„Každý jazzový klavirista by si mal prejsť aj klasickou hudbou“.   13.03.2023

Virtuózny, slovenský klavirista a skladateľ Alan Bartuš si postupne buduje svoju kariéru! Lučenecký rodák sa po vzore svojho otca, vynikajúceho kontrabasistu, ktorým je Štefan Pišta Bartuš, postupne etabluje na rakúskej jazzovej scéne a jeho ambície miera až za oceán do centra jazzu – New Yorku. Na domácej scéne sa v začiatkoch presadil vo viacerých súťažiach ako Jazz START UP a Nové tváre slovenského jazzu. Okrem toho nazbieral množstvo ocenení z domácich a zahraničných súťaží v oblasti klasickej hudby, čo je len ďalšou reflexiou jeho nadania a virtuozity. Po ukončení Cirkevného konzervatória v Bratislave smerovali jeho ďalšie umelecké kroky na Music and Arts Private University vo Viedni, kde študoval jazzový klavír. Popri štúdiu Alan Bartuš intenzívne naberal skúsenosti s významnými zahraničnými a domácimi umelcami ako Klemens Marktl, Tim Armacost, Jerry Bergonzi, Milo Suchomel, Lukáš Oravec a mnoho ďalších. Tieto skúsenosti zužitkoval v prestížnych súťažiach Excellence Piano Awards a Austrian Ö1 Jazz Prize, v ktorých sa stal absolútnym víťazom. Práve vďaka Ö1 Jazz Prize sa jeho hudba dostala viacej do povedomia v Rakúsku, nakoľko sa o ňom písalo vo viacerých médiách a jeho skladby odzneli v rádiách. Ambiciózny klavirista len nedávno ukázal svoju kreativitu a originálny prístup v sólovom albume – Solology (recenzia tu), ktorý zožal patričný úspech. Tento úspech sa pretavil aj do skutočnosti, že Alan Bartuš bude s albumom Solology predskokanom Kurtovi Rosenwinkelovi na JazzFestBrno, ktorý tam album zároveň aj pokrstí. Jeho úsilie a hektické obdobie priniesli svoje ovocie, nakoľko sa dostal na jednu z najprestížnejších jazzových škôl na svete Manhattan School of Music v New Yorku! Okrem toho však chystá viacero nových albumov a zaujímavých spoluprác, o čom nám porozprával v exkluzívnom rozhovore. Spomenul svoje začiatky, úspechy, úskalia, chystajúce sa projekty a aj ambície vo svojej dobre našliapnutej hudobnej kariére.

 

 

* Pochádzate z hudobnej rodiny, ako vás ovplyvnilo toto hudobné zázemie?
Alan Bartuš: "Moje hudobné zázemie siaha do doby, keď som mal 4 roky. Začal som sám od seba hrať a chytať rôzne nástroje ako kontrabas, basgitara, gitara. Jedného dňa som sa dotkol klavíra a pri tom som už ostal, pretože sa mi najviac zapáčil. Pochádzam z hudobníckej rodiny, teda hudbou som bol obklopený už od malička. Otec vždy doma počúval jazzové nahrávky a cvičil na kontrabase. Taktiež aj môj starký hrával na husle, teda vyrástol som v hudobnom prostredí."

* Akú hudbu hrával váš starý otec?
AB: "Starý otec hrával ľudovú hudbu. Síce sa nevenoval tomu profesionálne, ale chodieval hrávať s mnohými ľudovými kapelami a od malička ma učil rôzne ľudové piesne. Hrával mi melódie a ja som na to musel reagovať a takto sme spolu hrali. Keď som už začal neskôr chodiť na Základnú umeleckú školu, tak ma učil noty a stupnice."

* Teda u vás doma prevažne znela jazzová a ľudová hudba?
AB: "Áno, doma som bol najviac obklopený jazzom a ľudovou hudbou, ale samozrejme aj klasickou hudbou."

