“Ak ste umelec a máte talent, môžete robiť čokoľvek”.   19.07.2021

Švajčiarsky rodák a virtuózny trubkár a hráč na krídlovku Franco Ambrosetti, prerazil a je stálicou európskej jazzovej scény od 60-tych rokov! Jeho sólový debut začal v Taliansku a neskôr prerástol do úspešnej kariéry s koncertmi po celom svete a množstvom spoluprác s etablovanými umelcami ako Kenny Clarke, Dexter Gordon, Phil Woods, Cannonball Adderley, Joe Henderson, Michael Brecker či Mike Stern. Ambrosetti tento rok oslávi jubilejných 80 rokov, pričom stále aktívne nahráva a má svojou hudbou čo povedať. Počas dlhej kariéry sa vyprofiloval ako jedinečný trúbkár s lyrickým tónom, no popritom zvládol aj vyštudovať ekonómiu a mať úspešnú kariéru obchodníka vo vedení rodinnej firmy. V exkluzívnom rozhovore sa s nami porozprával o svojich najnovších hudobných počinoch, budúcich plánoch, svojej hudobnej kariére a aj o tom, ako sa dá spojiť úspešná hudobná kariéra s businessom.

* V mladosti ste študovali klavír, ale neskôr ste prešli na trúbku ako samouk. Čo vás natoľko inšpirovalo, že ste sa dali na trúbku v úlohe samouka?
Franco Ambrosetti: "Áno, od ôsmich rokov som študoval hru na klavíri s učiteľom po dobu takmer zhruba ôsmich rokov. Keď som mal 12 rokov ma otec zobral do Milána na koncert Stan Kentona s big bandom. Podľa mňa to bol jeden z najlepších big bandov v danej dobe a boli tam hviezdy ako Maynard Ferguson, Lee Konitz, Stan Levey, ktorí sami ako jednotlivci mali veľmi úspešné kariéry. Na tomto koncerte hral aj trubkár Conte Candoli. Bolo to niekedy okolo roku 1953. Candoli zahral aj krásnu baladu s virtuóznou kadenciou na konci. Prvý a asi aj poslednýkrát som zažil pri jazzovom koncerte standing ovation. Bolo to famózne a ja som sa vtedy do toho nástroja zamiloval. Povedal som otcovi, že by som chcel hrať na trúbke namiesto klavíru. On sa začal smiať a povedal, že ak budem hrať na trúbke, tak ako na klavíri, tak to môžem rovno nechať (smiech). Ja som však na tom trval a konečne, keď som mal 17 rokov som dostal trúbku. V tom čase som navštevoval školu benediktínov a mal som veľa času na cvičenie, pretože mimo kostola, modlitby a školy, bola jednou z mála podporovaných aktivít hudba. Klavír som však nezanechal a dodnes komponujem a stále hrám na klavíri."

* Kto inšpiroval váš tón v tom čase, bol to spomínaný Candoli?
FA: "Začalo to samozrejme Candolim, ale jednou z najväčších inšpirácii a môj prvý učiteľ bez toho aby o tom vedel, pretože bol na opačnej strane Atlantiku, bol Clifford Brown. Moja generácia - vrátane Freddie Hubbarda, Lee Morgana - my všetci sme boli synovia Clifforda Browna. Samozrejme okrem neho aj Donald Byrd, Blue Mitchell a mnoho iných. Neskôr sa mi tón zmenil, pretože som s pribúdajúcim vekom prešiel na krídlovku. Vzduch v nej prúdi trošku lepšie a tón je taký mäkší a hrá sa mi na nej ľahšie."

* Máte čas počúvať hudbu, zaujíma vás aj nová hudba a čo by mala obsahovať dobrá hudba?
FA: "Áno počúvam, samozrejme prevažne staršie nahrávky. Ja som veľmi nikdy neprešiel na vlnu fusionu a moderného jazzu, ktorý ide inými smermi. Ja som vyrastal v ére hard bopu a to sa mi zapísalo do mojej DNA. Nikdy som nemal pocit, že to musím meniť a dodnes improvizujem stále rovnako v duchu hard bopu."

