„... spolupracujem so schopnosťami jednotlivých hudobníkov a to sa nedá nakomponovať!   09.01.2023

Legendárny, virtuózny nórsky kontrabasista, basgitarista a skladateľ Per Mathisen sa prepracoval k špičke etablovaných jazzmenov! Ako veľký obdivovateľ Weather Report sa tiež uberal cestou fusion music a vyslúžil si aj meno nórsky Jaco. Neskôr sa však odtrhol od soundu svojho vzoru a vykryštalizoval si svoj vlastný tón a cestu a dostal pomenovanie basový Viking. Per Mathisena ako hudobníka hrajúceho na kontrabase a basgitare charakterizuje veľká všestrannosť, či už v štýlovosti alebo tóne. Táto všestrannosť sa prenáša aj do jeho kompozičného rukopisu, kde môžeme počuť veľkú otvorenosť. Mathisen je známy aj slovenskému publiku, nakoľko už viackrát u nás vystupoval v spolupráci s Jurajom Burianom a Martinom Valihorom. Nórsky rodák momentálne pokračuje vo svojej veľmi aktívnej kariére. Z rodného Nórska sa často presúva momentálne medzi Oslom, Viedňou a Laktaši, kde čerpá odlišné inšpirácie a tvorí nové projekty. V exkluzívnom rozhovore nám spomenul, čo je nové v jeho tvorbe, posledné líderské projekty v spolupráci so zaujímavými osobnosťami a porozprával nám aj svoj názor na hru na kontrabase a basgitare v spojení s legendami tohto nástroja. Zároveň zaspomínal na svoju hudobnú rodinu a stretnutie Juraja Buriana a Martina Valihoru.

 

 

* Pochádzate z veľmi hudobníckej rodiny. Máte tiež troch bratov, ktorí sú profesionálnymi hráčmi. Takže by ma zaujímalo, že či ste boli súťaživí so svojimi bratmi, keď ste boli mladí a či to bola hnacia sila, ktorá vás posúvala na ďalšiu úroveň?
Per Mathisen: "Áno, som najmladší v rodine a moji bratia boli vždy oveľa lepší v hudbe ako ja. Takže áno, bola to súťaž. Nejako som potreboval cvičiť a cvičiť, aby som s nimi vôbec mohol hrať. Vždy to bol boj a niekedy boli ku mne naozaj tvrdí, čo sa týka môjho hrania, ale z dlhodobého hľadiska to bolo dobré, pretože som musel trénovať."

* Dokážem si predstaviť. Ovplyvnilo to vaše hranie aj štýlovo? Inšpirovali vás svojou hrou?
PM: "Áno, všetci sú iní. Najstarší brat Nils (klávesy, husle, gitara, ...) je viac na strane popovej hudby a saxofonista Ole, ten je v  New Yorku, viac na experimentálnej jazzovej strane a gitarista Hans, je viac na strane Pata Methenyho. Takže všetci ma inšpirovali rôznymi spôsobmi."

* Vlastne, keď hovoríte o ich štýloch, myslím si, že máte trochu zo všetkých tých vplyvov aj vo svojom hraní.
PM: "Áno. Áno. Ja sa vlastne nechcem zaškatuľkovať, chcem byť slobodný a inšpirujem sa rôznymi druhmi hudby a tiež, keďže hrám aj na kontrabase a elektrickej basgitare, tak musím byť flexibilný a otvorený pre veľa vecí."

* Je to vlastne asi tak, ako sa jazz vyvíja aj v súčasnosti, že to nie je len jedna striktná vec a môže to byť veľa vecí. Aký je váš názor na to, kam sa jazz uberá? Pretože sú ľudia, ktorí sa snažia obmedzovať čo jazz je a čo nie. A z vašich kompozícií sa mi zdá, že máte dosť otvorené myslenie v tom, čo robíte.
PM: "Áno, som veľmi otvorený vo všetkom. Kam jazz smeruje? Myslím, že aj to, čo hovoríte, je pravda. Je to v súčasnosti otvorenejšie, ale je tu aj druhá strana. Som prekvapený, akí prísni a obmedzujúci sú mnohí hudobníci v ich smerovaní. Ale asi to tak má byť. Sami sa rozhodnú ísť jedným konkrétnym spôsobom. Takže si myslím, že jazz smeruje oboma smermi."

