„Každú hudbu čítam ako improvizáciu.“   06.12.2021

Virtuózny nemecký vibrafonista Christopher Dell patrí k veľmi unikátnym osobnostiam nemeckej jazzovej scény! Vo svojej tvorbe spája jazzovú tradíciu s experimentálnou tvorbou a modernou vážnou hudbou. Jeho tvorbu do veľkej miery inšpirovali skladatelia svetoznámych kurzov novej hudby v Darmstadte. Po štúdiách v Hilversume, Rotterdame a na Berklee School of Music sa stal lektorom na Hudobnej akadémii v Darmstadte, kde vedie inštitút pre improvizáciu. Dell hrá v stálom triu DRA, ktoré získalo ocenenie JazzArtAward. Okrem iného má na svojom konte Darmstadt Award, Golden Jazz Award, Deutscher Jazzpreis Award a mnoho ďalších. Okrem hudby sa venuje aj Mestskému dizajnu, čo tiež prispieva k jeho unikátnemu mysleniu. V exkluzívnom rozhovore nám Christopher Dell porozprával o svojich najnovších projektoch a unikátnom improvizačnom myslení.

 

* Na dnešnom koncerte ma zaujalo, že v spolupráci s Angelikou Niescier, máte zaujímavú zostavu s dvomi vibrafónmi. Je to veľmi neobvyklé - s podobnou zostavou som sa ešte nestretol.
Christopher Dell: "Áno, je to pomerne neobvyklé. Pred dvomi rokmi som mal projekt Open Form For Society s Christian Lillingerom, kde sme mali dva vibrafóny a marimbu. Myslím, že tento projekt inšpiroval mnoho hudobníkov a aj Angelika použila túto inšpiráciu a možnosť dvoch vibrafónov pre úplne odlišnú prácu s harmóniou. Vibrafón vám dáva okrem iného aj veľmi abstraktné zvukové možnosti."

* Táto unikátna zostava znamenala pre Vás nejakú zmenu v tom ako ste ku hre pristupovali?
CHD: "Je to určite odlišné. Ja sa snažím vždy hrať v kontexte toho, čo sa deje okolo mňa a to závisí osobitne od každého projektu. Preto mám tak rád improvizovanú hudbu, ktorá mi dáva príležitosť byť v momente, snažiť sa ho prečítať, tvoriť na základe toho v okamihu a pretvárať vďaka tomu celé hudobné dianie. Takže v tomto zmysle hrám stále inak. Samozrejme na druhej strane, ak máte dva vibrafóny, sú isté veci, na ktoré si musíte dať pozor. Hlavnou vecou je synchronizovať sa a splynúť s druhým hráčom, ale s Evi Filippou si rozumieme veľmi dobre. Ešte jedna zaujímavá rovina tohto konceptu je, že sme mali rôzne modely vibrafónu, ktoré znejú dosť odlišne. Aj tam môžete nájsť pre dva vibrafóny využitie. Až teraz pri koncerte som si uvedomil, aké je zaujímavé počúvať rôzne zvukové možnosti každého z nich a ako sa dopĺňajú. Bežne väčšinou ak hráte v nejakom projekte na jednom vibrafóne, tak Vám to tak nepríde, pretože stále hráte len sám na jeden model, ktorý vtedy máte. Je to inšpirujúce a mení to váš spôsob hry a štýl."

* V tomto projekte s Angelikou som si všimol, že hudba je postavená na viacerých rytmických vrstvách a vy sám ste hrali veľmi rytmicky v rôznych metrách, vytvárajúc zaujímavé polyrytmy. Do akej miery to bolo komponované?
CHD: "Áno, absolútne. Balansovalo to medzi úplnou slobodou a kompozíciou. Niektoré časti boli veľmi prísne rozpísané a inde zasa veľký priestor na voľnú improvizáciu. Angelika našla medzi týmito rovinami dobrú rovnováhu. Ja mám takéto projekty rád, pretože rád dopĺňam svojou voľnou improvizáciou ostatných, ale na druhej strane niekedy je dobré mať aj nejaký referenčný bod, čo boli v tomto prípade komponované miesta. Takže sa mi v tomto projekte hralo veľmi dobre! V tomto je jazz veľmi iný od ostatnej hudby. Máte toľko možností ako improvizovať a komponovať. Práve tá improvizovaná reakcia, či už úplne voľná alebo ako reakcia na vopred komponovanú hudbu z neho robí niečo jedinečné. Vo vážnej hudbe dostanete rozpísaný plán a budete sa držať plánu. Na tomto projekte sa mi páčila aj samotná inšpirácia Beethovenom v Angelikiných kompozíciách. Dávalo to hudbe veľmi konkrétne mantinely a niekedy až možno príliš jednoznačné motívy, ale tie boli práve vhodnou oporou pri reakciách, variáciách a spontánnej improvizácii. U Beethovena by sme čakali možno práve melodickejšie riešenia a to ma na dnešnom koncerte fascinovalo, že sme postavili do popredia rytmický aspekt."

