24. - 27.9.2024, Leibnitz, AT   18.10.2024

Máte aj vy zostavený svoj akýsi rebríček obľúbených jazzových festivalov? Že nie? Alebo predsa len ...? Jeden z mojich TOP 3 najobľúbenejších sa koná každoročne na prelome septembra a októbra iba 2 kilometre od slovinských hraníc! Tento malý regionálny jazzový festival v rakúskom meste Leibnitz, má neopísateľnú neomylnosť umeleckého riaditeľa Otmara Klammera, navyše, tento rok to bol už 12. ročník pod jeho umeleckou taktovkou, ktorý dokáže veľmi jemne až rafinovane a magicky zároveň vyskladať festivalovú dramaturgiu. Milujem Leibnitz Jazz and Wein Festival pre až kúzelné spojenie kvalitného vína a jazzovej hudby, pre čarovný vinársky kraj južného Steiermarku a skvelú organizáciu celého festivalu vďaka Isabelle Holzmann a jej tímu! Už dvanásta jazzová nádielka aj tento rok pokračovala v nastavenej kvalite! A je takisto veľké umenie aj pokračovať vo vysokej kvalite a rozlíšení každý rok. Opäť boli všetky koncerty vypredané - aj to hovorí za všetko. Zatiaľ takto a onedlho aj v mojej relácii Z jazzových pódií na Rádiu Devín!

 

 

1. festivalový večer:
Tento rok bolo otvorenie Jazz & Wine Festival Leibnitz 2024 tradične vo vínnej pivnici zámku Seggau! Krásne až magické prostredie ponúka ozaj neobyčajné hudobné kreácie a atmosféru, na ktoré sa nezabúda! A právo prvého výkopu získala od dramaturga festivalu Otmara Klammera, nemecká formácia I am Three (Silke Eberhard – alt saxofón, Nikolaus Neuser – trúbka a Christian Marien – bicie nástroje), ktorú vedie viacnásobne ocenená saxofonistka Silke Eberhard. Festivalovému publiku predstavila svoj nový program, v ktorom sa nad všetkým stále vznáša duch Charles Mingusa a jazyk kapely je nefalšovane divoký a experimentálny, plný groovu a úzkej súhry. Koncert bol rozdelený na dve polovice - v tej prvej zazneli Mingusove skladby z albumu Mingus, Mingus, Mingus a v druhej časti pôvodné skladby z nového albumu. Viac ako len dobré otvorenie festivalu!

Avram Fefer Quartet (Avram Fefer - alt a tenor saxofón, Anders Nilsson - gitara, Luke Stewart - kontrabas a Hamid Drake - bicie nástroje) spoza veľkej mláky priniesol skladby z najčerstvejšieho albumu Juba Lee (Clean Feed, 2022) v podaní 59-ročného charizmatického saxofonistu so skupinou. Hoci začal zbytočne dlhým sólovým entrée, kontrabas nasadil až hypniticky opakujúcu sa figúru, pridali sa neomylne pestré bicie, a nad týmto všetkým sa mohli rozvíjať a striedať sa v témach gitara a saxofón. Spirituálny jazz medzi svižným post-bopom a odvážnou formálnou slobodou neskrýva tento nebojácny saxofónový kolos svoju záľubu v západoafrickej a arabskej hudbe. Môj 1. vrchol festivalu!

2. festivalový večer:
Z vínnej pivnice zámku Seggau sme sa presťahovali do Hugo Wolf Saal-u Kulturzentra Leibnitz, kde piatkový večer načalo feministické americko-japonské duo Myra Melford & Satoko Fujii (Myra Melford - klavír a Satoko Fujii - klavír) na dvoch koncertných krídlach. Zoznámil ich Paul Bley už v roku 1994 a od roku 2007 vystupujú na medzinárodnej úrovni. Myra má za veľký vzor free jazzového klaviristu Cecil Taylora a spoločne so Satoko na pódiu praktizujú divokú, dynamickú a strhujúcu transcendentnú klavírnu párty, ktorú ukončil až 30-sekundový štvorručný prídavok!

