„Dobrí hudobníci sú predovšetkým vynikajúci poslucháči a až potom hráči.“   11.11.2019

Nórsky saxofonista Karl Seglem je neodmysliteľnou postavou domácej jazzovej scény, kde sa zapísal ako špičkový jazzman so špeciálnym zmyslom pre spájanie tradícii nórskeho folklóru s jazzom. V tomto smere je veľkým inovátorom a viacerí ho nazývajú aj vizionárom, nakoľko jeho prepojenie je veľmi organické a nenútené. Podarilo sa mu dostať do popularity už niektoré zabudnuté tradície a zaslúžil sa aj o znovuzrodenie niektorých tradičných nórskych nástrojov - predovšetkým bukkehorn (kozí roh). Na tomto nástroji patrí k popredným špecialistom, vlastní zbierku viacerých jeho typov a prišiel s novými technikami a spôsobmi hry. Atypický, rozšírený inštrumentár samozrejme dotvára Seglemov sound, ktorý je originálny a neopakovateľný. Okrem hudobnej zložky však stavia aj na nórskej poézii a jeho multižánrové, eklektické vystúpenia, obsahujú niekedy recitatívy jeho vlastných či tradičných nórskych textov. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil jeho unikátny prístup k hudbe, folklóru, čo pre neho znamená, ako ho študuje a najmä ako s ním pracuje.

 

* V prvom rade by som sa hneď chcel spýtať na váš prístup k hudbe a jazzu. Vo vašej hudbe prepájate nórsku tradíciu s jazzovou. Bolo to vždy vaše umelecké smerovanie?
Karl Seglem: „Povedal by som to tak, že hudba ma prirodzene pritiahla k tomuto smerovaniu. Keď som sa začal zaujímať o folklórnu hudbu, bolo to najmä prostredníctvom hardanger fiddle (nórsky strunový nástroj, podobný husliam). Potom som skúšal s touto hudbou pracovať a aranžovať pre saxofón. Keďže folklórna hudba má svoj špeciálny hudobný jazyk, nebolo to hneď - spolu som nou sa to vyvíjalo. Nebolo to tak, že by som si povedal, skvelé, tak poďme spojiť jazz a folklórnu hudbu. Jednoducho som sa musel vyvinúť do istého štádia, hraním tej hudby, improvizovaním, prišlo to veľmi prirodzene. Takže toto smerovanie sa vyvíjalo celé roky, kým to prišlo do štádia, kde to je dnes, pričom najviac ma viedla samotná hudba.“

* Bolo ťažké sa pre vás adaptovať na folklórnu hudbu so saxofónom, nakoľko nie je súčasťou nórskej tradície?
KS: „Nepovedal by som, že to bolo ťažké, ale vyžadovalo si to čas a prispôsobovanie. Napríklad hardanger fiddle je po dynamickej stránke veľmi slabý a saxofón je presný opak. Preto som sa musel naučiť hrať energicky, silno, ale zároveň nie priveľmi hlasno, čo nie je tak jednoduché. Ten sound sa proste vyvíjal, ale sám som bol prekvapený ako nakoniec spojenie hardanger fiddle a saxofónu znie. Saxofón a fiddle majú veľa alikvotných tónov, vďaka čomu sa spájajú do veľmi zaujímavého súzvuku.“

* Spájaniu týchto odlišných svetov sa venujete už dlhé roky, je stále ešte čo objavovať?
KS: „Určite áno. Ja to cítim, keď hrám na koncertoch alebo skladám, že ešte je tam toľko vecí, ktoré sa musia rozvinúť, na ktorých sa dá pracovať. V tomto celom procese musím zdôrazniť, že je pre mňa dôležitá improvizácia. A tá to robí často náročným. O tom je jazz, musíte mať odvahu, improvizovať znovu a znovu. Nie však vracať sa naspäť, k tomu čo ste už mali, ale hrať slobodne a prepájať vzájomne energie, rôznym spôsobom. Takže ešte je na čom pracovať, ale pre mňa to musí byť radostný proces. Ak by mi to nerobilo radosť, nefungovalo by to. Čo sa týka skladania mám asi okolo tisíc kompozícii od 90-tych rokov. Pravdepodobne už nebudem toľko nových vecí skladať v blízkej dobe, ale skôr sa skúšať vrátiť k starým skladbám a rearanžovať ich, nájsť nový pohľad na tú hudbu. Dôležité je, že stále mám dosť veľa nápadov a čo robiť.“