* Študovali ste na Berkelee College of Music. Bolo to niečo, o čom ste snívali? Ako ste sa tam vlastne dostali?
PM: "V skutočnosti mám vzdelanie väčšinou z Nórska, pretože som študoval na hudobnom konzervatóriu v Trondheime. Bol som tam na jazzovej fakulte a chodil som tam dva roky. Potom som išiel na Berklee len preto, že som chcel byť chvíľu v USA. Môj brat Ole v tom čase žil v Bostone, takže som chcel s ním tráviť čas. Moje štúdium na Berklee teda nebolo svojím spôsobom také vážne (smiech). Zo štúdia v Nórsku som bol už dosť unavený. Dostal som dobré štipendium na Berklee, takže som nemusel toľko platiť za školu a vďaka tomu som tam išiel, aby som sa stretol s hudobníkmi a hral, cvičil, chodil na koncerty. Bolo to pre mňa veľmi dôležité obdobie, pretože som sa stretol s hudobníkmi z rôznych miest. Väčšinou to boli Európania, ale samozrejme aj niektorí Američania. Tam som sa zoznámil aj s Jurajom Burianom zo Slovenska, s ktorým sme hrali už veľakrát."

* Boli ste vtedy spolužiaci?
PM: "Nie ozajstní spolužiaci, pretože tam sú pre každého triedy a rôzne odbory, ale stretol som ho tam a občas sme tam spolu hrali."

* A čo sa vám na jeho hre páčilo? Ako došlo k stretnutiu?
PM: "Viem sa s Jurajom naozaj stotožniť a spojiť sa s ním, pretože je tiež akýmsi crossoverovým, všestranným hudobníkom. Hrá rock and roll, hrá jazz a robí všetko. A to je dôvod, prečo si myslím, že sa spolu nejako veľmi dobre spájame."

* Hrali ste aj s Martinom Valihorom, však? Poznáte ho cez Juraja?
PM: "Áno, veľakrát sme spolu hrali a poznám ho vďaka Jurajovi. Hral som s Jurajom na Slovensku a potrebovali sme bubeníka. A potom sme zavolali Martinovi. Bolo to už pred mnohými rokmi, takže potom sme hrali ešte veľakrát v rôznych formáciách."

* Čo sa vám na jeho hre páči? Myslím, že má tiež rovnako otvorené myslenie.
PM: "Áno. On, je veľmi slobodný v mysli a tiež slobodný v hudbe, a to je presne to, čo sa mi na hudobníkoch vždy páči. Je veľmi pôsobivé, koľko toho robí a čo znamená pre hudobnú scénu na Slovensku. Je neuveriteľné, ako a čo všetko stíha – všetky tie koncerty a festivaly, ktoré organizuje. A samozrejme, hrá neuveriteľne. Takže naozaj rád s ním vždy spolupracujem."

* Hrali ste s mnohými hudobníkmi po celom svete. Tipoval by som, že už ste hrali s jazzmenmi z každého kontinentu, ktorý existuje. Ktorá spolupráca vám najviac utkvela v pamäti a obohatila vaše hranie?
PM: "Míľnikom v mojom živote bolo, keď som pracoval s Alexom Acuñom. Je to perkusionista, ktorý v sedemdesiatych rokoch hral v skupine Weather Report. On bol pre mňa veľmi dôležitý, pretože mi umožnil s ním spolupracovať. V minulosti veľa pracoval s mojím obľúbeným basgitaristom všetkých čias – Jaco Pastoriusom, samozrejme. Takže keď ma vtedy prijal, potom som si nejako našiel svoje miesto. Povedal som si, že ak môžem hrať s ním, potom môžem hrať vlastne s kýmkoľvek. Možno to znie trochu čudne, ale akosi to bol veľmi dôležitý krok v mojom živote. Začal som s ním spolupracovať a zažili sme spolu toľko pekných chvíľ. A veľa sme spolu hrávali, čo bolo v mojej kariére veľmi dôležité."

