20.09.2023

Milí čitatelia, pre mnohých jazzových nadšencov, tak ako aj pre nás, je Jazzahead! veľkým jazzovým sviatkom! Aktuálne sme v polovici cesty k ďalšiemu ročníku 2024. Ďalší rok čaká festival zaujímavá zmena na pozícii umeleckého poradcu, ktorým sa po predchodcoch Uli Beckerhoffovi a Petrovi Schuzovi stal Götz Bühler. Ten sledoval festival z blízka od jeho začiatku a profesionálne sa s ním spojil ako moderátor digitálneho ročníku počas covidu. Götz Bühler je zástanca otvorenosti hudby a nových medzinárodných kapiel a umelcov, ktoré by rád videl pribúdať v nasledujúcich ročníkoch. Pre Bühlera je táto nová pozícia veľkou poctou a už sa nevie dočkať na nový ročník. Pri tejto príležitosti sa naša redakcia rozhodla zhrnúť podmienky registrácie na festival, aby sme podnietili aj slovenských jazzmenov k prihláseniu a zároveň sme vyspovedali nového umeleckého poradcu.

Registrácia na Jazzahead prebieha od 6. septembra 2023 do 18. októbra 2023. Výber účastníkov bude oznámený v decembri 2023. Účastníci musia zaplatiť registračný poplatok na celý veľtrh v hodnote 185€ + 19% daň. Taktiež musia byť voľne k dispozícii počas všetkých dní festivalu (11. – 13. apríl 2024). Po registrácii môžu podať prihlášku na showcase koncert, kde sa môžu zaradiť do 4 modulov Európske koncerty, Nemecké koncerty, Mimo európske koncerty (Overseas) a koncerty hosťujúcej krajiny (tou bude v roku 2024 Holandsko). Teda pre účastníkov zo Slovenska je možnosť prihlásiť sa do modulu európskych koncertov, kde bude vybraných 16 formácií. Pred výberom poroty prejdú ešte účastníci skríningom, kde budú overovať, či spĺňajú všetky základné podmienky pre účasť. Ak nevyhovejú bude im to hneď oznámené a môžu ešte zvážiť svoju účasť na veľtrhu. Kapely alebo sólo umelci musia následne prejsť dvoma výberovými konaniami, ktoré vedie odborná porota.
- V prvom kole sa hodnotí len kvalita hudby a schopnosť kapely vystupovať na medzinárodnej úrovni.
- V druhom kole sa už vyberá aj podľa inštrumentácie, krajiny pôvodu a pohlavia, aby sa zabezpečila pestrosť obsadenia festivalu.
Kapely a účastníci, ktorí neboli vybraní na showcase koncert sa môžu stále zúčastniť ako profesionálni účastníci veľtrhu Jazzahead!. Všetky informácie, čo prináša účasť na tomto veľtrhu a aké sú poplatky za zrušenie účasti nájdete v informáciach na webových odkazoch nižšie.

Info registrácia účastníkov:
https://jazzahead.de/en/tradefair/#optprices

Podmienky, cenník a poplatky za zrušenie registrácie pre profesionálnych účastníkov:
https://jazzahead.de/wp-content/uploads/2023/08/Special-terms-and-conditions_Professional-Participants_jazzahead2024.pdf

Info prihlásenie na showcase vystúpenie:
https://jazzahead.de/en/showcases/#application

Základné info o festivale a veľtrhu:
https://jazzahead.de/wp-content/uploads/2023/08/Akquiseflyer.pdf

Podmienky poroty:
https://jazzahead.de/en/showcases/#jury

Rozhovor s novým umeleckým poradcom Götzom Bühlerom !!!