* Čo pre vás znamená jazz v súčasnosti?
FA: "V prvom rade jazz je sloboda a improvizácia! Samozrejme improvizácia bola aj v iných hudbách. Keď si zoberiete Bacha, Mozarta či Beethovena, tiež to boli improvizátori, ktorí dokázali rozvíjať pri improvizácii a variáciách jednu hudobnú tému - jazzmeni robia to isté. Jedno z mojich turné sa volalo od Bacha ku Coltraneovi, kde som vysvetľoval dôležitosť improvizácie, a že aj klasickí skladatelia často improvizovali a až potom si to spätne zapisovali. V neskorších obdobiach sa už postupne začali improvizácii vyhýbať a koncertne jej ostal priestor len v kadenciách a aj tie už postupne neboli improvizované. Vo vážnej hudbe sa za posledných 100 rokov improvizácia úplne vytratila a jazz ju priviedol naspäť. Takže preto je jazz pre mňa najmä o improvizácii a o znovu uvedení improvizácie do kultúrneho sveta. Čo sa týka súčasných smerov, keď začnete kombinovať viacero žánrov a kultúr to neznamená, že už to prestáva byť jazz, len to rozširuje možnosti. Nie je to moja šálka kávy, ale nie je na tom nič zlé, ak ako jazzmen hľadáte nové obzory a vnášate do svojho hrania prvky z odlišných kultúr."

* Čo je podľa vás najväčší rozdiel medzi súčasnou jazzovou scénou a minulosťou?
FA: "V súčasnosti je jazz veľmi rôznorodý. V minulosti bolo pomerne jasné, čo jazz je a ako má znieť, ale po Parkerovi prišla revolúcia a jazz sa rozišiel rôznymi smermi. Staršia generácia sa viac držala nejakých pravidiel a v duchu tradície. Miles a iní potom začali s fusionom a rôznymi experimentami, čo posunulo vývoj jazzu mnohými smermi. Samozrejme aj free jazz bol veľkou inováciou, ešte omnoho skôr ako to čo sa robí dnes. Ja nemám nič proti takej hudbe, síce sa jej nevenujem, ale ak je muzikálna a urobená vkusne akceptujem ju."

* Zo všetkých spoluprác, ktorá Vás najviac posunula?
FA: "Rád spomínam na big band s Georgom Gruntzom, v ktorom pôsobil aj môj otec. Vo svojich začiatkoch som tam pobudol pár rokov a bola to veľká škola. Big band - to je niečo iné ako kapela, dá vám to úplne iný pohľad a naučí vás to disciplíne, čo je tiež veľmi prospešné pre jazzového hudobníka. Okrem toho som mal počas svojej kariéry toľko odlišných tvorivých období a projektov, ťažko povedať niečo konkrétne. Rozhodne však musím spomenúť spoluprácu s Michaelom Breckerom, ktorá bola úžasná - aj albumy, ktoré sme spolu nahrali. Taktiež ma však napĺňa a posúva aj kapela, s ktorou pracujem teraz. Najnovšie sme vydali album Lost Within You a s tým istým zložením už pracujeme na ďalšom, ale objavia sa tam okrem kvinteta aj sláčiky. Dúfam, že tam bude spolupráca s veľmi významným aranžérom, ale ešte nebudem nič prezrádzať, nakoľko to nie je potvrdené."