Z Francúzska na festival prišiel 13-členný Tous Dehors Orchestra s koncertným programom podľa albumu z minuléhom roku OK Boomer (Laurent Dehors - dirigovanie, saxofóny a klarinety, Christian Altehülshorst a Joël Chausse - trúbka, Céline Bonacina - barytón saxofón, Rose Dehors - rekordér a trombón, Fanny Martin - flauta, basová a piccolo flauta, Christelle Raquillet - piccolo flauta a flauty, Michel Massot - tuba, trombón a euphonium, Gabriel Gosse - 7-strunná gitara a banjo, Matthew Bourne - klavír, Juan Villarroel - kontrabas a basgitara, Franck Vaillant - bicie nástroje a el. bicie a Eliot Foltz - klávesové nástroje a el. perkusie). Umelcký vedúci, dirigent, skladateľ, aranžér, saxofonista a klarinetista Laurent Dehors predviedol so svojím pestrým, energickým až magickým cirkusom - ozaj smršť radosti a návratu do detských rokov bezstarostných hier a úsmevov! Jeho netradičné skladby a precízne aranžmán vypracované do najmenších detailov boli výpravno-fascinujúce a hlavne každá skladba mala úplne inú atmosféru a náladu! Z bohatého inštrumentária nechýbali ani gajdy a z hudobného zase disco, ako prídavok a dobre naolejovaný stroj na zábavu! Môj 2. vrchol festivalu!

A na záver dňa, kto ešte nemal dosť, sa konal aj tretí koncert večera, na starom známom mieste v Altes Kino, kde nám hralo domáce kvarteto Fuzz Noir (Clemens Salesny - alt saxofón, Peter Rom - gitara, Raphael Preuschl - basgitara a Michael Prowaznik - bicie nástroje). Kvarteto ostrieľaných harcovníkov strednej generácie výkvetu rakúskej jazzovej scény, v tomto Late Jazz Night koncerte potvrdilo svoje kvality. Svoju fusion-drive-melodic music však ponúklo nepočetnému publiku, pretože začiatok koncertu sa blížil nezadržateľne k polnoci.

3. festivalový večer:
Ten sa začal už na poludnie a hralo sa s prestávkami až do 18. hodiny, opäť pred kaviarňou Rosegger na Hlavnom námestí, ale tentoraz to bolo new klezmer duo. Avšak prekvapivo na hlavnom pódiu v Hugo Wolf Saal Kulturzentra Leibnitz sa počas sobotňajšieho večera vystriedali až tri formácie. Na moje prekvapenie (avšak vysoko pozitívne!) večer začalo trio, ktoré videl a počul dramaturg Otmar Klammer na MÜPA Jazz Showcase v Budapešti v januári 2023! A mladý klavirista János Egri Jr. tu získal štyri ceny! A tak Trio Johnology z Maďarska (János Egri Jr.—plavír, János Egri — basgitara a Chris Parker - bicie nástroje) muselo zákonite prísť vystupovať aj na festival do Leibnitzu. János Egri je jazzová inštitúcia v Maďarsku a jeho syn nielenže zdedil, ale rozvíja svoj talent po otcovi veľmi krásne a zodpovedne. Afro-americký jazz melodického typu v jeho podaní za klavírom je balzamom na dušu ba oáza krásna v tomto našom dnešnom uponáhlanom svete! Otec pekne sekundoval a americký bubeník žijúci vo Viedni nádherne kontroval a rozvíjal sviežo swingujúci spoločný dialóg s klavírom! Môj 3. vrchol festivalu!