*Kedy udrel blesk s názvom jazz do vášho života?
Götz Bühler: "Pomerne veľmi skoro, pretože môj otec bol obrovský jazzový fanúšik. Od malička nám často rozprával príbeh ako sa stretol s Louisom Armstrongom. On ho nasledoval počas celého turné vo svojom malom aute a hľadal si prácu na rôznych miestach, len aby mohol chodiť so Satchmom po celom Nemecku. Môj otec bol trošku pri sebe a s Louisom si veľmi dobre rozumeli. Dokonca mal preňho Louis aj prezývku, ale ja neviem ako ho volal. Môj otec už pár rokov nie je s nami, takže jeho sa už opýtať nemôžem. Otec mal Louisa Armstronga skutočne veľmi rád. Vždy keď som vyrobil nejaký problém, rozbil loptou okno alebo vyviedol niečo v škole, tak som prišiel domov a pustil Louisa Armstronga. Otec sa tak rozplýval nad jeho hudbou, že keď som mu povedal o nejakom probléme pri počúvaní jeho hudby bol omnoho jemnejší. Pri jeho hudbe som mu oznámil: Otec rozbil som susedom okno. Nevadí to je v pohode mne sa to tiež stalo, keď som bol mladý (smiech). Pre otca jazz znamenal úplnú slobodu aj počas vojny. Keď prišli britský vojaci do Hamburgu, tak sa s nadšením rozbehol k ním, že to skončilo nedorozumením a niekto aj vystrelil. V krátkosti však jazz bol vždy súčasťou môjho života a od malička ho mám v krvi, vďaka otcovi."

* Ako ste sa dostali k jazzu profesionálne ako moderátor, žurnalista?
GB: Ako mladý som pracoval v obchode s platňami. V Hamburgu sme mali jednu bizarnosť – jazzovú diskotéku. Podnik, v ktorom sa hrávala jazzová hudba a ľudia na to tancovali a nešlo len o tanečné skladby, ľudia tancovali aj na Bitches Brew, fusion a podobné (smiech). Ja som si potom v obchode, v ktorom som pracoval hľadal rôzne súvislosti a prepojenia. Videl som, že Miles tam má album s elektronickou hudbou, ale aj iné. Nepozrel som si detailne zloženie kapely. Jeden z tých albumov som si kúpil a potom, keď som prišiel domov ostal som sklamaný, že tam nehrá Scofield, a že to vlastne nebolo to, čo som hľadal. Nakoniec sa mi však album zapáčil a od fusion a elektronickej hudby som sa dostal úplne inam do sveta be bopu. Odvtedy som sa stále snažil nejako objavovať jazz a nové prepojenia. Bolo to vlastne pre mňa akoby takým požehnaním. Dostal som sa aj do New Yorku, tam som sa stretol s mnohými umelcami, ktorých som obdivoval, mohol som s nimi normálne diskutovať na ulici. Podišiel som k ním a normálne ich oslovoval: Hej nie si ty Horace Silver? Áno a ty si kto? V tom čase som mal krátke vlasy a trochu hip-hop štýl obliekania, tak oni vlastne nechápali, že čo som za podivnú osobu (smiech). Neskôr som sa vrátil a cez niekoho v obchode s hudbou sa dostalo do rádia, že som sa rozprával so všetkými týmito rôznymi legendami ako Donald Byrd a podobne. Pýtali sa ma a o čom ste sa rozprávali? Povedal som o všetkom bol to hodinu a pol dlhý rozhovor a vtedy mi povedali dobre, budete mať teraz raz do týždňa hodinovú reláciu o rozhovoroch. Vtedy sme mali dobrého vedúceho Michela, ktorý mi dal veľkú slobodu v týchto reláciách. On ma stále prezýval Američan, pretože som bol jediný, čo stále chodil v teniskách. Vždy sa pýtal: To sa ti v tom nepotí noha? Veď to sú basketbalové tenisky! (smiech). Vďaka tomu som sa prepracoval k rádiu."

* Ako pokračovala vaša kariéra ďalej?
GB: "Mal som aj televíznu show, z ktorej ma neskôr vyhodili, pretože som zahral koncert Sama Riversa (smiech). Povedali, že vieš, to už zachádzaš priďaleko, aj keď ja si myslím, že to bolo úplne v poriadku. Dokonca som mal aj to šťastie založiť si vlastné vydavateľstvo, aj keď sme sa hlavne orientovali na soul, objavil sa tam aj jazz."

