Emil Viklický © Patrick Španko

  19.11.2018

Jedna z najvýznamnejších osobností českého jazzu, vynikajúci, virtuózny klavirista a skladateľ – Emil Viklický sa svojou úctyhodnou kariérou zapísal do jazzových análov domácej scény, ale aj na Slovensku a v zahraničí. Absolvent uznávanej Berklee College of Music sa môže pochváliť mnohými úspechmi - ako interpret, aj ako skladateľ. Unikátny klavirista to nemal naprieč kariérou ľahké, pretože podobne ako jeho kolegovia, čelil neblahej atmosfére bývalého režimu. No napriek tomu sa mu podarilo vyprofilovať na vynikajúceho interpreta a skladateľa európskeho formátu, ktorý si získal uznanie v jazze, aj v klasickej hudbe. Jeho vlastné retrospektívne postrehy na kariéru a tvorbu si môžete prečítať v exkluzívnom rozhovore tu! Všestranný, kreatívny umelec s legendárnym statusom onedlho oslávi 70-te narodeniny!



Narodil sa 23. novembra 1948 v Olomouci. Ku klavíru sa dostal v pomerne mladom veku, nakoľko jeho otec – Viktor Viklický zakúpil koncertné krídlo vo Viedni pre svoju nadanú ženu. Záujem o hudbu bol v ňom vždy pevne zakorenený. Emil chcel ísť študovať skladbu, no na odporúčanie otca, aby sa neuberal umeleckým smerom, išiel študovať matematiku na Přírodovědecké fakultě Univerzity Palackého v Olomouci. Školu doštudoval, no napokon zvíťazila túžba po hudbe a kvôli tomu sa presídlil do Prahy, kde venoval množstvo času jazzovému klavíru. Prvé ovocie práce sa dostavilo v roku 1974, keď vyhral cenu najlepšieho jazzového sólistu na Československom amatérskom jazzovom festivale.

Emil Viklický © Patrick Španko

Emil Viklický © Patrick Španko

V tom istom čase ho oslovil na spoluprácu legendárny vibrafonista Karel Velebný a tak sa dostal do jeho formácie SHQ Karla Velebného, či Super Quartet. V roku 1976 vyhral súťaž v improvizácii v Lyone. Taktiež s kompozíciou Green Satin získal prvé miesto v súťaži v Monaku, čo bolo predzvesťou jeho tvorivého talentu. Len o rok neskôr získal štipendium na prestížnej Berklee College of Music v Bostone, kde vyštudoval kompozíciu a aranžovanie pod vedením významného pedagóga Herb Pomeroya. Po návrate do Prahy začal pracovať na vlastných zoskupeniach a rozvíjať svoje kompozičné schopnosti v rôznych ansámbloch. V 80-tych rokoch okrem viacerých českých a slovenských umelcov spolupracoval s významnými americkými a európskymi umelcami a zoskupeniami ako Scott Robinson, Lou Blackburn International Quartet, Benny Bailey Quintet, Jarmo Sermila a mnoho ďalších. Taktiež vydal dva albumy s významným gitaristom svetového formátu Bill Frisellom – Okno (1980) a Dveře (1997).



Okrem aktívnej umeleckej činnosti sa venoval aj pedagogickej činnosti a angažoval sa ako riaditeľ uznávaných workshopov vo Frýdlante a viedol lekcie aj inde vo svete. Taktiež sa presadil aj vo sfére klasickej hudby s niekoľkými operami Faidra, Oráč a smrt, Máchův deník aneb Hynku, jak si to představuješ?, ktoré mu priniesli rôzne ocenenia. Emil Viklický sa vyprofiloval na všestranného umelca, ktorý dokázal vo svojej hudbe syntetizovať prvky jazzovej tradície, moderného jazzu, moravského folklóru, či vážnej hudby. Viaceré jeho projekty obsahovali pestré orchestrácie pre komornejšie, no i veľké symfonické telesá. Ako skladateľovi sa mu podarilo presadiť aj na striebornom plátne. Za svoje celoživotné zásluhy v oblasti hudby dostal v roku 2011 medailu od prezidenta Českej republiky.

Emil Viklický © Patrick Španko

Emil Viklický © Patrick Španko

Emil Viklický je skutočne jedinečná osobnosť, ktorá sa výrazne zaslúžila o jazzový rozvoj v Česku a priniesla do svetového jazzu unikátnosť v podobe prepájania moravskej folklórnej melodickosti a rytmiky s jazzom. Jeho dlhoročnými spolupracovníkmi boli aj slovenskí elitní jazzmeni ako bubeník Laco Tropp a s bubeníkom Cyrilom Zeleňákom hráva dodnes. V súčasnosti stále pokračuje v aktívnej kariére a naďalej produkuje novú hudbu, či už v oblasti jazzu alebo filmovej a divadelnej hudby.