“Hudba je ako jeden obrovský svet a ani celý život mi nebude stačiť na jeho preskúmanie.”   25.04.2022

Camille Bertault je ukážkou toho, že úspech vďaka internetu môže prísť kedykoľvek aj s domácou nahrávkou mimo profesionálneho nahrávacieho štúdia. Mladá speváčka postupne formovala svoju kariéru, študovala klavír a spev. Inšpirovaná otcom, ktorý bol amatérsky jazzový klavirista sa uberala aj ona jazzovým smerom na konzervatóriu v Paríži. Už pred štúdiom bola zamilovaná do kabaretu. Konzervatórium ju uviedlo do teórie, harmónie a techniky, čo jej ešte viac otvorilo možnosti vo svete improvizácie a prepájanie jazzovej tradície s kabaretným štýlom. Po jednej nevydarenej skúške na konzervatóriu prišla domov a nahrala video ako scatuje na sólo John Coltranea v skladbe Giant Steps. Ďalej už príbeh mnohí z nás poznajú. Video sa stalo úplnou senzáciou na internete a obletelo virtuálne celý svet. Vďaka tomu jej kariéra raketovo vyštartovala. V súčasnosti už od tohto momentu uplynulo takmer 7 rokov. Bertault sa už vyprofilovala na významnú vokalistku francúzskej, európskej, ale aj svetovej jazzovej scény. V jej prejave ju charakterizuje unikátny prístup k improvizácii a experimentovaniu. Od svojho debutu En Vie (2016) už stihla vydať ďalšie dva albumy Pas de géant (2018) a Le tigre (2020). V exkluzívnom rozhovore na minuloročnom INNtöne Jazzfestivale nám prezradila ako sa formuje jej kariéra v súčasnosti, na čom pracuje, ale zaspomínala aj na čas, keď sa stala populárna na internete.

 

* Už ste niekedy vystupovali na farme?
Camille Bertault: "Bola som na rôznych krásnych miestach a vonkajších festivaloch, ale ešte nikdy som nevystupovala na farme ako tu na Inntöne. Je to veľmi špeciálne a jedinečné miesto."

* Váš prvý veľký úspech bol cez sociálne média. To je zaujímavé - v jazze streamingové platformy a sociálne média nemajú obľubu, najmä u staršej generácie. Ako ste sa cítili po tomto úspechu a kedy ste si uvedomili, že sa video stalo populárnym? 
CB: "Ja som to vôbec neplánovala! Nerobila som to video s cieľom, že to bude virálne a stanem sa populárna. Bola som sama zaskočená, keď sa to začalo tak veľmi šíriť. Vtedy som si ešte ani neuvedomovala, čo všetko to pre mňa znamená a čo mi to môže priniesť. Vďaka tomu som si našla vydavateľstvo v New Yorku, mohla spolupracovať naozaj so špičkovými hudobníkmi a taktiež mi to pomohlo zorganizovať turné. Takže dalo mi to viac než som mohla očakávať."

* Je pravda, že prvý album vyšiel vďaka zbierke (crowdfunfing)?
CB: "Oficiálne som pod vydavateľstvami vydala tri albumy En Vie, Pas de Géant a Le tigre. Avšak ešte predtým, je tomu už asi 10 rokov, som mala jeden neoficiálny album 100% coton (2010) s kapelou TIPA, ktorý bol uskutočnený cez crowdfunfing."

* Vaša kariéra je naozaj asi už od začiatku prepojená so sociálnymi médiami ...
CB: "Možno áno, ale treba povedať, že to nebol crowdfunfing v pravom slova zmysle. Realizovala som ho skôr kamarátov a známych. Nemyslím si, že som nejako nadaná so sociálnymi médiami, ale mám rada ich myšlienku. To, že si môžem robiť, čo chcem a kedy chcem sa mi páči. Ja si chcem určovať spôsob, akým budem komunikovať s fanúšikmi a verejnosťou."

* Vidíte prínos v nových sociálnych médiách a technológiach pre hudobníkov?
CB: "Určite, vďaka nim sa môže hudobník stať viac nezávislý. Taktiež to ma výhodu v prepojení na fanúšikov a verejnosť. Umelec sa môže sám rozhodnúť, čo bude robiť, ako bude komunikovať, bez toho, aby mal nejakého umeleckého riaditeľa, ktorý bude diktovať čo má robiť, ako sa má obliecť a podobne. Na druhú stranu nie je to jednoduché, pretože viacerí si volia takúto cestu a môžete sa v dávke stratiť. Potrebujete si nájsť svoje publikum."