* Hovorili sme trochu o hráčoch a o tom, že sa vám páči otvorenosť. Je to niečo, čo hľadáte aj vtedy, keď pripravujete nový projekt alebo vás niekto volá na spoluprácu? Je toto hlavný spôsob myslenia, ktorý hľadáte? Že musia byť otvorení všetkému?
PM: "Áno, pokiaľ teda nehľadám konkrétny zvuk, ale inak sa sústredím na hudobníkov, ktorí sú všestranní a flexibilní. Musia byť schopní pohybovať sa medzi mnohými vecami, štýlmi, žánrami. Je to však niekedy ťažké ich nájsť. Ja som mal to šťastie hrať s toľkými skvelými hráčmi. Dnes je už niekedy ťažšie nájsť takých, ktorých naozaj milujem."

* Vyberáte si hráčov väčšinou sám alebo častejšie vás volajú do projektov?
PM: "Je to kombinácia oboch. Posledných pár rokov je pravda, že sa viac sústreďujem na svoje veci a projekty. Ale predtým som bol skutočne hudobníkom na voľnej nohe a hral som v nespočetne veľa rôznych projektoch a rôznych kapelách. V súčasnosti sa však sústredím najviac na svoju hudbu."

* Je celkom známe, že Weather Report a Joe Zawinul boli, a pravdepodobne sú pre vás stále obrovskou inšpiráciou. Stále cítite, že je to hlavný zdroj vašej inšpirácie, dokonca aj z hľadiska kompozície, ku ktorému sa stále vraciate?
PM: "Boli dlhé roky mojou hlavnou inšpiráciou. Ale teraz mám aj iné inšpirácie a veci, ktoré robím. Moja inšpirácia skupinou Weather Report je len časť obrazu. Dovoľte mi však povedať, že som mal tu česť spolupracovať s Alessa Records v Rakúsku a s ich umeleckým vedúcim Peter Guschelbauerom. Práve on bol kedysi manažérom Joea Zawinula. Takže kvôli nemu som mohol byť veľmi blízko celej veci s Weather Report. A pred niekoľkými rokmi mali veľký koncert na poctu Joe Zawinulovi. A požiadal ma, aby som to urobil, čo bola veľmi úctyhodná vec, keď sa ma na to pýtali. Tak som dal dokopy takú tribute kapelu na pamiatku Weather Report a Joe Zawinula a verejnosť a umelci to pozitívne prijali a bol som s tým veľmi spokojný!"

* Občas vás označujú aj ako nórsky Jaco, myslím, že je to tiež celkom úctyhodné.
PM: "Áno, samozrejme, že je. Ale bol čas, keď som naozaj, ale naozaj znel ako on. Teraz to už tak nie je. Poviem to takto: stále môžem znieť ako on v mnohých smeroch, ale tiež musíte ísť svojou vlastnou cestou. Môžem si teraz viac vyberať spôsoby hrania a niekedy používam nuansy ako on."

* Myslím, že by sme mohli hovoriť aj o inej prezývke, tá, ktorá je viac spojená s vami a vašou vlastnou cestou. Prezývajú vás aj basový Viking.
PM: "To sa vraciame späť do času k Alex Acuñovi. To on ma ako prvý začal volať Viking. Preto som nejako dostal to meno. Ja som si to nejako osvojil. Do istej miery sa mi to páčilo, pretože som skutočný Viking. Je to len pár kilometrov od nášho domova v Nórsku, kde vykopali najväčšiu vikingskú loď všetkých čias. Takže ja som naozaj Viking, tak prečo to nepoužívať? Je to moja história, krajina, moji predkovia a som s tým nejako spojený!"

* Ste aj prepojený s hudobnou kultúrou a ľudovou hudbou svojej krajiny?
PM: "Áno, samozrejme, určite."

* Hovorili sme o Nórsku, ale teraz tiež bývate vo Viedni. Čo vás inšpirovalo k tomuto presunu?
PM: "Dokonca v súčasnosti sa pohybujem na troch rôznych miestach. Stále mám trvalé bydlisko v Nórsku, ale som aj vo Viedni a ešte okrem toho pohybujem v meste zvanom Laktaši v Bosne a Hercegovine, kde mám priateľku. Zdedila tu dom a zrenovovali sme ho. Takže máme dom aj tam. Ešte predtým som sa teda najprv presťahoval do Viedne. Dôvod bol taký, že som sa rozviedol a chcel som začať niekde odznova. Viedeň mi prišla ako dobré riešenie, pretože už predtým som tam viackrát pracoval, vďaka kontaktom z Berklee. Okrem toho som vždy sníval o tom, že raz budem mať svoje miesto vo Viedni, tak so to konečne urobil. Mám to mesto veľmi rád - je to mesto plné hudby a je ľahké cestovať z Viedne po Európe. Takže je to pre mňa ideálne miesto."