* Máte množstvo skúsenosti za sebou, o tom niet pochýb, a to je asi aj dôvod, prečo ste sa dostali na miesto umeleckého poradcu festivalu Jazzahead!. Aký je váš vzťah a história s týmto festivalom?
GB: "Bol som na všetkých Jazzahead! ročníkoch od vzniku festivalu. Už vtedy som sa stretol s vedením festivalu, pretože som tam od začiatku postával. Vtedy som pracoval a ešte aj stále pracujem pre Jazzthing magazín. Ja som sledoval rast tohto festivalu od úplného začiatku. Zaujímavosťou je, že s bývalým umeleckým riaditeľom - Ulrichom Beckerhoffom som robil rozhovor na spomínanej mojej televíznej show a to bolo ešte ďaleko pred vznikom Jazzahead!. Našiel som si ho v telefónnom zozname a zavolal mu, spýtal som sa nadšene, či je naozaj Uli Beckerhoff zo skupiny Riot a Jazztrack. Odpovedal áno a vy ste kto? Ja Vám volám z televízie Viva. Z hlasu bolo cítiť jeho obrovské počudovanie, nakoľko Viva bola komerčná hudobná televízia, niečo ako nemecké MTV, kde sa hlavne hrala elektronická tanečná hudba (smiech). Ja som mu však vysvetlil, že pracujem pre Viva 2, kde beži moja show a chcel by som sa s ním stretnúť v Brémach a urobiť rozhovor. Síce bol najprv odmeraný a opatrný, ale dal tomu šancu. Mali sme spolu vynikajúci čas. Druhého umeleckého riaditeľa Petra Schulza som poznal z rádia Brémy, ale nepoznali sme sa dobre osobne. To sa zmenilo až počas pandémie, kedy Jazzahead! bolo v digitálnej verzii s prenosmi koncertov bez divákov. Oni ma zavolali pár mesiacov dopredu, či by som chcel prezentovať niekoľko tých showcase koncertov bez ľudí. Vďaka tomu sme mohli tráviť spolu mnoho času, pretože sme boli v tých obrovských halách bez ľudí len s produkčným tímom a mali sme spolu raňajky, obed, večeru a všetko medzi tým. Prirodzene sme sa v tých časoch veľa rozprávali a rozoberali sme napríklad aj festival Jazzahead!, čo pre nás tento festival znamená, čo pre nás znamená jazzová hudba a podobne. Odvtedy ubehol asi rok a dali mi znovu príležitosť, aby som prezentoval cenu German jazz Award. Po tejto udalosti ma predbežne oslovili, či by som nechcel ísť pracovať ako umelecký riaditeľ pre festival. Zábavné je, že všade sa dopočujete a dočítate, že vždy niekto iný ma oslovil ako prvý buď Uli Beckerhoff, Peter Schulze alebo Sybille Kornitschky. Pravda je taká, že všetci ma oslovili ako prvý, ale jednotlivo a ani o tom nevedeli (smiech). Každý mi povedal hej, diskutovali sme medzi sebou a Peter a Ulrich budú mať už o nedlho 76 a chcú posunúť štafetu ďalej a vedeli by si predstaviť teba ako náhradu, mal by si záujem? Ale nikomu to ešte nehovor, ja som s ostatnými ešte nekomunikoval. Takže Uli mi povedal, aby som to nehovoril Petrovi a Sybille. Sybilla mi povedala, aby som to nehovoril Petrovi a Ulimu a Uli mi zasa povedal, aby som to nehovoril Sybille a Petrovi (smiech). Potom o pár týždňov sme sa všetci stretli a povedali mi, čo si nám nepovedal, že ostatní už s tebou komunikovali o tom? (smiech). Ja som povedal, že veď ste ma žiadali, aby som o tom ešte nehovoril (smiech). A odvtedy to začalo."