* Spomínali ste dôležitosť improvizácie. Má improvizácia miesto aj v nórskom folklóre?
KS: „Kedysi áno, muzikanti zvykli veľa improvizovať, dnes sa to už pomaly vytráca. Nová generácia hudobníkov si však hľadá nové cesty a improvizácia sa začína u niektorých znovu objavovať, čo je zaujímavé. Hardanger fiddle bol v tradícii sólový nástroj a vystúpenie bolo založené prevažne na improvizácii k tancu. Som veľmi šťastný, že sa to začína vracať naspäť.“

* Keď pracujete s folklórom, používate konkrétne nápevy alebo je to skôr všeobecný vplyv folklóru na vašu tvorbu.
KS: „V súčasnosti už menej pracujem s tradičnými skladbami ako v minulosti. Skôr skladám vlastnú hudbu, postavenú na všetkom, čo som sa o folklórnej hudbe za tie roky naučil. Samozrejme, vždy keď narazím na zaujímavú skladbu, ktorá ma inšpiruje k aranžmánu, tak sa tomu nevyhýbam. V Nórsku máme veľmi dobre archívy folklórnej hudby a ja pracujem najmä s tradíciami zo západného regiónu.“

* Je v nórskej ľudovej hudbe veľa odlišných tradícii v závislosti od regiónu?
KS: „Áno, nórsky folklór je pomerne členitý. Pre niekoho, kto sa v tom nevyzná by bolo ťažké identifikovať rozdiely, ale ja z vypočutia viem povedať, z akej časti Nórska skladba pochádza.“

* Čo je špecifické pre nórsky folklór?
KS: „Má veľmi špecifickú rytmiku, melodickosť a spôsob výstavby. Množstvo skladieb je najmä v trojštvrťovom, dvojštvrťovom a šesťosminovom takte, pretože, ako som hovoril, je to najmä hudba k tancu. Po melodickej stránke sú skladby prispôsobené najmä fidlerom v špecifických stupniciach, tak aby vyzneli čo najlepšie.“

* Pri koncerte som si všimol, že fiddle vydáva veľmi zvláštny zvuk, akoby bol skreslený, svojim spôsobom chrapčal.
KS: „To je práve špecifikum nórskeho hardanger fiddle, ktorý má viac rezonančných strún ako husle. Hráč takmer vždy rozochvieva dve struny naraz a to vydáva taký špecifický bzučavý zvuk a veľa alikvotných tónov.“

* Hardanger fiddle je súčasťou severskej tradície alebo je to niečo typické len pre Nórsko?
KS: „Hardanger fiddle sa nachádza iba v Nórsku, je to špecifikum pre túto oblasť a vlastne sa ani úplne nevie presne odkiaľ pochádza a aké sú jeho korene. Najstarší hardanger fiddle sa datuje približne okolo roku 1620, čiže pravdepodobne tento nástroj pochádza z baroka, ale jeho celá minulosť je nejasná.“

* Chcel som sa rozprávať aj o ďalšom atypickom nástroji vo vašom inštrumentári. Dychový nástroj bukkehorn je tiež prítomný len v nórskej tradícii?
KS: „Nie, nachádza sa aj vo Švédsku a podobná obdoba aj vo Fínsku, takže to je skôr severský nástroj. Tento nástroj však podľa mojej mienky nebol vytvorený za účelom hrania hudby. Bol vytvorený pre pastierov na strašenie vlkov, medveďov a inej zvery. Určite keď prišli domov snažili sa hrať aj nejaké melódie, ale neexistujú takmer žiadne zápisy. Je to vynikajúci nástroj na improvizáciu a ja sám hľadám na ňom nejaké nové zvukové možnosti.“

