"Už vtedy som vedel, že Dávid Hodek je fantastický hudobník."   17.09.2018

Na festivale INNtöne 2018 som mal možnosť po skvelom koncerte vyspovedať saxofonistu Soweta Kincha, ktorý tu vystúpil so svojim triom. Okrem strhujúcich saxofónových sól, na koncerte predviedol aj fantastický freestyle rap, ktorým očaril obecenstvo. Viac o tomto vystúpení a festivale si môžete prečítať v recenzii. V rozhovore sme sa zhovárali o Sowetovej láske k jazzu a hip-hopu o stretnutí s Dávidom Hodekom, ako aj o jeho redaktorskej práci v rádiu BBC.

* Viem, že sa poznáte s našim bubeníkom Dávidom Hodekom, ako ste sa stretli?
SOWETO KINCH: "Prvýkrát sme sa spoznali v Írsku na festivale Sligo v roku 2011. Bubeník David Lyttle, s ktorým som tam vtedy vystupoval, ma s ním zoznámil. Pamätám si, že to bol zároveň prvý raz, čo som stretol aj Andreasa Varadyho. Chlapci tam vtedy spolu vystupovali, mali trinásť - štrnásť rokov a boli to zázračné mladé talenty. Už vtedy som vedel, že Dávid je fantastický hudobník a bolo mi cťou keď ma, myslím si že po štyroch rokoch od nášho stretnutia, zavolal hrať k vám na Slovensko. Odohrali sme zopár koncertov s jeho aj mojimi skladbami a bolo to veľmi kreatívne."

* Aké spomienky ste si odniesli z vystupovania na Slovensku?
SK: "Pamätám si, že vôbec po prvýkrát som u vás hral ešte v roku 2003 na Bratislavských Jazzových dňoch v takej veľkej sále. Ďalej si spomínam na akúsi šialenú disko loď kde sme sa potom ocitli...  Naposledy to ale bolo v Trnave na festivale Trnavský jazzyk. Tam som bol hosťom v kapele Dávida Hodeka a spomínam si aj na klaviristu Eugena Vizváriho a gitaristu Michala Bugalu."

* Ako sa vám spolupracovalo s Dávidom?
SK: "Poznal som vtedy pomerne málo hudobníkov, ktorí v rovnakej miere milujú hip-hop a jazz tak ako ja. Dávid má túto lásku k jazzu aj hip-hopu v sebe hlboko zakorenenú, a to nás veľmi spájalo počas našej spolupráce."

* Čo bolo vo vašom živote skôr jazz alebo hip-hop?
SK: "Je ťažké pre mňa myslieť v zmysle žánrov či bolo prvé to alebo ono. Viem, že som sa do jazzu aj hip-hopu zamiloval, keď som mal približne trinásť rokov. Vtedy som začal rapovať a robiť freestyle v jednej Birminghamskej skupine, s ktorými mám stále blízke vzťahy. Keď ste tínedžer, tieto kontakty vo vás zanechajú silné väzby, ktoré pretrvávajú celý život. Zároveň som sa v tom istom veku spoznal s Wyntonom Marsalisom, takže to boli pre mňa veľmi silné podnety za krátke časové obdobie."

* Je to veľmi unikátne pre tínedžera, pôsobiť v dvoch tak odlišných svetoch. Aké to bolo?
SK: "Dobrá otázka. Nerozmýšľal som vtedy o tom ako o dvoch rozdielnych svetoch, pretože pre mňa to v tom čase predstavovalo jednu realitu. Chcel som vtedy proste byť ten najlepší beatmaker, najlepší textár, najlepší saxofonista... V tej dobe viacero hip-hopových zoskupení samplovalo množstvo jazzu ako napríklad „A Tribe Called Quest“. „Freestyle Fellowship“ zas pracovali s jazzom na úrovni piesní. Jazzoví hudobníci, a konkrétne saxofonista Steve Williamson, ma dosť ovplyvnil. Ukázal mi prepojenia medzi jazzom a hip-hopom a podnecoval moje schopnosti v písaní textov ako aj hru na nástroji. Len pomerne nedávno sa hip-hop stal plný zbraní, neúcty k ženám a podobných vecí. Preto pre mnohých ľudí je spájanie jazzu s hip-hopom nepochopiteľné. Ale pre mňa je to úplne prirodzené, vychádza to zo spoločného koreňa. Nie sú to rovnaké veci, ale všetko je to prepojené v histórii africkej hudby. Hip-hop by nevznikol bez žánrov ako reggae a takisto jazz mal vo svojich počiatkoch New Orleans a širšiu africkú kultúru. Všetky tieto prvky identifikujú hudbu a to sa jednoduchým označením žánrov nedá zachytiť."