* Uli Beckerhoff a Peter Schulze boli umeleckí riaditelia, ale vy nastupujete v úlohe umeleckého poradcu. Aký je v tom rozdiel?
GB: "Som rád, že sa pýtate. Absolútne žiadny. Nahradím ich úplne a budem robiť tú istú prácu ako oni. V minulosti bolo veľa otázok, čo vlastne umeleckí riaditelia robia a rozhodli sme sa premenovať túto funkciu, pretože sme chceli byť viacej jednoznačný s tým akú úlohu nesie táto funkcia. Iste viete, že výber kapiel totiž závisí na porotách a nie umeleckom riaditeľovi. Jeden z mojich prínosov v úlohe umeleckého poradcu je selekcia členov porôt a samozrejme aj ja som členom jednej z porôt. Okrem toho som si dal teraz záväzok, že si chcem prejsť všetky prihlášky na vystúpenia, ktorých býva okolo 800. Neviem, či to bolo správne rozhodnutie (smiech), ale chcem si to všetko prejsť ešte pred selekciou do štyroch porôt, ktoré rozhodujú o nemeckých, európskych, hosťujúcich a zámorských kapelách, tak ako to máme rozdelené v moduloch. Rozhodol som sa tak, pretože som bol predtým len raz účastníkom procesu v porote, ale teraz ako umelecký poradca chcem si urobiť lepší obraz o tom, kto všetko sa hlási na Jazzahead! Považujem to za dôležité sa do toho poriadne ponoriť."

* Koľko kôl má výberové konanie poroty?
GB: "Samozrejme, každý sa môže prihlásiť. Prvý výber nastáva pri novo vzniknutom tak zvanom skríningu tíme, ktorý prechádza všetky prihlášky a hľadá, či náhodou niekto z prihlasujúcich nespĺňa všetky kritéria na prihlásenie. Môže to byť napríklad nejaká popová skupina, ktorá len začína študovať jazz a snaží sa presadiť. Taktiež to môže byť niekto, kto už minulý rok vystupoval, ale je to ta istá skupina len pod iným menom a niekto iný z členov je líder a podobne. Takéto prihlášky sú hneď vyradené po skríningu a nejdú ani do výberového konania poroty. Máme pravidlo, že ak niekto už vystupoval predošlý rok, nasledujúci ročník sa nemôže prihlásiť. Malo by to byť asi samozrejmosťou, ale stáva sa to. Takže už v tomto počiatočnom štádiu asi 20-30 prihlášok vypadne pre nesplnenie požiadaviek a pravidiel. My ich kontaktujeme okamžite, aby nevzniklo žiadne nedorozumenie. Ostatné kapely idú na hodnotenie pred poroty, ktoré sú rozdelené podľa našich koncertných modulov, teda máme komisiu pre Európske kapely, Nemecké kapely, mimo Európske kapely a komisiu pre kapely zo spriatelenej/hosťujúcej krajiny daného ročníku. Oni si prejdu všetky kapely a na záver je tam veľmi jednoduchý systém online hodnotenia, kde je možnosť zvoliť len áno alebo nie. Z toho vznikne krátky zoznam kapiel, ktoré majú potenciál dostať sa na Jazzahead a potom sa stretne porota a snaží sa dohodnúť, čo vybrať. Toto je moment v procese, kedy môže veľmi pomôcť práve umelecký poradca, pretože ostatní členovia poroty nevedia, čo vybrala porota pre Európu, Nemecko atď, ale umelecký poradca má v tom prehľad. My sa snažíme ponúknuť aj pestrý program, takže nechceme, aby sa stalo, že zo 40 showcase koncertov bude 38 klavírnych trií. Toto je možno moja najkritickejšia fáza, kde sa budem naozaj snažiť tlačiť a vstupovať do procesu. Napríklad poviem, že pozrite sa, ale už máme priveľa saxofonistov a podobne."