Jacques Schwarz-Bart Quintet zo Spojených štátov (Jacques Schwarz-Bart - tenor saxofón, Malika Tirolien - spev, Gregory Privat - klavír, Reggie Washington - kontrabas a Arnaud Dolmen - bicie nástroje) vynikal jednou zvláštnosťou. Až štyria jeho členovia pochádzali z Karibiku, pričom z ostrova Guadeloupe saxofonista, speváčka a bubeník a z neďalekého Martiniku klavirista! V koncentnom programe Harlem Suite, ktorý je venovaný jazzovým legendám, sme zažili už od energického začiatku doslova jazzovú smršť pokračujúcu strhujúcim exkurzom do harlemského jazzu s množstvom improvizačnej slobody, ktorú si horúcimi sólami vychutnali najmä klavirista a samotný kapelník. Ani speváčka sa nestratila a zaujala výborným vokálom a dlho nepočutým scatom! Môj 4. vrchol festivalu!

Záver sobotňajšieho večera patril ďalšej speváčke na festivale, tentoraz narodenej vo Francúzsku, ale už 7 rokov žijúcej v New Orleanse. Pre Cyrille Aimée (Cyrille Aimée - spev, Carl Henri Morisset - klavír, Matteo Bortone - kontrabas a basgitara a Pedro Segundo - bicie nástroje) je hudba spôsobom života rovnako ako umelecká forma, ktorá môže slobodne sledovať jej tvorivé talenty, kdekoľvek ju vyzýva jej rozmanité dedičstvo. Vyrastala vo viacjazyčnej domácnosti plnej hudby, kde tanec bol každodennou aktivitou, zvuk sledovaný afro-karibskými rytmami z rodnej Dominikánskej republiky svojej matky. Rodný dom bol vo francúzskom meste Samois-Sur-Seine, miesto festivalu Django Reinhardta, jedného z najväčších každoročných stretnutí cigánskych hudobníkov v Európe. A takto by som mohol ešte dlho pokračovať. Čo bolo na spomínanom festivale v Leibnitzi dôležité, že Cyrille prišla predstaviť piesne z albumu À Fleur de Peau jej vlastnými slovami, s jej vlastnými originálnymi skladbami, ktoré prezentovala vo vlastných aranžmánoch, vytvorených v úzkej spolupráci s newyorským multiinštrumentalistom a producentom Jakeom Shermanom. Tieto sa diametrálne odlišujú od cover verzií známych z youtube, ktorými sa prezentovala, keď žila niekoľko rokov v New Yorku a ktoré ju preslávili. Preto jej vystúpenie na festivale nemalo tú energiu a šťavu, na ktorej vyrástli jej prizanivci a koncert vyznel mdlo v jej novom príbehu.

4. festivalový deň:
Úplný záver Jazz & Wine Festival Leibnitz prebieha každý rok komorným vystúpením vo vínnej záhrade hotela Harkamp. Uprostred viniča, krásnych, ale strmých svahov, ktoré boli ešte obsypané hroznovými strapcami plné slnka, sa odohrávalo vystúpenie, ako inak - aj tento rok so slnkom zaliatou atmosférou. Postaralo sa o ňu trio z Veľkej Británie Elina Duni Trio (Elina Duni - spev, Rob Luft - gitara a Corrie Dick - bicie nástroje), ktoré vedie albánsko-švajčiarska speváčka Elina Duni a sekundujú jej britský gitarista Rob Luft a škótsky bubeník Corrie Dick. Kariéra tejto speváčky je takisto veľmi pozoruhodná a hodná celovečerného filmu! Ja však spomeniem iba útek z rodného Albánska s celou rodinou do Švajčiarska, ako 30-ročná mala debut pre ECM Records a na festivale sme počuli akýsi prierez jej tvorbou spievanú v niekoľkých jazykoch, kde však spoločným menovateľom je vždy láska, ale mnohorazy tá smutná či nepochopená. Albánske ľudové, či rovnaké zo Švajčiarska, brazílske rytmy alebo šansón či swing, ale vždy s plným emotívym hlasom vie Elina nielen zaujať, ale dopraje nám ju i obdivovať! Môj 5. vrchol festivalu!