* Čo je podľa Vás nevyhnutné pre improvizáciu?
CHD: "V začiatkoch improvizácie umelec hľadá skôr oporné body a teda siaha po naučených melodických frázach. Podľa mňa pre improvizáciu je nevyhnutné mať dve schopnosti a to vedieť rozložiť a potom naspäť zložiť. Najprv musíte situáciu prečítať, ale nie spôsobom ako v klasickej hudbe. Také čítanie nazývam reprezentatívne 1:1, kde presný priestor a možnosti sú dané a vy ich len realizujete. V jazze hudobný priestor vzniká zároveň s tým ako hráte. Nejde však len o vytváranie hudobného priestoru ide aj o čítanie a schopnosť počúvať a vedieť si to rozložiť. V jazze by ste každú hudbu mali čítať ako improvizáciu. Nikdy nehráte presne to čo je zapísané. Ak počúvam nejakú hudbu, vnímam ju ako improvizáciu a snažím sa pochopiť daný hudobný priestor - akým procesom mohol vzniknúť. Keď sa dostaneme na ďalší level, potrebujeme vedieť katalóg hudobných štruktúr. To sa však nebavíme len o melódiách, ale všetkých prvkoch, s ktorými hudba pracuje. Tieto skúsenosti získavate aj imitovaním iných a skúšaním. A keď dôjdete k tomu, že možností kombinácií týchto štruktúr je nekonečno, začnete si robiť rešerš toho, čo sa práve vám páči a to začne reprezentovať vašu originalitu. V tomto bode začíname potom používať práve druhú vlastnosť, kedy pri improvizácii z množstva možných kombinácií štruktúr zložíme hudobný priestor, teda improvizujeme. Čím viac toto robíte, tak tým viac budete schopný na mieste tvoriť a improvizovať zároveň. Musím však poznamenať, že dnešná mladá generácia sa už menej zaujíma o improvizáciu. Sú ovplyvnení neoliberalizmom a skôr hľadajú algoritmus ako byť úspešný a zarobiť peniaze. Ale to sa nebavíme len o hudbe, ale o všetkých oblastiach života, kde improvizácia stráca svoje postavenie. Ja som našťastie vyrastal v okolí Darmstadtu, kde to žije improvizáciou dodnes."

* Spomínate Darmstadt, do akej miery vás ovplyvnili skladatelia novej hudby?
CHD: "Áno, ovplyvnili ma do veľkej miery už od malička. Mal som rád novú hudbu, ale viacej ma to ťahalo k jazzu z toho dôvodu, že tam mal interpret väčšie možnosti angažovania sa v hudobnom dianí. Koncom 80-tych rokov som dostal štipendium na Berklee a študoval som u Gary Burtona. Bol som spolužiak s menami ako Kurt Rosenwinkel, Seamus Blake, Jim Black. Vtedy som sa naozaj naučil hrať straight ahead jazz. Keď som sa však vrátil do Nemecka, uvedomil som si, že musím nájsť nejaký svoj sound a vlastnú cestu. Vtedy som začal viac študovať v Darmstadte kompozície novej hudby a to ma priviedlo viac k serializmu a trochu aleátorike. Fascinovali ma notácie, ale vždy som sa ich snažil čítať ako improvizáciu, teda nie úplne 1:1. Zaujal ma v tomto Pierre Boulez, ktorý písal kompozície, ktoré zneli skoro ako improvizácia. V tomto som našiel seba a čítal som Stockhausenove diela a všetkých ostatných skladateľov novej hudby ako improvizáciu. Myslím, že táto skutočnosť výrazne ovplyvnila môj spôsob hrania, pretože z veľa diel novej hudby som abstrahoval množstvo štruktúr a adaptoval to do improvizácií. Preto je môj spôsob hry iný, je tam aj straigh ahead jazz, ale zároveň aj mnoho iných prvkov rozširujúcich zvukové možnosti."