* Je dôležité mať tieto podmienky?
GB: "Určite, pretože my chceme prinášať kvalitu a pomáhať umelcom dlhodobo, nie ukazovať jednorázové projekty. Preto ďalšie dôležité kritéria pri výbere kapiel sú napríklad, či sú schopný koncertovať na medzinárodnej úrovni, či sú seriózni umelci. Už sa nám stávalo v minulosti, že umelci sa nám potom ozvú a kedy je vlastne Jazzahead? Vážne? Ach tam má moja mama narodeniny a podobne. Viete ono je to všetko v tých papieroch a podmienkách, mali ste o tom vedieť. Chceme otvárať dvere. Kedysi osciloval v brandži termín strážcu dverí, ktorí nechceli posúvať príležitosti, a že niektoré festivaly boli len pre vyvolených. My sa vnímame skôr ako otvárači dverí pre umelcov."

* Je proces hodnotenia anonymny?
GB: "Porota vie koho hodnotí. Dostanú prihlášku, kde vidia presné mená hráčov a k tomu majú aj krátky opis hudby a skladieb."

* Musia záujemcovia platiť nejaký registračný poplatok?
GB: "Áno, záujemcovia musia zaplatiť štandardný, základný poplatok profesionálneho účastníka v prvom termíne. Ten je 185€ + 19% daň. Preto vlastne máme aj spomínaný skríning tím, ktorý vyhodnotí zlé prihlášky a potom kontaktujeme dané osoby a môžu sa ešte rozhodnúť, či chcú prísť napriek tomu ako účastníci veľtrhu alebo nie. Môže sa to zdať priveľa, ale každý kto nakoniec vystúpi dostane peniaze naspäť a celý tím kapely ma zdarma prístup k videám."

* Máte nejakú vlastnú umelkeckú víziu pre Jazzahead! festival? Určite, keď ho sledujete od začiatku so všetkými zmenami a vývojom máte nejaké nápady.
GB: "Ja samozrejme staviam na základoch, ktoré položili moji predchodcovia a len dúfam, že sa budem vedieť adaptovať a vyvíjať spolu s festivalom. Moja predstava je, že sa chcem rovnako posúvať s festivalom dopredu ako to robili moji predchodcovia. Pamätám si, keď boli roky, že stretávanie na veľtrhu malo akoby väčšiu váhu než samotné showcase koncerty. Tie boli častokrát počas dňa a uchádzači sa akoby museli rozhodovať mám alebo ísť na koncert? Potom si povedali vlastne radšej nepôjdem, pretože mám teraz dôležité stretnutie na veľtrhu. Stávalo sa, že potom niekto z účastníkov im dal vedieť, že to bolo fantastické a prišli o skvelý koncert. Preto moji predchodcovia zaviedli, že podvečer a v noci máte koncerty a cez deň si môžete organizovať stretnutia a iné interakcie v rámci festivalu. Ja si osobne myslím, že v čom chcem viacej napredovať je naozaj dať ozajstnú šancu európskym kapelám prezentovať sa medzinárodným promóterom. To je náš cieľ, chceme ponúknuť ľudom to, čo chcú. No zároveň oni niekedy nevedia čo chcú a prídu na to, až keď je im to predstavené, že to je to, čo ich baví a to je naším cieľom, objavovať a ponúkať skvelú hudbu ľuďom. Určite je ešte dôležité získať mladé publikum, pretože nechceme, aby jazz odišiel s našou generáciou. Musíme rozpáliť tento oheň entuziazmu, aký máme my aj v ďalšej generácii."

* Na akú dobu máte zmluvu s Jazzahead?
GB: "Zaujímavé je, že vlastne ja nemám takú zmluvu ako si asi myslíte. Nie som zamestnanec festivalu. Ten kontrakt je vlastne o tom, čo ja musím priniesť, nie čo festival má mne priniesť. Ja som s tým úprimne spokojný, pretože radšej budem posudzovaný na základe toho, čo urobím ako byť v kľude, že no nepodarilo sa, ale viete ešte mám 3 roky."

* Ďakujeme za rozhovor.