* Cítite rozdiel medzi hudobníkmi? Ale myslím, že si už ste hrali s toľkými medzinárodnými hudobníkmi, že to asi nie je pre vás nič nové.
PM: "Určite existujú rozdiely v krajinách alebo hudobníkoch, ale vždy ide o to, že nech ste kdekoľvek, v akejkoľvek krajine a vlastne v akomkoľvek meste, vždy môžete nájsť niekoľko úžasných hudobníkov a to je vždy niečo, čo si treba pamätať, keď cestujete, že vždy tam bude niekto, kto naozaj vie, čo robí. Takže áno. Vo Viedni je samozrejme obrovské množstvo skvelých hudobníkov, ale sú aj inde vo svete. Keď príde na rozdiel v hudobníkoch, samozrejme existujú určité rozdiely. Nóri sú nejakým spôsobom kľudnejší v práci, pokojnejší a pracujú pomalšie, samozrejme v dobrom slova zmysle. Čiže nacvičovanie a nahrávanie v Nórsku s hudobníkmi trvá dlhšie, vo Viedni sa všetko deje a hýbe o niečo rýchlejšie. Samozrejme, keby ste išli do takého New Yorku, tak tam je to tempo života a práce ešte dvakrát rýchlejšie oproti Viedni!"

* Prispôsobili ste sa tomuto novému tempu, vyhovuje vám rýchlejší život vo Viedni alebo sa vám páči viac nórsky spôsob pomalšieho prístupu?
PM: Nejako sa mi páčia v skutočnosti oba spôsoby, keď stále idem tam a späť. Len si musím zakaždým vždy pár dní zvykať, keď cestujem."

* Spomenuli ste Bosnu a Hercegovinu a všimol som si, že v súčasnosti máte aj o niečo viac koncertov po balkánskych krajinách. Vplýva na vás toto prostredie a inšpiruje vás kultúra týchto krajín?
PM: "Samozrejme, to má na mňa veľký vplyv, pretože som teraz pravidelne vystavený ich hudbe a kultúre. Taktiež som tu spolupracoval s miestnymi vynikajúcimi hudobníkmi zo Sarajeva alebo z Banja Luky. Sú to skvelí hráči a samozrejme znejú inak ako ostatní. Takže je to veľmi inšpirujúce a tiež sa snažím naučiť niečo viac o tradičnej hudbe balkánskych oblastí. Moja priateľka je speváčka a veľa vie aj o miestnej tradičnej hudbe, takže ona ma sem-tam trochu niečo učí (smiech)."

* Vy ako hráč na kontrabase a basgitare, ktorý je veľmi technický a virtuózny, máte pocit, že ešte stále je čo objavovať na tomto nástroji?
PM: "Samozrejme, určite áno! Ja stále cvičím nové veci, vždy je čo cvičiť. Taktiež aj čo sa týka zvuku, vždy hľadám lepší tón, či už je to kontrabas alebo basgitara. Tento proces hľadania sa deje aj skrz elektroniku. Veľmi rád používam efekty a rôzne zariadenia. Je to akoby neustály výskum zvuku týchto nástrojov a myslím si, že stále je mnoho spôsobov ako k týmto nástrojom pristupovať a je to nekonečná záležitosť."

