City, Amsterdamu, no proste z celého sveta. Potom prišla pandémia nikto nemohol ísť nikam, tak som to musel celé znovu premyslieť. Mal som o rok viac času, takže som mohol na hudbe aj viac pracovať. Nórsko sa však počas pandémie úplne uzavrelo, teda album a celý projekt som dokončil s nórskymi umelcami. Zmenilo to absolútne všetko od prvotnej idei až po samotný výsledok, ale môžem povedať, že z albumu som nadšený. Bol to naozaj výnimočný moment. V priebehu pandémie namiesto toho, aby sme išli na festival sme si prenajali štúdio na nahrávanie. Aj to sa nám skoro nepodarilo kvôli tomu, že jeden z nás ochorel, a tak sme platili kopec peňazí za testovanie, aby sme mohli ísť do štúdia. No bolo to šialené (smiech).“

*Chystáte aj niečo ďalšie?
IHF: “Teraz chystám druhý album s touto kapelou, vyjde už onedlho cez vydavateľstvo We Jazz Records. Obsadenie bude trochu menšie. Predtým to bolo také veľké a epické. Teraz bude hudba omnoho lyrickejšia, intímnejšia. Bude to niečo iné, ale veľmi sa teším na ten album. Taktiež aj so skupinou The Young Mothers pripravujeme nový album na tento rok a chystáme k nemu turné. Tieto dve kapely sú pre mňa veľmi dôležité.“

* Okrem toho ste vydali aj album s kontroverznejším názvom Texas Butt Biters. Môžete nám priblížiť tento projekt?
IHF: “Áno (smiech). Tam som spolu s Johnom Dikemanom, Stefanom Gonzalezom, Jonathanom Hornom. Boli sme spolu s The Young Mothers na koncerte. Stretli sme sa v Amsterdame a nejako spontánne sme sa rozhodli nahrávať, len tak to vzniklo. Čo sa týka názvu, už ani neviem ako to presne bolo, no viete ako to chodí občas niekedy niekto niečo trepne a uchytí sa to (smiech).“

* Ste známy aj kombinovaním free jazzu s inými prvkami, čo vás inšpirovalo k takémuto eklektickému prístupu?
IHF: “Ja som hudobne vyrástol vo veľmi konzervatívnej domácnosti. Môj otec bol organista v kostole, takže mal som aj zázemie v cirkevnej hudbe. To ma potom nejako nabudilo, že musím začať objavovať predsa aj iné veci. Potom som narazil na jazz a v príbehu toho na AC/DC. Keď som to počul povedal som si, čo to do kelu je (smiech). Pohltilo ma to a začal som stále viac objavovať. Ja som nikdy nebol konzervatívne orientovaný len na jazz. Vždy som jednoducho objavoval akúkoľvek dobrú hudbu. Poviem to takým klišé - hudba je proste hudba.“

* Čo je pre vás najdôležitejšia vec v improvizácii?
IHF: “Uši, musíte ich používať. Ďalej určite aj sebavedomie. Musíte dôverovať sebe a tomu, čo hráte, ale to sa samozrejme ľahko povie. To získate len tým, že to budete trénovať, robiť a začnete veriť sebe a musíte veriť aj hudobníkom, s ktorými hráte. Občas si musíte aj dovoliť byť drzý a odvážny, aby ste to nejako obohatili, aj keď je to risk."

* Ako vnímate free improvizáciu? Je to zaujímavý termín, pretože veľa improvizátorov, ktorí hrajú voľne aj tak siahajú po rovnakých sonických nuansách a vlastne free improvizácia má teda akoby tiež nejaké charakteristické črty žánru.
IHF: "Ja si myslím, že ten termín free improvizovaná hudba je mŕtvy. Nedáva to žiaden zmysel. To označenie je skôr spojené s určitou érou. Je to proste určitý sound a nejaké prvky. Aj keď pri free improvizovanej hudbe by to malo byť úplne otvorené, že by ste si ani nemali vedieť predstaviť o čo vlastne ide. Malo by to byť o vašich schopnostiach komunikácie a zvládania nástroja, ale to je proste tak, že občas nás limitujú nejaké naše idey. V skutočnosti vlastne to nie je nikdy úplne free. Sun Ra povedal jednu zaujímavú vec, keď mu raz niekto povedal, že hrá free improvizovanú hudbu. Ja nehrám úplne free nič pretože to je proti prirodzenej ľudskosti. Ja si myslím, že to dáva absolútny zmysel, pretože nikdy nehráte 100% free. Vždy budete ovplyvnení vašimi skúsenosťami, zážitkami, kultúrou a schopnosťami na nástroji."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
IHF: Je toho toľko, že si ani nič nepamätám (smiech). Tento rok už mám v kalendári absolútne plný. Ja to mám takto rád. Život na cestách ma dobíja energiou."

* Ďakujeme za rozhovor!