01.12.2023

Výnimočný saxofonista Andrej Prozorov je známy najmä pre spoluprácu s Joe Zawinulom a jeho skupinou Zawinul Syndicate. Vďaka odvahe a veľkej muzikalite ho dokázal zaujať počas workshopu na škole vo Viedni. Tam Prozorov študoval pod vedením skúseného saxofonistu Wolfganga Puschinga. Kvôli zdravotným problémom prišiel o sluch na jedno ucho, no napriek tomu neprestal rozvíjať svoj talent a presadil sa aj v spolupráci s renomovanými umelcami ako Alegre Corrêa, Wolfgang Puschnig, Walter Singer, Otto Lechner, David Six, Jon Sass, Joe Zawinul, Vadim Neselovskyi, Karl Ritter a mnoho ďalších. Vo svojej tvorbe spája prvky jazzu a rôznych etnicít v štýle world music. Andrej Prozorov je veľmi všestranný hráč a má bohaté skúsenosti s rôznorodým repertoárom, nakoľko v začiatkoch svojej kariéry pôsobil ako hudobník na výletných lodiach. O svojich skúsenostiach, hudobnom nadhľade, stretnutí s Joe Zawinulom, hendikepe a mnohých ďalších zaujímavých témach nám porozprával v exkluzívnom rozhovore.

* Váš príbeh o tom ako ste sa postavili počas workshopu Joe Zawinula a začali hrať sólo poznám. Čo vás však k tomu inšpirovalo a čo vám v danej chvíli išlo hlavou?
Andrej Prozorov: "Ani neviem, proste som bol jednoducho v správny čas na správnom mieste. Joe Zawinul sa zrazu opýtal, či niekto vie sám svojim nástrojom rozpovedať príbeh. Ja som sa už vtedy presne o to zaujímal, že ako môžem vo svojom hraní a tónoch vyjadrovať hĺbku nejakého príbehu alebo myšlienok. Takže som vtedy ani neviem ako nabral odvahu postavil sa a využil perfektnú príležitosť sa ukázať. Joeovi sa moje sólo páčilo a bol ním ohromený, pretože v ňom videl viac než nejaké školské naučené frázy. Jednoducho cítil tam ten príbeh a ocenil aj moju odvahu. Bol to inak taký zvláštny až škandalózny workshop, pretože nám prednášal v škole a vlastne nakoniec dodal, že ani nevie na čo máme takéto inštitúcie, že jazz je o hraní a nabádal nás všetkých, že máme skončiť so školou a odísť hrať do Ameriky (smiech)."

* Ako vnímate to, čo vám Joe Zawinul povedal, že sa máte vykašlať na školu, nepotrebujete ju a máte ísť hrať. Naučila vás viac prax ako škola?
AP: "Ja som už predtým ako som bol na tomto workshope so Zawinulom vedel, že si popri škole musím hľadať vlastnú cestu. Inštitúcie sú fajn, ale žiadna škola z vás neurobí hotového hudobníka. Samozrejme, vďaka tomu, čo Joe povedal, sa mi to len utvrdilo a vedel som, že som na dobrej ceste. Ja som bol vlastne aj celkom nemilo prekvapený. Prišiel som zo sovietskej krajiny a školy na západ, ale jazz sa učil vtedy veľmi dogmaticky a strnulo. John Coltrane bol niečo ako marxistická dogma. Samozrejme teraz je to školstvo už úplne iné."

* Zaujalo ma, čo ste povedali o vyjadrovaní príbehu v hudbe. Čo ste si z tohto momentu odniesli a stále máte dnes vo svojom hraní pritomné?
AP: "Celý tento moment vo mne zostal a bol rozhodne dôležitý pre moju kariéru! Ja už som predtým Joe Zawinula veľmi obdivoval, študoval som si jeho životopis a jeho hudbu. Tento životný moment, keď som ho stretol a mohol neskôr aj s ním a jeho kapelou hrať bol dôležitou inšpiráciou a motiváciou, z ktorej som čerpal celú svoju kariéru."

* Vy ste hrávali aj na výletných lodiach. Pomohol vám obšírny a rozmanitý repertoár zábavnej, populárnej hudby rozvíjať sa aj iným smerom?
AP: "Bola to veľmi dôležitá skúsenosť. Samozrejme, aj repertoár mi toho dal veľa, ale omnoho dôležitejšie bolo, že mi to doslova otvorilo dvere do nových častí sveta. Tiež ma to nabudilo cestovať a hrať v rôznych odľahlých krajinách. Vlastne aj vďaka tejto skúsenosti a cestovateľskému duchu som potom neskôr prišiel do Viedne."