* Ako ste sa vôbec dostali k tomuto nástroju, ktorý ste dá sa povedať vzkriesili zo zabudnutia?
KS: „To je zaujímavá príhoda. Hrali sme veľmi divoký free jazzový koncert v duu a prišiel za mnou jeden farmár a dal mi to do ruky, že mali by ste hrať na toto. Moc mi to však nešlo, pretože nie som trubkár a ani nechcem byť (smiech). Neskôr som sa do toho viacej dostal, nechal som si vytvoriť ďalší taký nástroj. Ten, čo som dostal mal zle navŕtané dierky a nedalo sa na ňom dobre hrať, tak som ho poslal jednému pánovi vo Švédsku, aby ho opravil. Dnes už mám aj iné zaujímavosti v zbierke - ako bukkehorn s plátkom a podobne, na ňom som však teraz na koncerte nehral, nie je to jednoduché dať dokopy s kapelou v rámci ladenia.“

* Práve na to som sa chcel opýtať, ste saxofonista, ale bukkehorn používa skôr nátisk podobný trúbke, neovplyvňuje to vašu hernú techniku Je málo saxofonistov a trubkárov, ktorí kombinujú hru s plátkom a nátiskom, aby si nezničili techniku.
KS: „Áno, je to iné, ale ja práve sa snažím tento nástroj poňať a pristupovať k nemu ako hráč na saxofóne, nie ako trúbkár. Vyžaduje si to isté prispôsobenie, ale v podstate na žiaden bukkehorn sa nehrá rovnako, v súčasnosti ich mám doma veľa a každý je niečím špecifický. Majú iné ladenie aj prstoklad.“

* Aký je rozsah nástroja, je ladený diatonicky?
KS: „Áno, hrá sa na ňom diatonicky, ale nedá sa zahrať celá oktáva, väčšinou tak po kvintu a potom ešte viem prefúknuť, niektoré vyššie harmonické tóny. Som si istý, že trubkár by z toho nástroju vytiahol viac, ale ani to nie je v mojom záujme, hľadám skôr iné spôsoby a zvukové možnosti ako s týmto nástrojom pracovať.“

* Veľmi ma zaujalo, že ste zvláštnym spôsobom akoby rozprávali cez nástroj.
KS: „Áno, to je technika, ktorú rád používam. Snažím sa rozšíriť možnosti bukkehornu. Jeho zvuk ku mne prehovára a inšpiruje ma špecifickým spôsobom. Dobre sa mi s ním pracuje.“

* Trochu by som chcel preniknúť aj do vášho spôsobu tvorby. Po vypočutí albumov Nordic Balm (recenzia) a Nunatak (recenzia) mi príde, že máte veľmi rád jednoduchosť, minimalizmus, farby a prácu so zvukom a inštrumentáciou. Nie je pre vás náročné písať v takomto štýle a za toľké roky sa neopakovať?
KS: „Súhlasím s vami - je to veľmi náročné, obzvlášť ak to má byť jednoduché. To je podľa mňa ta najťažšia vec, odobrať niečo, aby to bolo jednoduché, ale zároveň, aby sa to nerozpadlo. Takže ja hľadám túto jednoduchosť vo veľa aspektoch. Taktiež mám rád veľmi rozsiahle melódie nad harmonickými zádržami. Niektoré majú aj päťdesiat taktov. Inšpiruje ma k tomu najmä pobyt v prírode.“

* To som vycítil aj z vašej hudby, akoby opisovala krajinu scenériu.
KS: „Áno, má taký atmosférický, emotívny, filmový charakter. Presne takým spôsobom pracujem.“

