23. - 25.8.2024, Saalfelden, AT 27.09.2024
Tohtoročný už 44. ročník Jazzfestival Saalfelden 2024 pokračoval vo vytýčenom smere z predošlých rokov! Skôr ako sa vrátime k účinkujúcim, tu sú oficiálne fakty a číslo z tohto roku: 1, Viac ako 28 000 návštevníkov koncertov 2, 60 koncertov (z toho viac ako polovica zadarmo) 3, 13 miest konania 4, Koncerty Shortcuts a výlety do lesa - koncerty boli úplne vypredané 5, Rozpočet: 870 000 eur 6, Približne 190 novinárov a promotérov. 7, 160 zamestnancov a dobrovolníkov. 8. Približne 200 umelcov zo 16 krajín. Toľko teda oficiálne čísla, z ktorých sa dá všeličo dôležité vyčítať! Ale my sa ako vždy sústredíme na Hlavné pódium, ktoré je každoročne v Kongresovej sále mesta Saalfelden a kde bolo počas troch weekedových dní celkovo 13 koncertov.
Hlavné pódium:
Piatok:
Celý festival 44. ročníka Jazzfestival Saalfelden 2024 otvorila formácia Mona Matbou Riahi (Mona Matbou Riahi - klarinet, efekty, Dorian Concept - syntezátor a elektronika, Manu Mayr - basgitara a efekty a Lou Zon - visual art) z Rakúska. Vo svetovej premiére sme počuli jej koncertný program Nebulift, ktorý vznikol na zakázku od samotného festivalu. Klarinetistka Mona Matbou Riahi z Teheránu od svojich 17 rokov nazýva Viedeň „svojím ihriskom, kde rozkvitá ako interpretka, skladateľka a improvizátorka“. Spoločne s Lou Zonom - vizuálnym umelcom sme zažili reakcie bez pravidiel, navzájom a na seba.
Kris Davis Trio “Run the Gauntlet” (Kris Davis – klavír, Robert Hurst – kontrabas a Johnathan Blake - bicie nástroje) vedie 44-ročná kanadská skladateľka, pedagogička a klaviristka Kris Davis, ktorá v januári tohtom roku predstavila svoje nové trio vo svetoznámom jazzovom klube Village Vanguard s kontrabasistom Robert Hurstom a bubeníkom Johnathan Blakeom. Následne nahrali Davisovej jubilejný 25. album Run The Gauntlet, ktorého novú hudbu sme mali možnosť si vypočuť naživo ešte pred jeho vydaním vo vlastnom vydavateľstve Pyroclastic. „Formáty klavírnych trií boli pre mňa najväčšou výzvou jednoducho preto, že majú takú tradíciu a históriu,“ priznáva samotná Kris Davis.
Táto párová terapia Daniel Erdmanns “Thérapie de Couple” (Daniel Erdmann - tenor saxofón, Hélène Duret - klarinet a bas klarinet, Théo Ceccaldi - husle, Vincent Courtois - cello, Robert Lucaciu - kontrabas a Eva Klesse - bicie nástroje) skúma problémy vo vzťahoch medzi Francúzskom a Nemeckom, pretože „motor Európy má opäť manželskú krízu“. Vznikla v roku 2023 ako objednávka pre jazzový veľtrh jazzahead! Nemecký skladateľ a saxofonista Daniel Erdmann, ktorý už viac ako dvadsať rokov žije vo Francúzsku, zostavil pre toto dielo dohromady cezhraničnú kapelu. Priznám sa bez bitky, som veľkým fanúšikom Daniela Erdmanna a všetko na čo siahne, čo vytvorí obdivujem. Počuli sme dôkladné terapeutické dielo na pomedzí kompozície a improvizovanej súhry, ktorá často vytvára harmóniu prostredníctvom trenia. Môj 1. vrchol festivalu!
Poslednou formáciou piatkového festivalového večera bola švédsko-nórska skupina The End “Why Do You Mourn” (Sofia Jernberg - spev a hlas, Kjetil Møster - klarinet, tenor saxofón a elektronika, Mats Gustafsson - flauta, barytón saxofón a live elektronika, Anders Hana - barytón saxofón a basgitara a Børge Fjordheim - bicie nástroje). Industriálny grindcore free jazz sa stretáva s estetikou sing & noise hardcore folku, ako hovorí samotná kapela. „The End je pokusom využiť všetky tieto skúsenosti a spojiť ich do niečoho nového a kreatívneho,“ hovorí Mats Gustafsson. „Niečo s hlbšou poetickou krásou a surovou brutalitou.“ Koniec experimentálnej avantgardy? Asi nie, ale pravdou zostáva, že The End vyháňali svojím absolútne odviazaným free jazzom poslucháčov na "nočák".