* Po tomto videu ste pokračovala v sérii vokalizovaných sól na známe inštrumentálne improvizácie. Kedy vôbec prišiel ten prvotný nápad, že budete pracovať s vokalizáciou a nahrávať videá?
CB: "V skutočnosti to bol len maličký fragment toho čo som v tom čase robila. Pre mňa to bola len práca na mojom hlase, spôsob učenia, transkripcia sóla a určitá forma cvičenia. Zistila som však, že ľuďom sa to páči, tak som sa s tým chcela podeliť a začala to nahrávať na videá. V skutočnosti to však tvorilo len 5% mojej práce. Ja som sa hlavne zameriavala na písanie textov, improvizáciu a rozprávanie príbehu v sólach. Nebolo to nič také výnimočné, v skutočnosti to robí každý študent, transkripcia sóla je úplne bežná. Možno nie až tak vo vokálnej sfére, ale aj tam by ste našli množstvo študentov, čo takto prepisujú a spievajú sóla."

* Je pravda, že to prvé video vzniklo po nevydarenej skúške na konzervatóriu?
CB: "Áno. Je veľmi zaujímavé na to spomínať, teraz mi to príde, že už to bolo tak strašne dávno. Ono to bolo aj celkom vtipné, pretože ja som mala v rámci školy projekt, môj debutový album – En Vie. V škole som s týmto projektom neuspela a je to rovnaký projekt, ktorý som po videu nahrala a vydala v New Yorku a stal sa populárnym."

* Trápilo vás, že ľudia si vás spájajú len s týmito videami a nie vašou ďalšou tvorbou?
CB: "Myslím si, že ľudia poznajú majú prácu a oceňujú to čo robím. Samozrejme nájdu sa aj takí, čo ma stále spoznávajú len cez tie videá, ale nevadí mi to. Práveže sú potom často milo prekvapení, keď z videí prechádzajú do mojej tvorby a spoznávajú do hĺbky to čo robím a čomu sa venujem. Ale vo väčšine krajinách, kde koncertujem - USA, Brazília, Španielsko, Taliansko či Francúzsko, tam vedia, že mám albumy s vlastnou tvorbou a vlastnými textami a už si ma nespájajú len s tými videami."

* Ako sa vybudoval váš vzťah k jazzu?
CB: "Môj otec bol amatérsky jazzový klavirista. Klavíru som sa preto venovala od malička až do mojich 2O-tich rokov. Klavír som vyštudovala aj na konzervatóriu. Väčšinu detstva som študovala klasickú hudbu, ale prostredníctvom otca som počúvala jazz a tak sa mi k nemu vytvorilo puto."

* Váš posledný album je Le tigre. V čom sa odlišuje od vašej predošlej tvorby kompozične, štylisticky?
CB: "Už som spomínala, že mám doteraz tri albumy. Prvý album En Vie bol teda neúspešným školským projektom, nevydarenou skúškou, ale ja som napriek tomu bola na tento album hrdá. Nemyslela som vôbec, že sa mi ho podarí vydať. Druhým albumom som chcela dokázať, že som jazzová speváčka a dokážem písať zaujímavé texty na sóla. Chcela som však ukázať, že som aj veľmi všestranná a viem spievať aj Ravela či Bacha. Vtedy som si to neuvedomovala, prišla som na to až neskôr, že tá túžba ukázať sa ma zväzovala. Môj tretí album Le tigre má úplne inú náladu a charakter hudby. Myslím, že som na tomto albume hudobne priamejšia, zrozumiteľnejšia, jednoduchšia a viacej úprimná. Je to album v úplne inom duchu. Tvorila som viacej inštinktívne, čo sa odráža v celej hudbe."

* Keď komponujete, ako pristupujete k tvorbe? Komponujete hlavne na klavíri?
CB: "Áno, väčšinou vždy na klavíri. Často sa však stáva, že si napíšem najprv text a potom si to skúšam zaspievať, pričom počúvam zafarbenie a zvuk vybraných slov. To ma navedie na nejaký rytmus a melódiu. Teraz počas korony som začala trochu používať a učiť sa na kontrabase a gitare. Ja ako vyštudovaná klaviristka budem mať vždy najbližšie ku klavíru. Niekedy tvorím aj tak, že si zapisujem myšlienky a nejaké slová do knihy a sledujem, či ma to inšpiruje. Podobný proces mávam aj s hudbou. Niečo si zahrám a zaspievam, krátky úryvok a potom sa rozhodnem, či si to nahrám alebo nie. V ďalšom procese sa snažím všetky tieto nápady rôznym spôsobom spájať."

