9. - 11.11.2018, Neimenster, Luxembourg, LU   20.11.2018

Tzv. show case koncerty pre pozvaných hostí, promotérov, dramaturgov či novinárov, najmä zo zahraničia, majú ukázať stav krajiny čo sa jazzu týka! Jeho momentálnu úroveň či kvalitu skupín a sólistov, ich jazzové smerovanie. Toto sa deje v každej vyspelej či normálnej krajine, kde jazz nie je zakázaný zákonom. Všade, iba na Slovensku nie! Táto otázka, prečo nemáme na Slovensku show case koncerty teraz smeruje na Slovenskú jazzovú spoločnosť, Hudobné centrum či vlastne na koho? Na niekoho zo súkromnej sféry? V Luxemburgu majú na to špeciálnu kanceláriu s názvom music:LX – Luxembourg Export Office. Je jedno ako sa volá, dôležité je, čo robí pre prezentáciu jazzu a jeho vývoz do celého sveta! A jednou z týchto činností sú aj show case koncerty!

Weekendové podujatie sa pod názvom Luxembourg Jazz Meeting koná každé dva roky a toto v roku 2018 bolo už štvrté. Ponúka talenty zo širokej farebnej jazzovej scény Luxemburgu. 12 formácií, každý deň štyri, sa nám predviedli v pol hodinových vystúpeniach, kde chceli zaujať čo najviac a čo najlepšie. Tentoraz boli na "programe dňa" mladé talenty novej generácie. Treba povedať, že luxemburgská jazzová scéna je veľmi kozmopolitná a spolupracuje s Európanmi i s inými hudobníkmi.

Celé podujatie otvoril poľský skladateľ a klavirista, duša celoročného jazzového diania v meste Gliwice – Krzysztof Kobylinski. Už som ho počul hrať v duu, so svojou skupinou KK Perals, ale teraz sólovo po prvý raz. Jeho hudba je veľmi melodická, ktorá stavia nielen na jazze, ale i prvkoch world music, poľskej ľudovej či neoklasickej hudbe. Hrával s takými ako Richard Galliano, Trilok Gurtu, Randy Brecker, Branford Marsalis a iní, či teraz najnovšie je to Erik Truffaz. Jeho klavírna technika nie je virtuózna, ale je jedinečná a kreatívna. A tak musel pridávať.

Greg Lamy Quartet (Greg Lamy – gitara, Johannes Müller – saxofón, Gautier Laurent – kontrabas a Jean-Marc Robin – bicie) je žiakom Mick Goodricka z Berklee a toto súčasné kvarteto vzniklo v roku 2007, má scestovaný takmer celý svet a vydalo štyri albumy. Melanchóliou napustené skladby svojho leadra nás sprevádzali počas celého vystúpenia, kde sa ukázali všetci ako veľmi schopní inštrumentalisti. Skupina je charakterizovaná "alchymistickou osmózou."

Jeff Herr Corporation (Jeff Herr – bicie, Maxime Bender – saxofón a Laurent Payfert – kontrabas) som stretol tento rok už na poľskom JazzBus-e v Gliwiciach, kde sa tiež prezentovali show case koncertom. 38-ročný Jeff Herr je veru už ostrieľaným harcovníkom s bohatými medzinárodnými skúsenosťami. Jeho hudba ako skladateľa je založená na groovoch, komponovaných skladbách s množstvom improvizácií, kde logicky chýba harmonický nástroj. Avšak Maxime Bender je viac ako len šikovný saxofonista. Z kapely šla výborná energia!

Klein (Jerome Klein – klavír, Pol Belardi – vibrafón a basový moog a Niels Engel – bicie) prišlo s vystúpením, ktoré malo popovú a rockovú štruktúru, hudba bola silno vypočítaná na efekt a nechýbali ani vizuálne efekty (dym, svetlá, tma, ...) a minimalizmus s vypočítanou gradáciou. Tieto moje postrehy iba "skrome" dopĺňa údaj o hlasitosti – 106 dB!

Pol Belardi´s Urban 5 (Pol Belardi – basgitara, Mara Minjoli – spev, Jerome Klein – bicie, Eran Har Even – gitara a Dorian Dumont – klavír) otváral druhý večer Luxemburg Jazz Meetingu. Toto bola ozaj medzinárodná zostava. Z Luxembourgu, cez Nemecko až do Francúzska a Izraela. Kto hľadal príjemný a nevtieravý pop jazz či miestami až priam výťahovú hudbu – ten si prišiel na svoje. V tejto zostave hral Pol Belardi na basgitaru a Jerome Klein na bicie nástroje. Kapela hrala kompaktne a pekne, ale komerčne a premrhala tak šancu zaujať jazzovou tvorbou a hudbou.

