„Jazz je hudba o živote, pretože podľa mňa život samotný je o improvizácii.“   31.01.2022

Francúzska saxofonista Céline Bonacina (* 1975) patrí k popredným jazzovým hráčkam súčasnej európskej scény! Jej virtuozita a obratnosti na veľkom barytón saxofóne sú dych berúce. Do povedomia sa zapísala najmä svojmu originálnemu soundu, inovatívnosti, a živelnej rytmike, ktorá sa nesie naprieč jej všetkými skladbami. Jej kompozičný katalóg je veľmi pestrý a ťaží z polyštýlového eklekticizmu, postaveného na inšpirácii z mnohých hudobných žánrov. Bonacina spolupracovala s menami ako Andy Sheppard, Mike Mainieri či Nguyên Lê. Okrem toho pôsobila v rôznych big bandoch. Vo všetkých formáciách si však vždy zachováva svoju originalitu a túžbu objavovať nové zvukové možnosti. Preto je Celine Bonacina držiteľkou mnohých saxofónových ocenení. V exkluzívnom rozhovore na INNtöne Jazz Festivale 2021 v Rakúsku nám prezradila, čo ju inšpirovalo a ovplyvnilo v jej tvorbe a ako sa formoval jej sound.

 

* INNtöne je veľmi špecifický festival, najmä svojím prostredím na farme. Ako sa vám tu hralo?
Céline Bonacina: "Na tomto festivale sa mi hralo dobre, pretože mám rada vidiecke prostredie. Ja sama žijem na vidieku, takže to pre mňa bolo jednoduché cítiť sa dobre ako doma a užiť si koncert. Rada koncertujem na takýchto odľahlých miestach v prírode."

* Páči sa mi váš unikátny sound a veľmi energické až agresívne rytmické frézovanie. Ako ste sa dostali k barytón saxofónu, ktorý nie je až tak bežný?
CB: "Áno - je to trocha neobvyklé. Začala som najprv na alt saxofóne a na barytón som prešla niekedy v mojich 20-tich rokoch. Bolo to počas môjho pôsobenia v Paríži, keď som hrala v niekoľkých big bandoch. Vždy ma lákal zvuk barytónu a chcela som ho viacej rozvíjať a dať mu aj viacej priestoru po sólovej stránke. Úplne prvé stretnutie s barytónom prebehlo ešte v čase môjho štúdia klasickej hudby na konzervatóriu, keď som hrávala Bachove cellové suity. Na konzervatóriu som hrávala veľa klasickej a súčasnej hudby. Tieto rôznorodé skúsenosti s hudbou sa pretavili do môjho hrania. K jazzu som sa dostala až neskôr."

* Alt a aj barytón saxofónu ste sa venovali v oblasti klasickej hudby, kedy ste sa teda stretli prvýkrát s jazzom a prešli k tejto tvorbe?
CB: "Jazz som prvýkrát počula už ako dieťa, keďže otec bol trubkár a hral v big bandoch. V ušiach mi stále znel Glenn Miller. Už ako malá, keď som študovala saxofón, som sa to snažila podlá ucha napodobniť. Boli to moje úplne prvé kroky k jazzu - to som mohla mať okolo 10 rokov. V meste Belfort na východe Francúzska ste museli mať 16 na požičanie nahrávok z požičovne. Takže keď som konečne dovŕšila 16 rokov, tak som sa rozbehla do požičovne, kde som si požičala kopu jazzových CD - skutočný jazz začal pre mňa od tohto momentu, pretože som prišla do kontaktu s kopou rôznorodého jazzu. Počúvala som množstvo saxofonistov v rôznych štýloch od Charlie Parkera až po fusion a snažila som sa ich napodobniť."

* Spomínali ste, že otec hrával v big bandoch. Neskôr ste aj vy hrala vo viacerých big bandoch. Naučilo vás to niečo, čo nikdy nedostanete v menšej jazzovej kapele? Ovplyvnilo to váš vývoj a sound?
CB: "Áno, možno to nie je nevyhnutné, ale mňa to veľmi posunulo a ovplyvnilo. Naučí vás to veľmi pozorne počúvať a hľadať balans medzi jednotlivými hlasmi orchestra. Taktiež to výrazne ovplyvnilo môj sound, pretože v big bande musíte mať veľký pevný sound - inak sa stratíte. Vďaka orchestrom som urobila veľký skok v jazze ešte pred začiatkom mojej dráhy ako sólistky!"

* Už ste trochu načrtli rôzne vplyvy na formovanie vášho zvuku a frázovania. Čo by ste však vypichli ako to najnevyhnutnejšie?
CB: "Do veľkej miery ma okrem jazzu a vážnej hudby ovplyvnil aj pop, čo sa premietlo do môjho zvuku. Rovnako rytmika je veľmi silnou zložkou v mojej hudbe. Myslím si, že práve podľa rytmu a tónu sa dá spoznať dobrý hudobník. Rytmus je určite u mňa na prvom mieste."