* Keď improvizujete, je to podľa ucha alebo sa aj opierate o teóriu, prípadne frázy z nacvičených transkripcii?
CB: Som veľmi inštinktívny typ človeka. Veľmi nepremýšľam a neteoretizujem. Samozrejme tréningom, učením a transkribovaním sa veľa teórie dostalo do môjho teľa a je to mojou súčasťou, ale nepremýšľam nad tým. Nechcem spievať o teórii, musí to všetko prísť intuitívne. Tá teória tam za tým je, ale ja to musím skôr precítiť na emotívnej úrovni. Niekedy sa môže stať, že je nejaké zložité miesto v skladbe a nejako to necítim, tak si potom k tomu sadnem, viacej teoreticky rozoberiem a precvičím si tam stupnice a podobne, ale ak sa to nepresunie do úrovne, že to budem cítiť, tak to nebude fungovať."

* Čo je pre vás jazz?
CB: "Podľa mňa musíme akceptovať, že nedokážeme presne zachytiť a vyjadriť, čo jazz je a to je aj dôvod prečo táto hudba má svoje čaro a šarm. Veľa ľudí sa snaží o definíciu jazzu, ale podľa mňa jazz sa nedá zavrieť do krabice. Jazz je ako slobodný vták, ktorý sa nedá chytiť. Preto asi najzákladnejšou vecou, čo pre mňa vyjadruje jazz je sloboda. Ak začneme veľmi prísne poukazovať na to, čo jazz je a nie je a vymedzovať striktné hranice - to bude koniec jazzu. Samozrejme, ani odpoveď všetko je jazz nie je správna. Je to proste záhadou ako aj v iných disciplínach, nie všetko sa dá vysvetliť."

* Čo by ste povedali o francúzskom jazze?
CB: "Francúzsky vokálny jazz nie je veľmi jednoduchý, pretože nie je všetko také znelé ako napríklad v angličtine. A niektoré frázy vyznievajú nudne, musíte naozaj prísť s niečim originálnym. Avšak myslím si, že je dôležité spievať vo svojom rodnom jazyku, s ktorým ste emotívne spojený, pretože tak viete podať presvedčivý príbeh. Ja napríklad viem spievať aj v portugalčina a angličtine, ale veĺmi nepíšem texty v týchto jazyk, pretože to nie je môj jazyk. Len vo svojom jazyku môžem byť dobrou rozprávačskou príbehov."

* Je niečo čomu ste nemali čas sa v hudbe ešte venovať a chceli by ste?
CB: "Priveľa vecí. Ešte je toho toľko, čo som nestihla objaviť. Hudba je ako jeden obrovský svet a ani celý život mi nebude stačiť na jeho preskúmanie."

* Pracujete teraz na niečom novom?
CB: "Chystám sa. Teraz žijeme vďaka corone v takom zvláštnom čase. Svoj najnovší album som vydala počas korony a nemohla som k nemu nejako spraviť turné a teraz sa už postupne schyľuje k tomu, že ten album bude starý. Tak chcem prísť s niečím novým. Mám veľa nápadov a veľa spoluprác, ktoré by som chcela realizovať. Na druhú stranu, cítim, že chcem koncertovať a byť na turné s albumom Le tigre, pretože nedostal toľko koncertov. Uvidím, že ktorým smerom sa nakoniec vyberiem. Okrem toho mám momentálne rozbehnutý projekt s Brusel Jazz Orchestra, so zameraním na Serge Gainsbourga - na čo sa veľmi teším."

* Kedy ste začali spoluprácu s klaviristom David Helbockom?
CB: "Tri roky dozadu na jednom nemeckom festivale organizátor pozval Davida a on si mal niekoho zavolať na spoluprácu. David zavolal mňa a ja som zavolala trúbkára Médéric Collignona, ktorý tu však dnes nemohol s nami vystúpiť. Takto atypicky sa spoznalo a vytvorilo toto trio. Spoznávali sme sa a hrali spolu tak päť hodín a potom sme realizovali dva koncerty. Neskôr som ja zorganizovala malé turné v USA. Bol to zaujímavý koncept takto sa stretnúť s tým, že každý musí pozvať jedného člena. S Davidom som tu mala v duu premiéru."

* A ako ste sa cítili - muselo to pre Vás byť nové.
CB: "Áno, úplne nový zážitok a bolo to super! Ja veľmi rada pracujem s duo formáciami rôznych obsadení. Mám tam dosť priestoru a slobody a je to moja najobľúbenejšia formácia. Na druhú stranu, nie vždy je to ľahké vystúpiť v duu, nakoľko sa musíte viacej snažiť byť kreatívny, nepodrží vás celá kapela. Musíte sa snažiť čo najmenej opakovať, byť veľmi kreatívny. Duo spolupráce ma vždy majú čo naučiť a posúvajú ma dopredu."

* Ďakujeme za rozhovor!