Maxime Bender Universal Sky (Maxime Bender – saxofóny, Manu Codjia – gitara, Jean-Yves Jung – organ a Jerome Klein – bicie) – to už bola iný súdok jazzovej pravdy. Maxime Bender patrí v súčasnosti k najuznávenejším luxembourgským jazzovýmj umelcom a vedie niekoľko projektov, pričom pôsobí v Nemecku. Všetci štyria sú úspešní nielen ako sólisti, ale aj ako leadri svojich zoskupení i sidemani. Osobitne by som vyzdvihol gitaristu Manu Codjiu, ktorý hrával s takými ako Daniel Humair, Erik Truffaz a ozaj mnohí iní, či teraz aj Henri Texier. Na vystúpení sme počuli lyrickú tvár Maxime Bendera a jeho kvarteta. Skvelé!

Dock in Absolute (Jean-Philippe Koch – klavír, David Kitzinger – basgitara a Michel Mootz – bicie) vedie skladateľ a vyškolený klavirista z Berklee College of Music Jean-Philippe Koch, ktorý sa niekedy nechal uniesť svojou až príliš rýchlou a eklektickou hrou na úkor celkového výsledku. Jeho hudba bola až príliš dynamická, popretkávaná množstvom stop timeov. Ale všetko mi to prišlo až príliš vypočítané na efekt! A opäť neklamný údaj o zbytočnej prehnanosti – 109,3 dB!

Michel Reis Japan Quartet (Michel Reis – klavír, Akihiro Nishigushi – saxofón, Takashi Sugawa – kontrabas a Shun Ishiwaka – bicie) uzatváral prehliadku sobotňajšieho večera. Posledné tri roky vystupovalo toto kvarteto v Japonsku, ale teraz po prvý raz koncertovalo v Európe. Reisovými spoluhráči sú mladí dravci z krajiny vychádzajúceho slnka, jazzovo nekompromisní, plní energie a nápadov. Výborné a nápadité vystúpenie!

Reis Demuth Wiltgen (Michel Reis – klavír, Marc Demuth – kontrabas a Paul  Wiltgen – bicie) otvorilo nedeľné predpoludnie. A tak sa nám klavirista Michel Reis po pár hodinách od jeho sobotňajšieho vystúpenia predstavil s úplne iným projektov aj v nedeľu. Toto trio existuje už 20 rokov a je to cítiť hneď po prvých tónoch. Klavírne trio, hrajúce sa s prvkami minimal music, vedelo kompozície miestami správne a krásne vygradovať, kľučkujúc pritom medzi peknými melódiami!

David Laborier NE:X:T (David Laborier – gitara, Pierre Cocq-Amman – saxofón, Marc Huynen – trúbka, Tim Daemen – trombón, Sebastian "Schlapbe" Flach – kontrabas a Niels Engel – bicie) – to je nový projekt skladateľa a gitaristu Davida Laboriera. Ide tu o návrat k hudbe "čo mám rád" alebo ku koreňom. Je to inšpirácia a oslava Wes Montgomeryho, ktorý je samozrejme Davidov idol! Vo festivalovom bulletine sa o tejto kapele píše, že "je to homogénna koexistencia hudobných štýlov, čo vedie k vysoko prístupným farbám a atmosféram, a nie k tomu, aby v poslucháčovi vyvolali dojem nadradeného a intelektuálneho usporiadania." Veľmi sa mi páčili dychy, ktoré mali ozaj šťavu a unisona gitary s dychmi!

Machado / Ithursarry (Jean-Marie Machado – klavír a Didier  Ithursarry – akordeón) bolo veľmi milé akustické duo, ktoré ma zaujalo silnými životnými príbehmi, skvelými dialógmi a úžasnými interakciami! Machado patrí k popredným európskym klaviristom a takisto Ithursarry je majstrom svojho nástroja. Okamžite ma oslovili ohromným soundom, perfektnými inštrumentálnymi výkonmi, ľahkosťou a uvoľnenosťou a prepracovaným striedaním leaderských pozícií. Do poetického diáru Machada sme najviac nahliadli pri poslednej skladbe. A vôbec by ste nepovedali, že toto duo hrá spolu iba od roku 2016!

Claire Parsons Duo (Claire Parsons – spev a basový moog a Eran Har Even – gitara) uzatvorilo troj-dňový jazzový meeting v Luxembourgu. Toto je najnovší projekt izraelského gitaristu  Eran Har Evena, pri ktorom výdatne používa elektronický efektový park pod nohami, loopy a gitarový syntezátor. Počuli sme jemné piesne s intímnou atmosférou, s prvkami jazzu. Spievala 25-ročná britsko-luxemburgská speváčka Claire Parsons, ktorá takisto hrala na basový moog a ktorá v súčasnosti maká na magisterskom štúdiu pod vedením uznávaného belgického jazzového speváka David Linxa. Pekná a príjemná bodka za celým podujatím Luxembourg Jazz Meeting!

Táto zahraničná služobná cesta sa uskutočnila s finančnou pomocou Literárneho fondu.