* To je to čo sa mi na vašej hudbe páči, cit pre rytmický groove je tak silný, že ak by niekto počas koncertu zakopol o kábel a kapela by nehrala, nikto by si to ani nevšimol, pretože po rytmickej stránke ste kapela sama o sebe.
CB: (Smiech) "Áno, to je asi pravda. Rytmus bol pre mňa vždy dôležitý, ale rada sa hrám aj so zvukom a experimentujem s výrazovými možnosťami saxofónu v rôznych polohách."

* Vaša tvorba je v tejto oblasti veľmi rôznorodá. Čo je pre vás jazz v súčasnosti?
CB: "Za jazz považujem hudbu prítomného momentu. Niektoré veci sú zapísané, ale jadro tejto hudby spočíva v improvizácii a prítomnom momente. Keď hráte, netušíte čo nastane v sekunde ako dohráte. Taktiež je to hudba o živote, pretože podľa mňa život samotný je o improvizácii."

* Ako pristupujete ku kompozícii? Používate pritom len saxofón?
CB: "Môj prístup ku kompozícii je veľmi senzitívny a skôr empirický. Nie som ten typ skladateľky s perom a papierom v ruke. Komponujem tak, že si niečo hrám, no vždy je to trochu iné. Niekedy mi napadne nejaký rytmický motív, inokedy je to basová linka, či melódia. Väčšinou mi to príde do hlavy ako intuícia. Nedokážem písať cieľavedome a povedať si - teraz idem písať a komponovať toto a potom niečo iné. Nie, u mňa to tak nefunguje. Ja pracujem intuitívne. Vždy mám pri sebe telefón a ak nemám inú možnosť - melódiu alebo nápad si nahrám vokálne. Potom sa k tým nápadom vraciam a snažím sa z nich dotvoriť príbeh. Niekedy mám nápady pri cvičení na saxofóne, že si niečo zahrám a zaujme ma to. Každopádne jeden či druhy prístup je primárne postavený na mojom sluchu."

* Z vašej tvorby a koncertov je evidentné, že často sa odrážate od happeningu a komunikácie so spoluhráčmi. Je to niečo esenciálne pre vašu tvorbu?
CB: "Áno, je to veľmi dôležitou súčasťou mojej hudby. Je to akoby som s mojou kapelou stále niečo hľadala a vždy čakáme, kto koho čím prekvapí a ako budeme reagovať. Snažím sa vždy počúvať všetko to čo hrám aj nehrám. Je to ako hrať hru."

* Táto formácia v triu s Chris Jenningsom na kontrabase a s John Hadfieldom za bicími je nová?
CB: "S touto zostavou som začala pracovať pred vyše tromi rokmi."

* Váš posledný album je Vue d’en Haut (2021). Čo je špecifické pre tento album a čím sa odlíšil od vašej predošlej tvorby?
CB: "Tento album je v skutočnosti môj prvý album. Nebol však nahratý dobre, tak sme sa snažili zmeniť sound. Album dostal novú mixáž a bicie sa nahrali na novo. Teraz to už znie úplne odlišne."

* Predtým ste vydali album Fly Fly (2019). Teraz máte tesne po sebe vydaný prvý a posledný album ako ich hodnotíte a porovnáte?
CB: "Čo by som chcela zdôrazniť najprv je, že môj prvý album, aj keď už vyšiel dávno a bol to taký môj prvý neistý debut, tak, nie je vôbec zlý. Nemala som síce vtedy veľa skúsenosti - bol to môj debut, ale predsa je tam cítiť už môj sound. Fly Fly je zaujímavý v tom, že sa dosť podobá na môj debut - Vue d’en Haut. Mohli by byť bratia. Je to akoby som znovu objavila ten sound čo som mala na začiatku."

* Stretli ste sa niekedy s diskrimináciou ako žena v jazze?
CB: "Ja osobne nie. Viem, že aj také môže byť. Mňa vždy všetci rešpektovali a aj moju hudbu, takže som mala šťastie."

* Ako Vás zasiahla pandémia? Venovali ste sa viac tvorbe?
CB: "Samozrejme, koncerty neboli žiadne. Komponovanie bolo pre mňa ťažké, pretože kompozícia je pre mňa synonymom života. Skladbami píšem príbehy, ale keďže to čo sme teraz žili nebola veľká radosť a bežný život, tak mi to moc nešlo. Veľa som učila online a vyčerpávalo ma to. Takže som nemala silu potom byť kreatívna. Viem však, že lockdown mnohým umelcom dal čas tvoriť, no ja som nemala to šťastie."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
CB: Teraz na koncertoch prezentujem nový projekt, ktorý ešte nebol nahratý na CD. Je to zaujímavý duet so saxofonistom Laurent Delors. Má to skvelú energiu ako kapela a na to, že sme len dvaja robíme veľa hluku (smiech). Mám ešte jeden nový projekt, ktorý chcem vydať ako album, ale ešte nemám pre tento projekt napísanú hudbu. Čakám na kreativitu! Album sa bude nahrávať možno aj s nejakými americkými jazzovými umelcami, ale uvidíme aká bude situácia."

* Ďakujeme za rozhovor!