* Premýšľate najskôr nad inštrumentáciou a farbami, či použiť fiddle, bukkehorn?
KS: „Skôr mám v hlave konkrétnych hudobníkov, ktorí budú hrať a píšem pre nich. Potom, keď im dám part, je to častokrát oveľa lepšie ako som ja chcel (smiech). Pracujem so skvelými hudobníkmi a pre mňa je dôležitý aspekt, že môžu do mojich kompozícii voľne vstupovať. Nemôžem dobrému poslucháčovi povedať, že viem lepšie ako on počuje, pretože to sú dobrí muzikanti, predovšetkým sú lepší poslucháči ako samotní hráči. Po ich spracovaní moje kompozície ožívajú a vytvárame niečo jedinečné.“

* V štúdiu k tomu pristupujete rovnako?
KS: „Samozrejme, tam je viac priestoru na úpravy, editovanie, môžem sa s tými skladbami hrať iným spôsobom a hľadať iné možnosti ako pri živom vystúpení. Záleží to však aj od samotného albumu. Nordic Balm bol napríklad koncipovaný v štúdiu a Nunatak je zasa striktne živý album. A môj ďalší bude akousi syntézou týchto prístupov, niečo bude robené naživo, niečo v štúdiu.“

* Čo sa snažíte vždy mať vo svojej tvorbe?
KS: „Myslím si, že je to otvorená myseľ a spojenie s poslucháčom. Nemusí to byť presne to, čo tam počujem a vidím ja, ale ak si nájde so skladbou nejaké spojenie, tak som šťastný a to sa snažím, aby moja hudba prehovárala k ľudom.“

* Okrem hardanger fiddle a bukkehorn, pracovali ste aj s inými tradičnými nástrojmi?
KS: „Veľmi nie, skôr ešte s tradičným spevom. Teraz však v novom projekte používam prvýkrát taký tradičný strunový nástroj, ktorý sa pokladá na nohy a drumbľu, harfu. Postupne budem pridávať aj iné nástroje. Dlhší čas som už nepracoval s gitarou a už mi to aj chýba. Strunové nástroje sú mi najbližšie.“

* Váš posledný aktuálny album je Nunatak, čo by ste zdôraznili v súvislosti s týmto albumom?
KS: „Bol to silný zážitok a zaujímavý proces. So skupinou sme najprv veľmi veľa skúšali a potom sme spravili jeden jediný koncert, ktorý sa nahral. Je to vôbec môj prvý album nahrávaný naživo. V skutočnosti som po nahraní vlastne tu hudbu nepočul pol roka a keď som sa k tomu konečne dostal, bol som absolútne prekvapený a očarený. Až vtedy som sa rozhodol, že to musíme vydať ako album. Potom ďalšie tri roky som strávil upravovaním a pridávaním iných nástrojov. Taktiež som sa tam zameral viac na čítanie a prednes svojej poézie. Nebolo to po prvýkrát, ale cítil som, že je to dôležité, aby som vyjadril svoj postoj k súčasnému stavu v prírode v rámci ekológie. Takže je to konceptuálny album, na ktorý som hrdý.“

* Čo pre vás znamená jazz?
KS: „Jazz je pre mňa sloboda, improvizácia a schopnosť robiť to čo chcete. Ak to tak nie je, tá hudba je pre mňa mŕtva a nudná. Ak hudba nemá improvizáciu a slobodu, riadi sa pravidlami a v mojom ponímaní jazz nepotrebuje pravidlá.“

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
KS: „Budem sa snažiť si udržať fantastické septeto, ktoré vediem a veľa s ním koncertovať. Mám nejakú novú tvorbu, ktorú som už poskladal a veľmi rád by som ju integroval do tohto zoskupenia. Potom budem pracovať na novom albume, ktorý by mohol vyjsť niekedy koncom 2020 alebo začiatkom 2021. Snažím sa teraz s prácou myslieť viac dopredu a organizovať viac koncertov, ale zároveň nestresovať.“