* Jazz ako aj hip-hop sú plné rytmu a improvizácie - myslíte si, že to mohol byť spoločný prvok vášho záujmu?
SK: "Povedal by som že je to niečo ešte hlbšie ako tento fakt. Myslím si, že tie prvky definujú skúsenosti afrických hudobníkov v rôznych časových obdobiach v histórii. Áno, improvizácia je spoločná pre oba žánre - v hip-hope je to freestyle a rap v jazze to sú zase sóla. Všetko je to však prepojené v bluese. Keď ste bluesman musíte vyrozprávať príbeh. Musíte vyjadriť svoje pocity odlišne ako to urobil niekto pred vami. Keď ste MC musíte rovnako vyrozprávať príbeh a to pravdivo, pretože práve v hovorení pravdy tkvie veľká sila."

* Nedávno ste vydali nový album s názvom Nonagram. Čo je za jeho vznikom?
SK: "Nesmierne ma zaujalo číslo deväť, na ktoré som sa zameral. Na youtube môžete nájsť niekoľko videí v ktorých toto číslo analyzujem z hudobného pohľadu. Deväť je pre mňa magické číslo, ktoré som si v poslednej dobe vizualizoval v rôznych podobách ako napríklad deväťcípa hviezda a s týmito predstavami som na albume hudobne experimentoval. Viem, že je viacero zoskupení, ktoré niečo podobné už skúšali. Už len samotný fakt, ktorý vás privádza ku rozjímaniu o tejto téme vám rozširuje vedomie a myseľ. Žijeme vo svete, ktorý je veľmi binárny, je ako počítač. Často nás núti rozhodovať medzi dvoma vecami - ako bieli verzus čierny, moslimovia verzus kresťania a podobne. V skutočnosti je ale svet omnoho komplexnejší a domnievam sa, že by sme sa mali viac zamýšľať nad rôznymi vecami. Napríklad taký hexagram - znie to šialenie, ale kebyže sa zamyslíme nad krásou jeho formy - je úplne jedno kým ste, každá ľudská bytosť ho vidí rovnako... Dotýka sa nás to na emocionálnej úrovni, podobne ako hudba. Zaujalo ma bádanie po týchto a podobných veciach, po veciach, ktoré presahujú kultúru. Album je navyše aj tak trochu politický, je o veciach ktoré sa nás všetkých týkajú."

* Čo vás čaká v najbližšej hudobnej budúcnosti?
SK: "Teraz plánujem tour po Spojených štátoch, kde by som rád rozšíril svoju hudbu. Nahral som aj dokumentárny film pre BBC o jazze. V Británii sa dosť venujem práci v médiách, robím v podstate takisto aj vašu prácu - vediem rozhovory s hudobníkmi, monitorujem hudobný život a moderujem aj vlastnú reláciu zvanú Jazz Now na rádiu BBC 3. Ďalej mám v pláne vytvoriť zopár hudobných klipov."

* Ako sa vám páči práca v rozhlase?
SK: "Mám rád túto prácu, dáva mi to množstvo nových hudobných podnetov, keď počúvam veľa inej hudby ako tú svoju. Keď počúvate nejaký škandinávsky jazz, potom ďalší týždeň príde David Murray a na ďalší Walter Smith - je to veľmi rozmanitá práca, udržiava mi to čerstvé uši, čo je pre hudobníka dôležité a zároveň som v kontakte s rôznymi zaujímavými ľuďmi. Keď som bol mladý, bol som fanúšikom Christiana McBridea či Kennyho Garreta, od ktorého som mal vôbec prvý jazzový album. Potom týchto umelcov spoznáte naživo vo svojej relácii a máte možnosť s nimi viesť interview - je to veľmi obohacujúce."

* Ako často sa vysiela vaša relácia a akú má dramaturgiu?
SK: "Vysiela sa každý pondelok - väčšinou ideme live, niekedy však predhrávame dopredu. Sú tam živé vystúpenia kapiel, robíme recenzie nových albumov, rozhovory s hudobníkmi a priestor dostáva aj undergroundový jazz."