* Je nejaký nový hudobník, ktorý by vás inšpiroval alebo ohúril svojimi schopnosťami?
PM: Je mi to ľúto povedať, ale nie! Nechcem, aby to vyznelo zle, ale musím byť úprimný. Po dánskom kontrabasistovi Niels-Henning Ørsted Pedersenovi už ma nikto, tak neohúril ako on! Práve on spravil revolúciu na tomto nástroji. Vždy, keď počujem jeho staršie nahrávky alebo koncerty, je to úplne mimo čohokoľvek, čo som počul. Pri elektrickej basgitare je to to isté, ale s Jacom - po ňom ma už nikto tak neoslovil s týmto nástrojom ako on. Samozrejme viem si vypočuť vynikajúcich basgitaristov a kontrabasistov a sú ich doslova tony. Obzvlášť na elektrickej basgitare, dnes je mnoho mladých ľudí, čo posúvajú možnosti, najmä hry pravej ruky, no musím povedať, že to nejako nie je moja šálka kávy. Ja na týchto nástrojoch mám rád, keď sa struny poriadne udierajú a rezonujú. Nie som fanúšikom tohto nového spôsobu hrania s veľmi nízkym dohmatom, kde môžete sa doslova dotknúť struny čímkoľvek. Ja zastávam takú tu starú školu, že sa musíte poriadne zaboriť do toho nástroja v spojení so všetkým tými hlukmi, čo k tomu patria - ako zvuk pražcov a podobne. Túto špinavosť alebo akúsi tvrdosť toho tónu keď odstránite, je to pre mňa až príliš čisté a nie je to pravý basový zvuk. To je však samozrejme môj subjektívny názor, nechcem niekoho umenšovať ani uraziť.

* Váš doteraz posledný album je More Secrets (Alessa Records, december 2022). Čo by ste vyzdvihol na tomto albume?
PM: "Je to spolupráca s mojim bratom gitaristom Hans Mathisenom a je to vôbec prvýkrát, čo sme takto spolupracovali ako lídri 50-50. Ja som predtým hral na niektorých jeho albumoch a projektoch, ale nikdy sme nespolupracovali ako spoluautori, takže to bola zaujímavá skúsenosť. Viete aké môžu byť občas situácie napäté medzi bratmi, ale tento projekt sa nám podaril. Pozvali sme doň nášho kamaráta z detstva, ktorým je skvelý saxofonista Petter Wettre. Samozrejme, ešte sme si prizvali aj môjho najobľúbenejšieho bubeníka a hráča na klávesové nástroje Gary Husbanda, s ktorým som mal to šťastie spolupracovať už viackrát. Tentokrát však prvýkrát hral aj bicie aj klávesy v mojom projekte a bolo to naozaj neuveriteľné, on je naozaj jediný svojho druhu na oboch nástrojoch!"

*Áno, všimol som si, že s bratom ste predtým album ešte nevydali, takže to musela byť úplne nová skúsenosť. Bol to pre vás akýsi nový vietor kreativity? Posunuli ste sa navzájom iným smerom?
PM: "Áno, pretože môj brat Hans komponuje úplne odlišným štýlom a spôsobom ako ja. Bola to nová skúsenosť priamo sa na jeho spôsobe tvorby podieľať v produkcii, kde v minulosti som len hral basu na jeho kompozíciách. Ale teraz som bol úplne v hĺbke procesu a spoluautor v tomto procese. Bolo to nové a zaujímavé."

* Ak by ste mali porovnať tento album s vaším predošlým, čo bola pre vás najväčšia zmena, okrem spolupráce s bratom?
PM: "Najväčšou zmenou na tomto albume bolo to, že som si zobral dve popové skladby a rearanžoval ich. To je niečo, čo som vo svojich vlastných projektoch nerobieval, ale na tomto albume sme zobrali skladby od Michael Jacksona a The Police."

* Užili ste si tento proces, boli ste s tým spokojný?
PM: "Áno. Vec sa má tak, že ako umelec takmer nikdy nie ste s ničím na 100% spokojný. Ale v tomto prípade ja som na tento album hrdý! To samozrejme neznamená, že tam nie sú veci, čo by sa dali zmeniť alebo urobiť inak. Ak robíte album vždy sa rozhodujete medzi miliónmi možnosťami, čo ako spravíte. V istom momente musíte povedať stop, takto to chceme a s týmto sme teraz spokojní."

* Iba rok predtým ste vydali album Gladiátor (Losen Records, 2021), tam ako prebiehal proces tvorby?
PM: "Ten album som urobil s dlhoročným kamarátom, nórskym klaviristom Jan Gunnar Hoffom. My sme spolu už spolupracovali veľakrát v rôznych projektoch - aj v triu so spomínaným Alex Acuñom. Tento projekt som taktiež robil znovu v spolupráci ako líder 50-50 s Jan Hunnar Hoffom."