* Vyrastajúc v takomto hudobnom prostredí ste už od malička vedeli, že hudba bude vašou cestou?
AB: "Musím sa priznať, že do 12. rokov som to nebral až tak vážne a vnímal som to skôr ako záľubu. Vtedy som nevedel ešte presne, či budem hudobník. Bol som malé dieťa a mal som aj iné záujmy. Postupne však od 13. rokov a v puberte som sa začal hudbe venovať oveľa intenzívnejšie a serióznejšie. Pomohol mi aj môj otec, ktorý so mnou hral a naštudoval klasické diela. Začal som sa zúčastňovať rôznych medzinárodných súťaží a podarilo sa mi doniesť domov aj viacero cien. Ten úplný zlom a rozhodnutie pre jazz nastal v 16. rokoch. Už predtým som počúval rôznu hudbu a viacero jazzových klaviristov a v tomto období som sa rozhodol, že jazzová cesta je tá, ktorou chcem ísť!"

* K jazzovej kariére vás určite inšpiroval aj váš otec.
AB: "Samozrejme! To bola pre mňa veľká výhoda, že som mal doma otca, ktorý je špičkový jazzman a mohol som s ním hrávať a poukazoval mi všetky veci, ktoré on počúval. Potom som si hľadal aj vlastnú cestu a vlastné vzory v podobe rôznych klaviristov. Mojimi najväčšími vzormi boli Kenny Kirkland, Herbie Hancock, Chick Corea a Keith Jarrett. Okrem toho ma od malička inšpirovali aj skvelí slovenskí klaviristi ako Klaudius Kováč, Ondrej Krajňák, Ľuboš Šrámek a Eugen Vizváry."

* Spomínali ste, že v mladosti ste sa venovali klasickej hudbe. Myslíte si, že každý jazzman by mal mať skúsenosti aj s klasickou hudbou? Otvára to širšie hudobné obzory?
AB: "Ja si myslím, že každý jazzový klavirista by si mal prejsť aj nejakými základmi a náročnejšími dielami klasickej hudby. Je to veľká pomoc, čo sa týka technických zručností a zároveň pritom spoznávate celý nástroj ako funguje a ako s ním pracovať. Ja som si prešiel tými náročnými klasickými dielami a mne to dalo veľmi veľa v rámci muzikality a techniky. Samozrejme, frázovanie a cítenie získate už v jazze, pretože to je úplne odlišné, ale myslím si, že klasická hudba je dôležitá. Ja sa jej venujem stále aj doteraz. Napríklad keď sa rozohrávam, tak si cvičím Chopinové etudy. Treba si tým určite prejsť, aj keď sa pozriete na najväčšie legendy jazzového klavíru, tak všetci sa v nejakej miere venovali aj klasickej hudbe a ovládali ju ako napríklad Herbie Hancock, Chick Corea, Kenny Kirkland či Keith Jarrett."

* Ktorí klasickí klaviristi a skladatelia vás najviac inšpirovali?
AB: Mám rád najmä 20. storočie, konkrétne Bélu Bartóka, Prokofieva a Stravinského."

* Dnes mnoho mladých jazzmenov vychádza najmä z prostredia školstva a už to nie je ako kedysi, keď sa učili jazzmeni od seba navzájom v rámci jam sessions. Myslíte si, že je škola nevyhnutná pre súčasných jazzmenov?
AB: "Podľa mňa nie je nevyhnutná. Hrať jazz sa viete naučiť aj sám. To, čo vám škola môže dať a aj mne hlavne dala je, že ak sa niečo nové učíte napríklad natrafíte na harmónie, ktorým ešte nerozumiete, tak v škole vám to objasnia ako to funguje. Vedia vám to teoreticky vysvetliť, ale naučiť vás to hrať nemôžu, pretože to už musí každý zvládnuť sám. Jazz musíte cítiť, to sa nedá získať takým spôsobom, že vás dajú do školy a zrazu to už viete. Okrem toho mi školstvo určite dalo to, že som sa naučil dobre písať noty, pochopiť harmóniu, rytmické cvičenia a hru z listu. Teším sa, že som sa dostal na Manhattan School of Music v New Yorku, je to škola na ktorú sa dostane málo percent a je to veľmi ťažké. Samotný New York si myslím, že je dôležitý. Určite aj škola, ale to, že ste obklopení tými najlepšími hudobníkmi, skvelou hudobnou scénou a môžete to všetko nasať do seba a učiť sa od nich - to je podľa mňa dôležité."

