Poľsko je známa jazzová veľmoc v Európe! To je neodškriepiteľný fakt a treba z toho vychádzať pri akokomkoľvek spomínaní poľskej jazzovej scény. Jedným z najaktívnejších miest je Trojmiasto - čiže mestá Gdyňa, Gdansk a Sopot. No a práve v posledne menovanom meste Sopot prišlo na jar tohto roku z významnej zmene, čo sa týka jazzových festivalov. Vďaka strategickému partnerovi - firme Orlen sa zjednotili dva festivaly pod jednu strechu a pribudla i jarná séria jazzových koncertov (viac sa dočítaš tu).

Päť razy som navštívil Sopot Molo Jazz Festival (od roku 2017), ktorý od roku 1996 viedol a kreoval Marcin Jacobson. Ale od tohto roku 2025 nastala zmena. Nastala generačná výmena - tento ročník Sopot Jazz Festivalu - Molo Scena, už viedol známy skladateľ, trubkár, dramaturg a promotér Emil Miszk (* 1990). Pokiaľ doteraz sme na festivale počuli výlučne poľské fprmácie, s minimom zahraničných sólistov, tak od tohto roku sme zaznamenali aj zahraničné formácie - celkovo dve plus jedna medzinárodná s poľskou účasťou. Myslím si, že táto zmena bola fajn, hoci mne viac vyhovoval ten silný pohľad na čisto poľskú jazzovú scénu, čím som získal z roka na rok väčší prehľad o nej.

 

1.festivalový večer:
Sopot Jazz Festival - Molo Scena trval tri dni - po tri formácie za večer. Všetky koncerty boli zdarma pod mušľou na konci mola. Príjemné letné počasie spája publikum a hudobníkov do jednej veľkej rodiny, ktorá našla spoločnú reč i porozumenie. Festival otvorila formácia Aleksandra Kryńska Quintet (PL): (Aleksandra Kryńska – husle, Marcin Elszkowski – trúbka, Szymon Mika – gitara, Michał Aftyka – kontrabas a Bartosz Szablowski – bicie nástroje) so skladbami známej huslistky. Kvinteto hralo skladby z debutového albumu Something holy?, ktoré boli plné vzájomnej dôvery, porozumenia a štavnatých improvizácií. Bol " ... to pokus zachytiť chaos ako zdroj kreativity. Nie je to príbeh o náboženstve, ale o emóciách, intuícii a akceptácii reality – niekedy ťažkej, ale pravdivé". V hre Aleksandry som počul vplyvy Urbaniaka i jej učiteľa Mateusza Smoczyńskeho, ktorej výborne sekundoval jeden z najžiadanejších jazzových gitaristov v Európe - Szymon Mika. Tieto fusion impresie sa mi páčili a myslím si, že meno Aleksandra Kryńska budeme počuť čoraz hlasnejšie! Môj 1. vrchol festivalu!

Piatkový večer pokračoval vystúpením tria Kordiak / Papior / Piotrowicz (PL): (Natalia Kordiak - spev a elektronika, Tymek Papior - perkusie a elektronika a Kamil Piotrowicz - klavír a elektronika), ktoré bolo vlastne svetovou premiérou! Natalia Kordiak nie je neznámou speváčkou pre našich čitateľov - recenzovali sme je predchádzajúci album Ytinamuh z roku 2023. Tri silné individuality improvizovanej hudby sa spojili, aby vytvorili spoločne farebný melange plný rôznych chutí a vôní, hoci mnohorazy chutil riskantne a nekompromisne! Každý tón, šepot či výkrik bol dôležitou súčasťou ich výpovede. A čo je dôležité, že publikum neodradil ani dážď.

Záver prvého festivalového večera patril sextetu Konrad Żołnierek & The Jazz-Rock Store (PL): (Konrad Żołnierek – basové gitary, Szymon Kowalik – tenor a soprán saxofón, flauta, Mikołaj Basiukiewicz – klávesové nástroje, Michał Zienkowski – gitara, Adam Golicki – bicie nástroje a Sławek Koryzno – perkusie). Kto má rád jazz-rockovú klasiku 70. a 80. rokov a jej odkazy - ten si prišiel na svoje. Pretože tieto odkazy boli popretkávané modernými prvkami, novými pohľadmi a pocitmi. S bohatou harmóniou a expresívnou výpoveďou. Bola to opäť svetová premiéra v plnej paráde, sýtená grooveom a pozitívnymi vibráciami, strhujúcim pulzom. Takisto toto vystúpenie zdobila skvelá súhra sexteta, plná známych a zvyčných mien! Môj 2. vrchol festivalu!

2.festivalový večer:
Sobotný podvečer sa už tradične niesol v atmosfére neworleánskeho pochodu starým mestom. Už v roku 1956, počas prvého národného jazzového festivalu v Sopote, pred začiatkom koncertov prešiel ulicami Sopotu sprievod hudobníkov. To isté zažívame od roku 1996, ale s vlastným komentárom, každý rok. K tomuto farebnému sprievodu sa môže pripojiť ktokoľvek. Takto krásne a jednoducho môže hudba spájať, prekonávať rozdiely a zjednocovať ľudí okolo myšlienky spoločného zážitku, pozorného počúvania a bytia spolu tu a teraz. Molo Festival Orchestra viedol tentoraz zástupca mladej generácie Jakub Klemensiewicz – saxofonista, skladateľ a kapelník.

