8. - 12.5.2019, Trondheim, N   31.05.2019

Trondheim Jazz Festival trval od stredy do nedele a počas týchto 5 dní vystúpilo vyše 40 formácií na 49 koncertoch! Úctyhodné číslo. Prezentovali sa študenti, mladé talentované skupiny zatiaľ bez vlastného vydaného albumu, mladé talenty, ktoré sa už posunuli do pomyselného sveta showbusinessu a bojujú o priazeň publika svojimi koncertami i predajom albumov, či vystúpili aj veľké hviezdy, ktoré živia okolo seba aparát ľudí, ktorí im pomáhajú na ich ďalšej ceste za úspechmi! Koncertných miest bolo 12 – od malých klubov, cez sálu v hoteli či väčšie kluby, kostol a až po koncertné sály. Všetko sa odohrávalo v prijateľnej vzdialenosti od hotela, kde mal aj festivalový štáb svoje hlavné sídlo – peši to trvalo maximálne 20 minút. Pokiaľ nepršalo, tak to bolo príjemné. Ale umelecký riaditeľ celého festivalu Ernst Wiggo Sandbakk, pokiaľ chcel stihnúť tohto čo najviac a veci skontrolovať, sa presúval medzi jednotlivými scénami/koncertami na bicykli. Mne akosi k srdcu prirástol najviac klub Dokkhuset, nielen preto, že bol k hotelu najbližšie, ale bola tam sála pre maximálne 100 ľudí a vystupovali tam skupiny, ktoré som si vyhliadol, že ich vystúpenie si pozriem. A navyše sa tam konali aj show caseové koncerty nórskych zoskupení. Ale poďme sa pozrieť na vystúpenia zahraničných formácií.

Celý festival otvorila americká pesničkárka Madeleine Peyroux (* 1974), ktorá už od svojho debutu v roku 1996 bola porovnávaná s Billie Holiday a Norah Jones. Osem albumov vydala za 22 rokov a Peyroux neustále pokračuje s jej danou vytrvalosťou a zvedavosťou, v prekračovaní hraníc jazzu. Vlani vydaný album Anthem vrhá poetický, ale triezvy pohľad na svet, ktorý sa radikálne zmenil. Jej kapelu tvoril americkí špičkoví jazzoví hráči: Steven Cardenas – gitara; Andy Ezrin – klávesové nástroje; Paul Frazier – basgitara a Graham Hawthorne – bicie nástroje. Nezameniteľný hlas, melodické piesne a zohratosť! Krásny koncert!

Dánsky skladateľ a bubeník Snorre Kirk (* 1981) po prudkom vzostupe na európsku jazzovú scénu ako sideman s niekoľkými najlepšími zo škandinávskej jazzovej scény, sa v posledných rokoch objavuje už ako plnohodnotný umelec a skladateľ a vedúci vlastnej formácie. Jeho debutový album Blues Modernism získal v roku 2012 prestížnu dánsku cenu JazzSpecial Award ako Jazzový album roku! S vydaním albumu BEAT, ktorý predstavuje eklektický mix exotických rytmov a živých, farebných kompozícií, Snorre Kirk doteraz realizoval svoj najosobnejší a ambiciózny projekt. Na Trondheim Jazz Festivale sa predstavil so Snorre Kirk Sextet (Snorre Kirk – bicie nástroje; Jan Harbeck - tenor saxofón; Klas Lindquist - alt saxofón; Tobias Wiklund – trúbka; Magnus Hjorth – klavír a Anders Fjeldsted – kontrabas), kde kapela dokázala rozdávať pozitívnu energiu ruka v ruke s melodickou a rytmickou radosťou a farebnosťou!

Sylvie Courvoisier (* 1968) sa narodila vo Švajčiarsku, ale od roku 1998 žije v Brooklyne, pričom jej manželom je svetoznámy americký huslista Mark Feldman. Na tunajšej jazzovej scéne za 20 rokov spolupracovala s mnohými známymi jazzovými osobnosťami moderného jazzu ako napríklad: John Zorn, Ellery Eskelin, Tim Berne či Mark Feldman. Na festivale vystúpila so svojou dlhoročnou a podotýkam skvelou rytmikou: Drew Gress – kontrabas a Kenny Wollesen – bicie nástroje. A spoločne predviedli jeden jazzový organizmus na pódiu! 