Sobota:
Poobedňajšie koncerty v sobotu začal holandský 13-členný súbor Brainteaser Orchestra (Tijn Wybenga - kompozície a dirigent, Alistair Payne - trúbka, Kika Sprangers - alt saxofón, Nabou Claerhout - trombón, Federico Calcagnot - bas klarinet, Pablo Rodriguez - husle, Yanna Pelser - viola, George Dumitriu - viola, Pau Sola - cello, Teis Semey - gitara, Alessandro Fongaro - kontrabas a basgitara, Jamie Peet - bicie nástroje a Aleksander Sever - vibrafón a perkusie). V Amsterdame, kozmopolitnom meste mostov aa veru dejú veci. Skladateľ a kapelník Tijn Wybenga alebo „Duke Electronington“ holandskej scény, sampluje sólové hlasy svojich hviezd a vytvára stále nové zvukové sochy, ktoré ich tvorcovia skladajú naživo. Mozog dráždiaci zvuk debutového albumu mu okamžite vyniesol ocenenie Najlepší medzinárodný debutový album na German Jazz Awards 2021, a preto súbor predtým známy ako AM.OK teraz vystupuje ako „Brainteaser Orchestra“. Niečo nové, neopozerané, svieže a provokatívne zároveň!
Na festivale sa predstavil aj francúzsky virtuózny huslista Clément Janinet patrí k výrazným osobnostiam domácej aj európskej jazzovej scény. Naposledy sme o ňom písali v súvislosti s jeho najnovším albumom Clément Janinet La Litanie des Cimes – Woodlands (BMC Records, 2023), ktorý prišiel predstaviť aj do Saalfeldenu - La Litanie des Cimes “WOODLANDS” (Clément Janinet - husle a kompozície, Elodie Pasquier - klarinety a Clément Petit – cello). Popri Han Benninkovi, Richard Bonovi alebo Mark Tunerovi žije žiak Didiera Lockwooda aj záujmom o „francúzske blues“, súčasnú hudbu a africký či juhoamerický folklór. Dalo by sa to nazvať minimalistickým/meditatívnym free jazzom s groovom a tešiť sa na virtuóznu rozmanitosť Janineta, ktorý po viac ako 700 koncertoch v 35 krajinách sveta zahral v Saalfeldene po prvýkrát! Parádne výkona a parádna atmosféra! Môj 2. vrchol festivalu!
Speváčka Amirtha Kidambi už dlho potvrdzuje, že úloha zvuku v proteste je kľúčová. V lete 2020 sa brooklynská speváčka a skladateľka ponorila do masových demonštrácií po celom New Yorku po vražde Georgea Floyda a organizovala kapely, ktoré mali čeliť násilnej prítomnosti militarizovanej polície. Amirtha Kidambi's Elder Ones (Amirtha Kidambi– kompozície a spev, Matt Nelson- soprán saxofón a elektronika, Alfredo Colon - tenor saxofón, Lester St. Louis - kontrabas a Ryan Sawyer - bicie nástroje) už takmer desať rokov odsudzuje „moc, útlak, kapitalizmus, kolonializmus, nadvládu bielych, násilie a meniacu sa povahu pravdy." Amirtha je 39-ročný „polyhistor orientovaný na budúcnosť" podľa magazínu Downbeatu, ktorá prišla z juhoindickej karnatickej tradície cez starú hudbu do improvizačného vesmíru newyorskej avantgardnej scény a neustále nachádza nové spôsoby, vrátane elektronických.
„Dať logiku viditeľného do služieb neviditeľného" bolo jedným zo zámerov francúzskeho symbolistu Odilona Redona. Americká skladateľka a klabviristka Sylvie Courvoisier, inšpirovaná jeho obrazmi v koncertnom programe "Chimaera" (Sylvie Courvoisier - klavír, Christian Fennesz - gitary a elektronika, Patricia Brennan - vibrafón a perkusie, Nate Wooley - trúbka, Drew Gress - kontrabas a Nasheet Waits - bicie nástroje), spája svoje americké trio s viedenským gitaristom a elektronickým atmosféristom Christianom Fenneszom a mexickou vibrafonistkou Patriciou Brennan. Tento komorný vizuálny sen bol aj melodický a príjemný.
