01.01.2018
Jedna z najvplyvnejších postáv poľskej jazzovej scény, virtuóz medzinárodného formátu, vynikajúci saxofonista, improvizátor a skladateľ s nešťastným osudom – Tomasz Szukalski. Jeho herný štýl podľa jeho osobného vyjadrenia najviac ovplyvnili John Coltrane, Sonny Rollins a Wayne Shorter. Neboli však len nejakou inšpiráciou, pretože Tomasz Szukalski sa svojimi schopnosťami približoval ich levelu. Jeho tón charakterizovala sila, expresivita a dravosť, no zároveň aj jemnosť a cit. Pre svoje hudobné zanietenie, počas celej svojej aktívnej kariéry, obdržal počas života a najmä až oneskorene po smrti niekoľko prestížnych ocenení. Tomasz Szukalski by oslávil jubilejných 70 rokov!
Narodil sa 8. januára 1948 vo Varšave (zomrel 2.8.2012, Piaseczno, Poľsko). Vyrastal v hudobnej rodine a už od malička prejavoval veľký talent na hudbu. Mal absolútny sluch a nevšednú hudobnú pamäť. Prvé hodiny hudby dostával od svojej matky, ktorá bola výborná klaviristka a speváčka. Hudobné štúdium absolvoval na všetkých školských stupňoch od základnej umeleckej školy až po vysokú. V začiatkoch sa venoval najmä klarinetu, ktorý dokončil na Uniwersytet Muzyczny Fryderyka Chopina pod vedením Ludwika Kurkiewicza. Diplom z hry na saxofóne dostal až v roku 2003 na Hudobnej akadémii v Katoviciach.
Už počas strednej školy začal profesionálne vystupovať a venovať sa tradičnému jazzu. Prvý koncertný debut zažil na Jazz Jambore v roku 1967. V tom období sa už dostával do povedomia a bol frekventovaným účastníkom varšavských jam sessions. V úvodných rokoch kariéry sa často objavoval po boku Zbigniewa Namysłowskeho a Jana Ptaszyna Wróblewskeho. Taktiež vystupoval s ansámblami Janusza Muniaka , Tomasza Ochalskeho a spolupracoval s big bandom Stodola. V roku 1971 získal prvé miesto v súťaži na festivale Jazz nad Odrą. O dva roky neskôr participoval na významnom albume Winobranie (1973), ktorý sa zaradil medzi poľský kanonický repertoár.
Dôležitým momentom bola aj spolupráca s Tomaszom Stańkom, s ktorým nahral niekoľko albumov pre spoločnosť ECM a objavil sa po boku muzikantov ako Arild Andersen, Dave Holland, Edward Vesala, Palle Danielsson, Terje Rypdal, Palle Mikkelborg, Juhani Aaltonen a iní. Koncom 70-tych rokov si založil skupinu The Quartet, ktorá mala významné postavenie na európskej scéne a inšpirovala sa moderným jazzom 60-tych rokov. S týmto zoskupením sa dostal aj za hranice európskeho kontinentu do najvýznamnejších klubov v New Yorku. V roku 1981 ho pozval Joachim Berendt, aby sa zúčastnil projektu Tribute to Coltrane. Spolu s Wojciechom Karolakom a Czesławom Bartkowskim založil v roku 1984 trio a vydali album The Killers, ktorý je považovaný kritikmi za najlepší album dekády. V 90-tych rokoch sa často objavoval v duo formácií s klaviristom Arturom Dutkiewiczom a v novom miléniu sa vracia k formácii tria v zložení Wojciech Karolak a Krzysztof Dziedzic. Poslednýkrát na verejnosti vystúpil v roku 2010.
V novom miléniu čelil rôznym ťažkostiam po zdravotnej a existenčnej stránke. Práve vďaka pomocnej ruke blízkych kamarátov a Artura Dutkiewicza, ktorý zorganizoval benefičný koncert sa mu podarilo dožiť dôstojnejšie v Dom Artystów Weteranów Scen Polskich w Skolimowie. V roku 2013 dostal po smrti čestného zlatého Fryderyka za celoživotné zásluhy pre poľskú kultúru. Na svojom konte má niečo vyše 100 albumov, no len málo z nich boli pod jeho vlastným menom. Niektorí ho označujú za tichú legendu poľskej jazzovej scény. Tomasz Szukalski bol veľmi významnou postavou poľského jazzu a ovplyvnil niekoľko generácií hudobníkov na európskej aj svetovej scéne. Jeho celoživotné dielo a pamiatka tu ostávajú navždy. Na Slovensku vystupoval niekoľko razy – napríklad aj na festivale Bratislavské jazzové dni 1981 v duu s klávesákom Jozefom Skrzekom.