"Rytmus je veľmi esenciálny a dôležitý aj pri speve."   21.06.2021

Vynikajúci mladý talent z Chorvátska Daniel Cacija (* 1986) už v počiatkoch svojej kariéry preukazoval nadpriemerné nadanie a cit pre prácu so svojím hlasom. V roku 2013 získal ocenenie magazínu Downbeat ako najlepší mladý spevák. Vtedy sa dokonca ešte ani nestihol preukázať svojim debutom – album Lifeline (2015), ktorý prezentoval v roku vydania aj na Bratislavských jazzových dňoch. Okrem iného je Daniel známy aj pre svoje vynikajúce improvizačné a scatovacie schopnosti a mainstreamový prednes, ktorý ma korene v legendách ako Nat King Cole, Sarah Vaughan, Mark Murphy, Kurt Elling či Gregory Porter. Daniel Cacija už v mladosti emigroval do Nemecka, kde aj študoval. Práve s jeho bydliskom súvisí aj najnovší projekt Alles ist New York, o ktorom nám porozprával. Daniela môžete viacerí poznať aj z Letných jazzových dielní (oranizuje ich Slovenská jazzová spoločnosť), kde posledné roky býva pravidelne lektorom na spev, aj o tomto zážitku sa s nami porozprával v exkluzívnom rozhovore.

 

* Prvýkrát som Vás počul na Bratislavských jazzových dňoch v roku 2015. Vtedy ste prezentovali svoj debut Lifline. Spomínate si na ten deň?
Daniel Cacija: "Áno, pamätám si to veľmi dobre, hrali sme vtedy pred Gregory Porterom. Bol to veľmi príjemný a skvelý festival. Musím poznamenať, že bol veľmi dobre zorganizovaný a všetko prebiehalo hladko."

* Mňa vtedy zaujalo, že ste hrali rapovú skladbu – No Church in the Wild veľmi presvedčivo v duchu jazzového mainstreamu. Keby to niekto nepoznal, nepochyboval by, že nejde o jazzovú kompozíciu alebo možno aj nejaký menej známy štandard.
DC: "Áno, je to skladba, ktorú spravili Jay-Z a Kayne West. Môže sa to zdať prekvapivé, ale hudobne má táto kompozícia pre svoj modálny charakter blízko k John Coltraneovi. Navyše urobiť z rapovej skladby jazzovú nie je až také nelogické, nakoľko rap vznikol z jazzu. Pracovalo sa s tým ľahko, pretože tá kompozícia je veľmi logická a dobre riešená, len som ju vsadil do iného kontextu."

* Váš najnovší album je Alles ist New York. Ako by ste to porovnali hudobne s vašim debutom, okrem samozrejmej jazykovej zmeny?
DC: "Alles ist New York je po hudobnej stránke písaní pre širšie publikum. Skladby sú takpovediac chytľavejšie a melódie jednoduchšie, vďaka tomu sa dobre počúvajú. Na druhej strane album si zachováva aj istú sofistikovanosť v aranžmánoch a v spôsobe akom je to prezentované. Povedal by som, že je to niečo ako Michael Bublé v nemčine. Po textovej stránke sa to nesie v takom ironickom a humornom opise vzťahu muža a ženy. Musím povedať, že je to veľmi podarená produkcia."

* Aký je odkaz tohto albumu?
DC: "Význam a odkaz tohto albumu je sumarizovaný v názve Alles ist New York, teda všetko je New York. Spomínané veľkomesto je plné života, nadšenia, eufórie a to sa prenáša aj do zmyslu albumu, že ak máte správnu osobu vedľa seba, všetko môže byť pre Vás New York, teda nezabudnuteľný, euforický zážitok. Aj v samotnom albume sa spieva Alles ist New York wenn du dabei bist, teda všetko je New York, keď si so mnou."

* Na tomto albume ma zaujal nemecký jazyk. Uvedomil som si, že mainstreamový jazz mám viac spojený s angličtinou a ani si nespomínam na nejakého speváka, čo by robil niečo podobné. Samotný nemecký jazyk dáva jazzovej tradícii úplne iný sound.
DC: "V prvom rade bola to pre mňa veľká výzva nahrávať spev v nemčine. Nemecký jazyk totiž znie veľmi tvrdo a jazz je veľmi lahodný, chcel som, aby to malo celé taký uvoľnený smooth sound a to sa v spojení s nemčinou nerobilo ľahko. Myslím, že sa mi to v konečnom dôsledku podarilo a bola to veľká zábava pracovať na tom. Dôležité bolo sa len adaptovať na rytmus samotného jazyka, ktorý je odlišný a snažiť sa ho rešpektovať."

* Bolo to pre Vás náročné?
DC: "Nepovedal by som náročné, pretože v Nemecku som vyrastal, takže nemčina je skoro ako môj druhý materinský jazyk, ktorý poznám veľmi dobre. Taktiež aj jazz som študoval, takže obidve veci mi nie sú cudzie, len spojenie týchto dvoch elementov bolo pre mňa niečo nové a výzva."

* Bolo to štylistické rozhodnutie od začiatku alebo toto smerovanie jazzu s nemčinou vzniklo náhodou?
DC: "Tá myšlienka vznikla v spolupráci s mojimi producentmi z Universal Music v Nemecku. Všetci sme sa zhodli, že v nemčine chýba nejaký „crooner“ typu Frank Sinatra, Tom Jones a podobne. Bola to jednoducho vec, čo na nemeckej jazzovej scéne chýbala, tak sme sa rozhodli ju naplniť. V minulosti samozrejme existovali nejaké osobnosti ako Marlene Dietrich, ale v súčasnosti na nemeckej jazzovej scéne tu nikto taký nebol. Preto sme sa rozhodli urobiť big bandový, swingový album v nemčine."