Dvaja posthardcoroví pankáči z Washingtonu, gitarový hrdina z Pensylvánie a v Saalfeldene skúšaný jazzový saxofonista z Buffala, žijúci v New Yorku, sa dajú dokopy a vytvoria The Messthetics & James Brandon Lewis (Anthony Pirog - gitara, Joe Lally - basgitara, Brendan Canty - bicie nástroje a James Brandon Lewis - tenor saxofón). Čerstvo vydaný nový spoločný album s mladým tenorovým titanom James Brandon Lewisom pre Coltraneov label Impulse!, znel na hlavnom pódiu. Prvých 15 minút - to bola absolútna rocková smršť, ktorú kto prežil, tak ho nezabije už nič na svete!
Nedeľa:
Konečne domáca formácia Synesthetic Octet (Vincent Pongrácz - klarinet, Doris Nicoletti - flauta, Clemens Salesny - bas klarinet, Martin Eberle - trúbka, Alois Eberl – trombón, Peter Rom - gitara, Manuel Mayr - basgitara a Lukas König - bicie nástroje), ktoré ešte ako kvarteto či Synesthetic4, zaznamenala pred šiestimi rokmi vynikajúci výkon i úspech na tomto festivale. Tento rok však viedenský klarinetista, skladateľ a kapelník Vincent Pongrácz šance svojej synestézie zdvojnásobil. Jeho octeto mieša zmyslové úrovne aj pre tých, ktorí nedokážu ochutnať zvuky alebo priamo spájať farby s teplotami. Inšpirovaný aranžmánmi Gil Evansa, skladbami Oliviera Messiaena a hip-hopom 90. rokov.
Americká skladateľka a hráčka na cello Tomeka Reid je veľkou propagátorkou cella v jazze a v súčasnej avantgardy! Tomeka Reid Quartet "3+3" (Tomeka Reid - cello, Jason Roebke - kontrabas, Mary Halvorson – gitara a Tomas Fujiwara - bicie nástroje) skúma a prináša spolu s týmito tromi špičkovými hudobníkmi na svojej aktuálnej suite 3+3 bohatstvo imaginatívnych potencií. "Sme mnohovrstvové bytosti," hovorí Tomeka Reid na otázku, ako ju baví Sonic Youth, hip-hop, Beethoven, Abdul Wadud či Pablo Casals, akustické a elektronické zvuky. "Chcem to všetko do seba vniesť," hovorí, "pretože všetky tieto veci robím a mám rada. A chcem sa o ne vedieť podeliť." O tom, že to všetko robí Tomeka dobre, svedčí aj jej úspech na festivale!
Pred piatimi rokmi švédsky kontrabasista žijúci v Berlíne Petter Eldh prvýkrát predstavil svoje kvinteto Koma Saxo na hlavnom pódiu v Saalfeldene! A odvtedy sa toho udialo veľa - už je to Post Koma feat. Sofia Jernberg (Petter Eldh – kontrabas, Sofia Jernberg - spev a vokál, Jonas Kulhammar - tenor saxofón, Kaja Draxler – klavír a Lukas König - bicie nástroje) a je to medzinárodné kvinteto zo Švédska, Nemecka, Holandska a Rakúska. A jeho hudba je doslova do písmena dynamitom! Názov kapely nemá nič spoločne s medicínsky najťažšou formou poruchy vedomia, ale je to unikátna hudobná vízia, ktorá neustále láka novými kúskami a nadčasovými melódiami! Môj 3. vrchol festivalu!
Záver festivalu v roku 2018 patril navlas rovnakému headlinerovi a jeho formácii v rovnakom zložení ako teraz - Erik Friedlander's "The Throw" (Erik Friedlander - cello, Uri Caine – klavír, Mark Helias – kontrabas a Ches Smith - bicie nástroje) zo Spojených štátov. Erik je violoncelista, ktorý sa zviditelnil po boku John Zorna, Courtney Love a Sylvie Courvoisier. Erikove kvarteto hralo uvoľnene, ale nebojácne - čím je známe, zdanlivo bez prekvapení, ale ozaj iba zdanlivo. Ďakujem Saalfelden a ďakujem i dramaturgovi, ktorým je od roku 2006 Mario Steidl!