* Ako ste začali fungovať s kvintetom na Lost Within You?
FA: "Na svoje 75. narodeniny som robil album Cheers s mnoho hosťami. Pozval som množstvo hudobníkov - bola to jedna veľká párty a hrali tam Randy Brecker John Scofield, Jack DeJohnette, Kenny Barron, Buster Williams a ďalší. Vtedy som si povedal, že chcem nahrať ďalší album s Jack Dejohnettom. Potom sa z tejto myšlienky nejako vyformovala kapela na albume Long Waves a na Lost Within You je to tá istá zostava - len s pridaním klavíru v podaní Renee Rosnes. No a na najnovšom albume to bude opäť tá istá kapela, len s pridaním sláčikov a ešte jedna zaujímavosť, budeme hrať len európskych jazzových skladateľov, pretože im chcem dať väčší priestor."

* V čom je Lost Within You iný po kompozičnej stránke od iných albumov?
FA: "V minulosti, keď som bol mladší, skladal som dosť komplikovane. Čím som starší tak tým komponujem jednoduchšie a zreteľnejšie. Emócie viete vyjadriť aj dvoma, troma notami. Takže v tom je najväčší rozdiel, že samotná hudba je jednoduchšia a je tam aj dosť inšpirácie z vážnej hudby."

* Akí skladatelia vážnej hudby Vás inšpirujú?
FA: "Hlavne skladatelia impresionizmu - Ravel, Debussy. Samozrejme aj ruskí skladatelia ako Rachmaninoff."

* Vo všeobecnosti ako komponujete? Spomínali ste, že komponujete len na klavíri.
FA: "Väčšinou je to improvizácia. Zahrám si niečo, nejaký motív, akordy a potom sa to snažím rozvíjať. Keď to mám hotové, tak to napíšem a rozdám muzikantom (smiech). Komponujem len na klavíri, ale samozrejme niekedy si skontrolujem melódiu aj s trúbkou."

* Okrem hudobníka ste aj úspešný obchodník. Ako to ovplyvnilo vašu hudobnú kariéru?
FA: "Samozrejme, do veľkej miery ma to ovplyvnilo. Ak ste umelec a máte talent môžete robiť čokoľvek. Môžete byť kňaz, lekár, obchodník. Ak nemáte pre hudbu nadanie, opačným smerom to nefunguje - ťažko by ste boli lekár a hudobník bez nadania. Jediným problémom je čas na cvičenie a to každý deň. Nemôžete si odložiť nástroj, pretože máte služobnú cestu. Tak som si trúbku brával vždy so sebou a cvičil každý deň až doteraz. Niekedy som mal obavy, keď som odchádzal na celý týždeň hrať do klubov v New Yorku, že keď sa vrátim, či všetko bude vo firme ako predtým, ale vždy bolo. Viete ono je to tak, že nikto nie je nenahraditeľný (smiech)."

* Vy máte aj titul v ekonomike. Ovplyvnilo to aj nejako vaše hudobné myslenie? Je viacej racionálne?
FA: "Keď ide o hudbu, tak nikdy nad tým veľmi nejako nepremýšľam. Skôr mám viac emocionálny prístup. Sú to všetko prirodzené emócie a prežívanie vedú moje hudobné ucho. Aj počas improvizácie je to veľmi podobné - stále sa viac sústredím na emócie, moment a nerozmýšľam nad notami. Samozrejme, ak bubeník urobí nejaký akcent, snažím sa to zdôrazniť alebo zopakovať a počúvam svojich spoluhráčov. Ale inak sa orientujem len podľa svojho ucha a citu."

* Ako Vás ovplyvnil Covid?
FA: "Príliš ma neovplyvnil. Samozrejme sme nehrali, ale mal som možnosť viac komponovať a cvičiť. Pre mňa to však nebol veľký problém, pretože viem finančne fungovať aj bez koncertovania. Samozrejme mi chýbal kontakt s komunitou a s hudobníkmi, ale inak ma to nijako nezasiahlo."

* Pomáhal štát počas pandémie umelcom?
FA: "Áno, dostavali nejaké peniaze. Samozrejme, viac financií dostali iné sektory ako ten kultúrny. Ale ja som to príliš nesledoval."

* Ďakujeme za rozhovor.