* Študovali ste klasický saxofón na Ukrajine. Boli vtedy možnosti študovať a dostať sa k jazzu na Ukrajine?
AP: "Jazzová hudba bola samozrejme prítomná. Ukrajina bola otvorenou slobodnou krajinou. Dokonca hlavný riaditeľ KGB bol obrovský fanúšik Milesa Davisa. Bolo to benevolentné podľa toho, kto bol vtedy vo vedení. Je však pravda, že jazz dlho nebol na Ukrajine a preto sa mu ani nikto poriadne nevenoval. Problém teda nebol, že jazz by bol nejako zakázaný, ale skôr, že chýbali kompetentní hudobníci, ktorí by sa mu venovali a učili ho."

* Aká je situácia v súčasnosti?
AP: "Dnes je scéna úplne na inej úrovni. Množstvo mladých umelcov vyštudovalo jazz vo Viedni a v Grazi a potom sa vrátili na Ukrajinu a začali tam vyučovať. Samozrejme doba sa už dnes vďaka internetu zmenila - už nemusíte študovať na Berklee, aby ste sa naučili hrať jazz, množstvo informácii nájdete v rôznych online videách."

* Ste v kontakte s ukrajinskou jazzovou scénou?
AP: "Áno, samozrejme, neustále."

* Vediete tam aj nejaké workshopy?
AP: "Neviem, či sa cítim byť na to kompetentný. Ešte som to nerobil. Veľmi ani nemám ambície ísť vyučovať. Sú na to lepší. Ale tá predstava mojej osoby ako učiteľa by sa mi páčila, viem si predstaviť seba v nejakom profesorskom oblečení s vreckovými hodinkami (smiech)."

* Je vaše hudobno-klasické vzdelanie stále prítomné vo vašej hudbe?
AP: "Samozrejme, určite je to v nejakých frázach aj počuť, ale najmä sa to objavuje v mojom zmysle pre formu, to mám viac z klasickej hudby ako z jazzu."

* Môžete nám viac povedať o projekte Orges & the Ockus-Rockus Band, v ktorom hráte tu na festivale v Saalfeldene?
AP: "Kapela vychádza z tria a väčšinou na festivaly si radí pozývajú hostí. Na tomto festivale som sa ujal hosťovskej pozície ja. Ale všetci v kapele sme už starí kamaráti a ja sa s nimi na koncertoch objavujem bežne, ale nie som ich stálym členom."

* Vo vašej hre boli počuť aj prvky klezmer jazzu. Je toto jeden z vašich vplyvov alebo to bola len náhoda. Pracujete aj s inými etnickými prvkami?
AP: "Pravdepodobne podvedome tam môže byť všeličo - je to albánska skupina s množstvom vplyvov."

* Viem, že máte problém so sluchom. Chcel by som sa opýtať, či to nejako ovplyvnilo vašu muzikalitu. Tiež som si všimol, že používate nejaký špeciálny štupeľ do ucha.
AP: "Áno, som na jedno ucho úplne hluchý a štupeľ používam, aby som si ochránil zdravé ucho. Sluch sa mi tak adaptoval na jedno ucho, že vlastne väčšina vecí je mi príliš hlasná, preto aj používam ten štupeľ. Hudobne ma to našťastie nijako neovplyvnilo, len si teraz svoj sluch viacej vážim."

* Minulý rok ste mali koncert na festivale v Leibnitzi s novou trio kapelou s bubeníkom Andrásom Désom. Vtedy ste spomínali, že máte vôbec prvý spoločný koncert. Ako tento projekt pokračuje?
AP: "Tento projekt stále funguje, snažíme sa hrať tak často ako sa len dá, ale Raphael Preuschl teraz žije vo Francúzsku, takže to nie je také jednoduché. Samozrejme by som v tom chcel pokračovať a uvidíme ako sa tento projekt bude rozvíjať s odstupom času."

* Aké sú vaše momentálne hlavné projekty? Chystáte sa teraz vydať nejakú novú hudbu?
AP: "Ja beriem každý projekt seriózne, či už ako sideman alebo ako líder, nemám v tom žiaden rozdiel, ale medzi také moje aktuálne projekty patrí spomínané trio z Leibnitz festivalu s Raphaelom Preuschlom a Andrásom Désom a taktiež duo s albánskym klaviristom Karenom Asatrianom. S ním som nedávno aj nahral novú hudbu, len ešte nevime, kedy presne to vyjde."

* Táto nová hudba je viac o improvizácii, ktorá je veľkou súčasťou vášho hrania?
AP: "Práveže táto hudba bude viac klasický poňatá. Sú tam nejaké improvizačné miesta, ale je to viac fixované do nôt."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
AP: "Môj plán je vždy nemať žiaden plán. Ja vždy beriem všetko ako príde, u mňa môj plán je vždy plán B (smiech)."

* Ďakujeme za rozhovor!

Rozhovor vznikol a bol uverejnený s finančnou podporou SOZA!