Islandskú jazzovú scénu reprezentovalo kvarteto ADHD (Thómas Jónsson – klávesové nástroje a Hammond organ; Ómar Gudjónsson – gitara a basgitara; Óskar Gudjónsson – saxofón a Magnús Trygvason Eliassen – bicie nástroje). Kapela bola založená v roku 2008 bratmi Óskarom a Ómarom Guðjónssonovcami a Davíðom Þórom Jónssonom a Magnúsom Trygvasonom Eliassenom, ktorí sa zúčastnili festivalu Jazz a Blues v Höfne. V nasledujúcom roku vyšiel prvý album ADHD, ktorý bol ocenený na Islandských hudobných oceneniach ako "Jazzový album roka". Všetky albumy skupina ADHD nahráva live, aby bola zachovaná energia a nasadenie, ktoré sú pre kapelu veľmi dôležité. Inak tomu nebolo ani na koncerte, kde kvarteto strhlo publikum už po pár tónoch. Tá energia, čo ide z hudobníkov – to sa len tak nevidí!

Pre mňa je Tamara Obrovac (* 1962) synonymom chorvátskeho jazzu! Táto skladateľka, speváčka a kapelníčka je jedným z najimpozantnejších jazzových hudobníkov na chorvátskej jazzovej scéne a potichu a veľmi nenápadne sa prepracovala na jednu z najväčších jazzových speváčok v Európe! Jej etnicky inšpirovaný súčasný európsky jazz je ovplyvnený osobitnými hudobnými a dialektickými tradíciami jej vlasti, chorvátskeho pobrežného regiónu Istrie. Jej jedinečná hudba odráža historické a kultúrne pozadie jej vlasti, na križovatke medzi Východom a Západom, Stredomorím a Balkánu. Svojimi osobitnými a originálnymi skladbami, vynikajúcimi hudobníkmi (Stefano Battaglia – klavír; Salvatore Maiore – kontrabas a Krunoslav Levačić - bicie nástroje) a expresívnym hlasom vytvára jedinečnú umeleckú formu, v ktorej bez námahy a logicky spája melódiu a improvizáciu, citlivosť a vášeň, formálne požiadavky a slobodu, etnickú hudbu a jazz, tradíciu a modernosť, seriózny prístup a humor. Krásny koncert!

Po prvý raz som sa stretol s fínskou skladateľkou, klaviristkou a hráčkou na harfu Iro Haarla (* 1956) v roku 2006 na rakúskom Saalfelden Jazz Festivale. Už vtedy ma zaujala svojou hrou na harfu! A musel som čakať dlhých 13 rokov, kým som ju na pódiu zočil znovu, ale oplatilo sa aj s úrokmi. Tentoraz so svojím vynikajúcim kvintetom (Iro Haarla – klavír a harfa; Hayden Powell – trúbka; Trygve Seim - tenor and soprán saxofón; Ulf Krokfors – kontrabas a Per Oddvar Johansen – bicie nástroje), ktorého členmi sú skvelí sólisti a tvorivé osobnosti európskej jazzovej scény. Počuli sme najmä jej kompozície z ostatných dvoch ECM albumov – Northbound (2005) a Vespers (2011) a musím povedať, že tento koncert bol pre mňa z ďalších vrcholov Trondheim Jazz Festivalu 2019. Bola to jednoducho lyrická, melodická, poetická, povznášajúca, úchvatná a ohromujúca, očistná a nebeská hudba! Vďaka!

KUU! (Jelena Kuljić – spev; Kalle Kalima – gitara; Frank Mobus – gitara a Christian Lillinger – bicie nástroje) je medzinárodné kvarteto hudobníkov, ktorí mixujú na pódiu neobyčajnú chémiu, dynamiku a naliehavý spôsob komunikácie s momentálnymi kreatívnymi myšlienkami a nápadmi. A na tomto všetkom stavia svoj viac ako len svojský a expresívny spev speváčka Jelena Kuljić. Kto nezažil – ten neuverí! Strhujúce!

Hovorí sa, že posledné slovo majú vždy ženy! A inak to nebolo ani v prípade Trondheim Jazz Festivalu 2019,pretože sa o záver festivalu postarala speváčka zo západo-afrického Beninu Angelique Kidjo (* 1960) - celým menom Angélique Kpasseloko Hinto Hounsinou Kandjo Manta Zogbin Kidjo. Svoju kariéru speváčky naštartovala začiatkom 80-tych rokov a vo svojich piesňach spája prvky jazzu, funku, afro popu a afro beatu, reggae, salsy, world music, gospelu a latin music. Táto jedinečná zmes je pre jej výbušný pódiový prejav tou pravou zmesou, ktorá je ženie neustále vpred. Na jej koncerte jednoducho nemôže sedieť! Počuli sme aj niekoľko piesní z jej úplne čerstvého albumu Celia. Roztancované a rozžhavené publikum Angelique nechcelo pustiť z pódia - takto krásne sa skončil Trondheim Jazz Festival 2019! Ďakujem všetkým a najmä umeleckému riaditeľovi festivalu, ktorým je Ernst Wiggo Sandbakk, za skvelú dramaturgiu a už teraz sa teším o rok! Jazzidenia!