* Ako prebiehali prijímacie skúšky na Manhattan School of Music? Boli náročné? Získali ste aj štipendium?
AB: "Boli dosť náročné. Ja som sa hlásil na školu, keď bola pandémia. Teda prijímacie skúšky prebiehali len dištančne posielaním nahrávok. Uskutočnili sa tri kolá, pričom v prvých dvoch som im posielal viaceré nahrávky. Nahrávky som posielal v profesionálnej kvalite, robili sme ich v štúdiu a video som natočil na telefón a zostrihal si sám. V treťom finálovom kole sme mali online stretnutie cez zoom, kde som dostal zadanie až priamo v danom momente. Poslali mi noty, ja som si ich vytlačil a hneď som ich musel zahrať. Išlo teda o hru z listu. V apríli 2022 mi dali vedieť, že som prijatý so 70% štipendiom, čo je naozaj vynikajúce! Budem však ešte hľadať ďalšie finančné zdroje, fondy a štipendiá, aby som mohol nastúpiť. Určite urobím všetko pre to, aby sa to podarilo, nakoľko je to životná príležitosť. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak nastúpim už tento september 2023."

* Síce ste ešte len v začiatkoch vašej kariéry, ale už máte za sebou spolupráce s viacerými významnými umelcami. Ktoré spolupráce vás najviac posunuli ďalej?
AB: "Veľmi si vážim spoluprácu s Klemensom Marktlom a jeho projektom Markt(l)Xperiment, kde hráme aj s newyorským držiteľom ceny Grammy Timom Armacostom. Nahrali sme spolu album a osobne môžem povedať, že dopadol vynikajúco. Veľmi sme si sadli a z hudby je to cítiť. Album vyjde ešte tento rok. Ďalej si veľmi vážim aj spoluprácu na turné s Lukášom Oravcom a jeho kvartetom, kde sme hrali s jedným z najlepších žijúcich saxofonistov vôbec, legendou – Jerrym Bergonzim. Okrem toho, že Jerry je fantastický hudobník je to aj skvelý človek s veľkým srdom a veľmi som si toto turné užil. S kvartetom Lukáša Oravca sa o týždeň znovu chystáme na turné na čo sa veľmi teším. Taktiež si cením aj spoluprácu s fantastickým bubeníkom Gregory Hutchinsonom na mojom ďalšom pripravovanom albume - Born In Millennium."

* Mali ste čas sa aj s Jerry Bergonzim spoznať osobnejšie mimo hudby? Poradil vám niečo ako rozvíjajúcemu sa hudobníkovi?
AB: "Určite, mali sme spolu kopec vtipných a zábavných momentov, nakoľko počas turné sme trávili aj viac súkromného času spolu. Rozprávali sme sa aj o mojej kariére a hovoril mi, že určite by som mal ísť do New Yorku.!"

* Vy ste sa úspešne v začiatkoch kariéry prezentovali na slovenských jazzových súťažiach, neskôr ste ukončili štúdium vo Viedni. Teraz pôsobíte aj v Rakúsku, aj na Slovensku. Aké sú tam možnosti pre mladých hudobníkov, v čom je najväčší rozdiel?
AB: "Áno, som naozaj veľmi vďačný a vážim si príležitosť, ktorú som dostal na Jazz START UP a Nové tváre slovenského jazzu. V Rakúsku vidím najväčší rozdiel najmä v tom, že tá jazzová scéna je naozaj neporovnateľne väčšia a je tu veľa mladých, talentovaných jazzových hudobníkov. Napriek tomu si slovenskú jazzovú scénu veľmi vážim. Je kvalitná a môjmu srdcu blízka. V Rakúsku som taktiež vyhral Ö1 Jazz Prize, ktorá mi umožnila sa odprezentovať v novinách, rádiách a televízii, čo si taktiež veľmi vážim a bola to fantastická príležitosť."