* Spievate ešte aj v iných cudzích jazykoch?
DC: "V roku 2013 som nahral niečo v podobnom štýle, ale v chorvátčine. Za čo som dostal aj ocenenie za najlepší chorvátsky jazzový album o rok neskôr."

* Je pre vás ťažie v niektorom jazyku aranžovať hudbu?
DC: "V podstate je mi to jedno o aký jazyk ide. Samozrejme každý jazyk má svoje špecifiká."

* Nie je ťažké písať hudbu v chorvátčine? Predsa len slovanské jazyky sú vo frázovaní veľmi špecifické.
DC: "Popravde, v hudbe mám pocit, že chorvátčina má zvukovo blízko k taliančine a príde mi to pomerne zvládnuteľné. Nezáleží či je to angličtina, chorvátčina, nemčina alebo portugalčina, či iný jazyk, proste si len musíte nájsť rytmus toho jazyka, adaptovať sa naňho a preniesť ho do hudby."

* Vo vašej hudby stále cítim veľký vplyv tradície a mainstreamu. Samozrejme aj v minulosti ste pracovali s nejakými vplyvmi mimo jazzového mainstreamu, ale v konečnom dôsledku ste vždy z toho spravili akoby priamočiary jazz. Chceli by ste experimentovať aj s inými žánrami?
DC: "Áno, v minulosti bol toto základ môjho prístupu - zobrať nejakú myšlienku aj z iného žánru a urobiť z toho mainstream. Od roku 2018 a v súčasnosti sa už viacej orientujem aj na gospel, soul, či r&b. Takže len nedávno som začal expandovať svoje obzory aj týmto smerom."

* V čom vidíte rozdiel medzi Amerikou a Európou hudobne?
DC: "Sú to dva odlišné svety a každý vyniká v niečom inom. Amerika je možno bohatšia na populárne štýly hudby a Európa má zasa obrovské základy vo vážnej hudbe. Ťažko sa to však nejako konkrétne opisuje, obzvlášť v súčasnosti, kedy už všetky štýly sú rozšírené po celom svete."

* Teraz pôsobíte v Nemecku. Ste stále v kontakte s chorvátskou jazzovou scénou?
DC: "Áno, dokonca teraz chystám aj turné po Chorvátsku."

* Čo by ste povedali o chorvátskej jazzovej scéne?
DC: Povedal by som, že je malá. Sú tu veľmi kvalitní hudobníci, ale nie je ich toľko."

* Máte pocit, že sa niekam posúva?
DC: "Určite, ale v konečnom dôsledku nezáleží na tom o akú jazzovú scénu ide. Dokázať to môžete hocikde, len to musíte chcieť a potom si už nájdete okolo seba správnych ľudí."

* Je tam dostatok príležitostí pre rast hudobníkov alebo často vycestujú do zahraničia?
DC: "Väčšinou idú hrať niekam von, kvôli tomu, že ta scéna je tak malá, napríklad do Rakúska alebo Nemecka."

* Ako sa Vám zmenil život počas covidu? Zmenili ste nejakú svoju hudobnú rutinu? Mali ste nejaké koncerty?
DC: "Veľmi často som spieval v kostole. Takže to bola jedna z najväčších zmien. Začal som sa viac venovať gospelu a chválam."

* Máte nejaké osobné prepojenie s takouto hudbou?
DC: "Nezaraďujem sa ku žiadnej cirkvi, ale som veriaci človek."

* Plánujete nejaké nové projekty a albumy?
DC: "Neviem kedy sa mi to podarí uskutočniť, ale spojil som sa s úžasnými hudobníkmi z Dánska a plánujem nahrávať gospelový album niekedy v najbližších rokoch."

* Podporovala vláda nejako umelcov počas covidu?
DC: "Povedal by som, že nie. Nejaká podpora bola, ale môj názor je taký, že zavrieť umelcov doma a dávať im peniaze za to, že musia sedieť doma, nie je v mojom ponímaní podpora. Nie je to správny spôsob podpory. Život je plný riskovania a doteraz sme žili s inými nebezpečnými chorobami. Reálna podpora by bola, keby dali umelcom dôveru v ich zodpovednosť a umožnili im nejakým spôsobom vystupovať."

* V lete budete opäť jedným z lektorov na Letnej jazzovej dielni v Bratislave. Čo je najčastejším problémom začínajúcich spevákov?
DC: "Povedal by som, že základný problém je väčšinou rytmus. Nie všetci speváci chápu, že rytmus je veľmi esenciálny a dôležitý aj pri speve."

* Niektorí speváci sa aj vyhýbajú hudobnej teórii - aký máte na to názor?
DC: "Záleží na tom, čo chcete presne robiť a akej hudbe sa chcete venovať. Ak chcete byť stále na niekom závislý ako spevák, tak nepotrebujete teóriu. No teória vám otvára viaceré možnosti. Potom si môžete pracovať na svojej hudbe, tvoriť si vlastné aranžmány, stávate sa všestrannejším a nezávislým hudobníkom. Taktiež môžete vďaka tomu aj lepšie cvičiť."

* Čo by ste povedali začínajúcim spevákom, že je najdôležitejšia vec, ktorú by mali robiť?
DC: "Počúvajte čo najviac hudby, ktorú mate radi a snažte sa ju transkribovať. To je najdôležitejšie."

* Počas posledných rokov workshopu, ste zaregistrovali nejaké talenty?
DC: Zažil som tam veľa talentovaných ľudí, ale už si nepamätám ich mená. Vždy keď robím workshop, tak ja sám sa veľa naučím a to ma na tom baví."

* Ďakujeme za rozhovor.