* Taktiež ste študovali filozofiu. Ovplyvnilo to vaše vnímanie hudby?
CHD: "V začiatkoch ani veľmi nie. Neskôr som sa však dostal na Univerzitu v Darmstadte a ich veľmi zaujímal môj koncept pre chápanie procesov improvizácie a vtedy mi moje vedomosti z filozofie prišli veľmi vhod."

* Ktorá spolupráca najviac premenila váš spôsob hry?
CHD: "V skutočnosti úplne všetky! Vždy sa snažím byť otvorený a skúšať nové veci, podľa toho s kým hrám. Ale musím povedať, že napríklad teraz počas korony som mal neuveriteľnú skúsenosť. Našli sme si čas s Christianom Lillingerom na skúšanie a prechádzali sme jednu moju dávnu kompozíciu, o ktorej som si myslel, že je nehrateľná a nikdy ju nepoužijem. Celú sme si ju prešli a teraz ju zakomponovávame aj do našich vystúpení a je to neuveriteľné až nepochopiteľné. To je jeden zo zážitkov, ktorý ma veľmi posunul. Hudobník sa však nikdy nesmie zastaviť a vždy musí ísť vpred, byť otvorený a hľadať nové možnosti."

* Čo je pre Vás jazz v dnešnej dobe?
CHD: "Na jednej strane je eklektický, ale na druhej strane, ktorá je pre mňa najdôležitejšia je improvizácia. Samozrejme, tá je súčasťou aj inej hudby, ale jazz má svoju špecifickú estetiku pri práci s improvizáciou. Rozhodne sa posúvajú hranice jazzu, rovnako ako aj hudby samotnej. Dnes v hudbe robíme veci, ktoré sme nerobili pred 20 rokmi, pretože sa nám zdali nemožné. Dnešná doba vytvára novú estetiku a nové možnosti. Existuje však množstvo hudby, ktorá nemá improvizáciu a pridružuje sa k jazzu. Ja osobne mám rád jazz, kde tá improvizácia je, alebo aspoň, keď daná skladba swinguje. Obidva tieto elementy sa však postupne vytrácajú."

* Váš posledný album je Alterity Stream (2021). Môžete nám priblížiť tento album?
CHD: "Je to veľmi špeciálny moment pre mňa. Pretože trvalo 20 rokov, kým táto hudba uvidela svetlo sveta. V čase, keď som písal túto hudbu, tak som si kládol v hlave podobné otázky ako tu teraz riešime. Aký je vzťah komponovanej a improvizovanej hudby. Ako skĺbiť novú hudbu Darmstadtu s jazzom a podobne. V tom čase som vystupoval s DRA Triom, kde sme hrali veľmi komplexné uzavreté formy. Vždy nám trvalo okolo 7 rokov prepracovať nejaký program. Boli tam veľmi komplexné modulácie a náročná improvizácia. Dostal som možnosť komponovať hudbu v duchu jazzu a klasickej hudby. Samozrejme, že najprv sa moja myseľ uberala smerom tretieho prúdu. S touto myšlienkou som začal komponovať. Neskôr som však zistil, že chcem, aby to bolo viac otvorené, viac experimentálne. Zložil som niečo, čo skôr stavalo najmä na zvukovom elemente. V niektorých častiach som aj komponoval improvizácie pre klasických hráčov. Výsledok bolo zvukovo niečo úplne iné!"

* Vo všeobecnosti, keď komponujete pracujete ako klasický skladateľ? Alebo kompozície vznikajú ako improvizovaný materiál?
CHD: "Zaujímavá otázka. Veľmi ojedinele si zapisujem nejaký materiál z improvizácií. Skôr pracujem spôsobom, že si improvizáciu predstavím v hlave a to potom zapisujem. Väčšinou si dopredu vytváram nejakú stratégiu, koncept vo svojej hlave."

* Aké máte plány v blízkej budúcnosti?
CHD: "Teraz mám trio s Christian Lillingerom a Jonas Westergaardom a veľmi dobre sme sa uchytili, takže s týmto projektom veľa koncertujeme. Absolvovali sme rozsiahlejšie európske turné, chystáme sa teraz do Nórska. S touto kapelou plánujeme vydať aj nový album. Potom plánujem nahrávať jedno jazzové kvarteto, ale bude to poňaté z úplne iného uhla ako bežné jazzové kvartetá. Okrem toho teraz s Lillingerom a Westergaardom spolupracujeme s klaviristkou Tamarou Stefanovich, ktorá sa síce nevenuje improvizácii, ale je dobrá v novej klasickej hudbe a bude to zaujímavý koncept, ktorý pôjde za hranice jazzu a avantgardy!"

* Ďakujem za rozhovor!