* Prijali vás na rakúskej jazzovej scéne alebo ste si museli miesto takpovediac vybojovať?
AB: "Miesto si tu tak ako hovoríte „vybojoval“ môj otec, ktorý sa presťahoval do Rakúska, aby bol bližšie k Bratislave, pretože z Lučenca to bolo ďaleko. Postupne sa však stalo to, že otca už nevolali hrávať na Slovensko, a tak musel začať chodiť hrávať po rôznych jam sessions a vybojovať si to povedomie a získať renomé na rakúskej jazzovej scéne. Nakoniec sa mu to podarilo a už dlhé roky hráva v rôznych úspešných projektoch v Rakúsku. Ja to mám rozdelené. Hrávam v Rakúsku tiež, ale chodievam hrávať aj domov na Slovensko. Najviac v Rakúsku hrám s Klemensom Marktlom."

* Na vašom sólovom debute Solology prepájate klasickú hudbu s jazzom. Vždy ste smerovali k tomuto spojeniu?
AB: "Úprimne doteraz som vlastne vždy staval svoju tvorbu na akustickom jazze a išiel smerom moderného jazzového mainstreamu. Mňa to vždy najviac ťahalo k tomuto jazzovému štýlu, pretože som bol inšpirovaný svojimi vzormi Kennym Kirklandom a Herbiem Hancockom. Keď som však mal ísť nahrávať klavírny sólo album začal som nad tým viac uvažovať. Povedal som si, že na čo budem nahrávať to, čo už nahral vlastne každý. Tak som sa rozhodol ísť cestou takej voľnej súčasnej klasickej hudby s jazzom. V tomto ma najviac ovplyvnil Keith Jarrett, pretože som nedávno počul jeho koncert voľnej improvizácie, kde používal práve prvky z klasickej hudby a dával to do jazzového prednesu sólo klavíru. Ja som sa pokúsil o niečo také, ale z mojej perspektívy, teda všetky svoje doterajšie skúsenosti z modernej klasickej hudby som preniesol do voľného sólového klavíru. Okrem toho sú tam však asi tri mainstreamovejšie skladby a ešte jeden aranžmán na Stingovú skladbu – Fragile, ktorú som tiež urobil v duchu konceptu tohto albumu."

* Sólový klavír je náročný. V niečom dáva umelcovi viac priestoru, no na druhú stranu umelec ide sám s vlastnou kožou na trh a spolieha sa len sám na seba. Taktiež sa musí vysporiadať s odlišným aranžérskym prístupom pre sólovú hru, aby bola pútavá. Bolo to pre vás otvorenie nových možností a prístupu?
AB: "Musím naozaj povedať, že mi to otvorilo cesty. Musel som s celým tým projektom veľmi bojovať. Ten koncept, ktorý som si vybral je veľmi náročný a nerobilo sa to jednoducho. Keď som aj začal komponovať, hneď v úvode som si povedal, že to nezvládnem a nepôjde mi to. Napriek tomu som to nevzdával a stále som si hovoril, že budem bojovať a aspoň to skúsim. Intenzívne som sa pripravoval do štúdia. U môjho starého otca som cvičil na krídle dva týždne vkuse a počúval rôzne nahrávky sólového klavíru. Nakoniec ten produkt ma ohromil. Proste som jednoducho ostal sám sebou prekvapený. Celá ta príprava sa mi ukázala ako veľmi užitočná pri nahrávaní a posunulo ma to na nové cesty! Tento album budem mať tú česť prezentovať aj na festivale JazzFestBrno 30. marca ako predskokan Kurt Rosenwinkel Quartet, pričom Kurt Rosenwinkel prijal pozvanie album pokrstiť."

* Pri komponovaní ste si to celé dopredu pripravili?
AB: "Áno, urobil som si oporné body a celý koncept pripravil, ale nenotoval som to, išlo len o poznámky a zápisky. Pripravil som si poznámky, kde som si rozpísal aké techniky a čo všetko chcem v jednotlivých skladbách používať a podľa toho som vystaval celý koncept. Samozrejme, sú tam aj úplne free improvizácie, ale je to postavené na tomto koncepte."

* Ako vznikol album Connectivity s Alan & Štefan Bartuš Trio?
AB: "Tento album vznikal počas pandémie a sú tam niektoré moje skoršie nahrávky z roku 2018, ktoré len čakali nevyužité. Album sme aj nahrávali počas pandémie a je postavený na kolektívnej súhre. Každý protagonista tam vložil niečo zo seba. Je to zároveň aj prvý líderský, štúdiový album, kde spolupracujem s otcom. Predtým sme mali len nejaké spoločné projekty, kde sme boli ako sidemani. Na albume sú práve aj otcove kompozície a je to taký odkaz na jeho starší album – Collectivity. Ja som mal vtedy len 12 rokov, keď vznikol a teraz o desať rokov neskôr takým odkazom na to je album – Connectivity, kde hráme spolu a aj samotný obal albumu je podobný farbami a grafikou."