* Teda ste vydali dva co-líderske projekty za sebou. Vyhovuje vám viac takýto spôsob spolupráce, že s niekým tvoríte a posúvate si nápady?
PM: "Áno, rozhodne mám takýto prístup rád a obzvlášť s Hoffom, pretože už sme to robili toľkokrát a vždy si pomôžeme navzájom v produkcii v štúdiu. Vždy jeden druhému dávame skvelé nápady a máme spolu vynikajúci pracovný vzťah, funguje nám to! Už sme to robili spolu toľkokrát, že vždy keď robím album s ním, ide to jednoducho."

* Posúvate sa navzájom aj do iných názorov, nových možností?
PM: "Samozrejme. Hráme obaja úplne odlišné nástroje, on je hráč na klávesové nástroje, ja hrám na basgitare a kontrabase, takže máme úplne odlišný spôsob myslenia a hudobnú predstavivosť. No zároveň máme akési prepojenie a vzájomné hudobné pochopenie pre toho druhého."

* Vo všeobecnosti ako pristupujete ku kompozícii?
PM: "Je to samozrejme vždy iný proces. Teraz napríklad pracujem a komponujem pre nový projekt s gitaristom Nguyên Lêom. Pre mňa je to vždy výzva komponovať. Musím sa vždy nejako premáhať a nikdy mi to nejde jednoducho, niekedy by som najradšej len cvičil na nástroji. No keď už dostanem nejaký nápad a začnem, potom to už ide ľahšie. Zaujímavé je, že ja keď komponujem, často to u mňa začína nejakým rytmom. Ja vždy začínam rytmom, možno to aj súvisí s tým, že som chcel byť vždy bubeníkom. Takže vždy začínam nejakým rytmom a basovou linkou, až potom prichádzajú nejaké postupy akordov a melódie."

* Komponujete len s basgitarou či kontrabasom?
PM: "Áno, vždy je to s basgitarou. Ja nie som dobrý klavirista, viem si zahrať nejaké akordy, ale basgitara a kontrabas sú vždy môj štart."

* Nechávate kompozície otvorené a dokončujete ich potom s hudobníkmi v štúdiu, či všetko prísne rozpisujete?
PM: "Ja som úplne na opačnej strane spektra od kontrolovania a striktného komponovania. Nikdy nemám rád, ak jazzoví skladatelia mi presne hovoria, čo kde mám hrať a musí to byť presne takto a nijako inak! To pre mňa nikdy nefunguje. Podľa mňa, ako jazzový skladateľ nikdy nezložíte nič lepšie ako to, čo dokáže profesionálny hráč na danom nástroji vyprodukovať. Ak máte napríklad vynikajúceho gitaristu, vždy zahrá niečo lepšie a zaujímavejšie, čo si ani len vy neviete presne predstaviť. Napríklad ja som kontrabasista, basgitarista a možno viem trochu niečo vymyslieť pre daný nástroj - nejaký riff, melódiu, na niektorých miestach, ale inak komponujem s obrovskou slobodou pre samotných hudobníkov. Niekedy dokonca ani neurčujem melódiu, len používam grafické znázornenie melódie čiarami a nechám výber nôt na danom hudobníkovi, to je ďalšia vrstva slobody. Spolupracujem vždy so schopnosťami jednotlivých hudobníkov a to sa nedá nakomponovať!"

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
PM: "Teraz mám naplánované dva vynikajúce koncerty koncom januára. Jeden koncert bude 27. januára v Saalfeldene a druhý 28. vo viedenskom Porgy & Bess, čo je podľa mňa jeden z najlepších jazzových klubov v Európe! Túto kapelu, s ktorou hrám volám Per Mathisen's SAXOPHONE INFERNO, pretože tam sú len bicie, kontrabas, basgitara a dva saxofóny. Je to projekt postavený na mojich starších kontaktoch z Berklee. Tento projekt je zaujímavý tým, že hráme bez harmonických nástrojov. To vytvára úplne nové možnosti a priestor pre slobodu a vyjadrovanie."

* Ďakujeme za rozhovor.