* Teraz pripravujete aj nový album s vzácnym hosťom Gregorym Hutchinsonom - Born In Millennium, ktorý vyjde v prestížnom nemeckom vydavateľstve Double Moon / Challenge Records. Ako sa jednalo s veľkým vydavateľstvom?
AB: "Áno, vyjde už onedlho koncom apríla. Tento album bol nahratý už dávnejšie. Len sme hľadali dobré a vyhovujúce vydavateľstvo a Double Moon/Challenge Records bol asi ten najlepší výber aký sme mohli urobiť. Je to vynikajúce vydavateľstvo s dobrou propagáciou a prezentáciou umelcov. Nemecký trh je veľký a má dobrú jazzovú scénu, takže podľa toho sme sa aj rozhodli. Čo sa týka hosťa, tak sme veľmi poctení, že Gregory prijal pozvanie na nahrávanie. On chcel najprv počuť tú hudbu, takže sme mu museli poslať ešte dopredu nejaké nahrávky, a keď si muziku vypočul povedal, že veľmi rád príde. Tento nový album budeme prezentovať aj vo vynikajúcom jazzovom klube Porgy & Bess vo Viedni dňa 9. apríla. Takže všetkým srdečne pozývam - bude to výnimočný večer!"

* Ako ste sa nakontaktovali na Gregoryho Hutchinsona a prečo ste si vybrali práve jeho?
AB: "Ja som sa s ním vlastne stretol už niekoľko rokov dozadu, keď som mal 18 rokov na jazzovom workshope v slovinskom meste Velenje. Bol som počas tohto workshopu v jeho ansámbli. Keď sme ho skontaktovali, len trochu tušil, ale veľmi si nás nepamätal. Rozhodol sa len na základe nahrávok. Až potom, keď sme ho boli zobrať na letisko, tak nás spoznal a vedel si nás zaradiť. Zároveň bol veľmi prekvapený, aký pokrok som spravil od toho workshopu, kedy ma počul naposledy. Dá sa povedať, že vtedy som s jazzom ešte len začínal."

* Aké máte ambície so svojou tvorbou?
AB: "Mojim hlavným plánom je urobiť dobrú sólovú hudobnú kariéru, ale aj byť úspešným sidemanom. Budem za to bojovať. Chcel by som hrať s tými najlepšími hudobníkmi v rôznych projektoch a v budúcnosti sa určite chystám aj komponovať pre väčšie telesá ako napríklad orchester či bigband. Uvidíme, ako sa to vyvinie, keď sa vrátim z New Yorku. Chcel by som tam ísť na dva roky, nasať všetko, čo sa dá a potom sa vrátiť. Okrem toho robím si doma aj vlastné hudobné produkcie. V budúcnosti by som chcel vyskúšať aj nejakú elektronickú jazzovú produkciu alebo niečo hip-hopové. Taktiež sa inšpirujem aj filmovou tvorbou a možno v budúcnosti, by som chcel robiť aj niečo v tomto smere."

* Ak by ste si mohli vybrať, s kým by ste chceli hrať?
AB: "To je ťažké si vybrať, ale určite by som chcel hrať napríklad v rytmike Branfroda Marsalisa."

* V akých projektoch teraz hrávate?
AB: "Markt(l)Xperiment s Klemensom Marktlom a Timom Armacostom, Lukáš Oravec Quartet a moje trio Alan Bartuš Trio. Taktiež s otcom pôsobím vo vynikajúcom projekte Štefan "Pišta" Bartuš & BRAZIL JAZZ UNIT, čo je vlastne projekt o spojení brazílskej hudby s jazzom. Okrem toho som ako sideman volaný aj do rôznych iných projektov. Hrávam v projektoch Mila Suchomela. Teraz v blízkej dobe budem hrať s Danielom Cacijom."

* Ďakujeme za rozhovor!