Na pódiu, v sobotu pod mottom Baltik, ako prvé v sobotu vystúpilo septeto Jakub Jakub Klemensiewicz (PL): (Jakub Klemensiewicz – tenor saxofón, Adam Skorczewski – trúbka, Paweł Niewiadomski – trombón, Michał Bieżuński – tuba, Dominik Kisiel – klavír, Michał Bąk – kontrabas a Patrycja Wybrańczyk – bicie nástroje), ktoré však ponúklo komponovano-improvizovanú, šťavnutú a nákazlivú jazzovú poéziu s plným soundom septeta - 4 dychy a rytmika. "Strohosť, drsnosť, melanchólia a lyrika opisujúce ťažkosti ľudí žijúcich na tomto oddelenom kúsku zeme - Kašubsko, mi pripomínajú farebnosť škandinávskej hudby, ktorou som sa kedysi zaoberal" - hovorí samotný Jakub Klemensiewicz. V kapela hrajú i dve známe tváre - Dominik Kisiel a Patrycja Wybrańczyk (O.N.E.). Môj 3. vrchol festivalu!

Druhou formáciou večera bolo medzinárodné trio Children of Fish (PL, NO, LV): (Malina Midera – klavír, Petter Asbjørnsen – kontrabas a elektronika a Jēkabs Rēders – bicie nástroje a perkusie), ktorého členov spája spoločné štúdium v Kodani. Ich tvorba čerpá z jazzu, improvizovanej hudby a elektronických zvukov, pričom zároveň vyjadruje detskú slobodu, radosť a jednoduchosť – podané s veľkou hudobnou citlivosťou. Táto formácia mi ako jediná nesedela na celom vynikajúco obsadenom festivale, pretože komorná, lyrická až jemná hudba sa nehodila na veľké pódium a open air koncert, ale do klubu!

Záver druhého festivalového večera patril formácii Toms Rudzinskis Quartet (LV, UA, DK): Toms Rudzinskis – alt saxofón a elektronika, Igor Osypov – gitara, Rūdolfs Macats (LV) – klavír a klávesové nástroje, Kenneth Dahl Knudsen – basgitara a Matias Fischer – bicie nástroje). S Tomom sa poznám zo Súťaže mladých talentov festivalu Jazzwoche Burghausen z roku 2013, kde bol členom víťazného Mattis Cudars Quintetu. Dnes žije a tvorí v Berlíne a je považovaný za jeden z najzaujímavejších hlasov baltského jazzu. Na festival priniesol Toms svoju autorskú tvorbu, ktorá silno zarezonovala, po vydaní debutového albumu Abyss v roku 2024, ktorý je príbehom o ceste cez priepasť neznáma – inšpirovaný knihou Joseph Campbella Hrdina s tisíc tvárami. Je to emocionálna a napínavá cesta do hlbín seba samého – s výrazným pulzom, súčasným zvukom a odvážnym využitím elektroniky. Myslím si, že toto medzinároné kvinteto prinieslo skvelú zábavu na pódium a atmosféra na koncerte mala nielen intelektuálny náboj a umeleckú odvahu, ale aj výbornú úroveň! Môj 4. vrchol festivalu!

3.festivalový deň:
Nedeľný podvečer otvorila domáca formácia Szymon Zawodny Quintet (PL): (Szymon Zawodny – alt saxofón a flauta, Szymon Kowalik – tenor a soprán saxofón, Dominik Kisiel – klavír, Konrad Żołnierek – kontrabas a Maksymilian Kreft – bicie nástroje). Kapela pozostáva z vynikajúcich predstaviteľov mladej jazzovej scény v Trojmieste, na čele s Szymonom Zawodnym – saxofonistom a skladateľom, ktorý sa pohybuje medzi jazzom a súčasnou klasickou hudbou. Jeho práca bola už niekoľkokrát ocenená komunitou, čo potvrdzuje aj cena Fryderyk 2025 v kategórii Jazzový debut roka. Ten má názov Zero Waste a zhmontňuje koncepčnú cestu témami súčasného sveta: ekológia, sociálne napätia a osobné skúsenosti. Každá skladba má svoj vlastný príbeh, balansujúci medzi reflexiou a intimitou, priestorom a pulzom. Koncert sa niesol v duchu mimoriadne vyváženej dramaturgie, sofistikovaného príbehu a ponúkol aj nezvyčajnú energiu ansámblovej hry. Môj 5. vrchol festivalu!

S nórskym Liv Andrea Hauge Triom sa už poznáte (Liv Andrea Hauge – klavír, Kertu Aer – kontrabas a August Glännestrand – bicie nástroje) jednak z jazzového vetrhu Jazzahead 2024, potom zo štúdiového debutového albumu Liv Andrea Hauge Trio – Ville Blomster (Hubro Music, 2024) či z vystúpenia na 39. Inntöne Jazz Festival 2024 alebo exluzívneho rozhovoru mesiaca - Nórska skladateľka, hráčka na klávesové nástroje a speváčka Liv Andrea Hauge !!! . Hudba tohto tria ponúka svieži a neošúchaný pohľad na klasický formát klavírneho tria. Andreine kompozície sa zameriavajú na groove, jednoduché, ale melodické témy a spontánnu interakciu medzi hudobníkmi. Každá skladba ponecháva veľa priestoru na improvizáciu – hudba sa dynamicky vyvíja a reaguje na energiu, ktorá prúdi z pódia a od publika. Počuli sme vo svetovej premiére skladby z nového albumu (12. september 2025 vychádza celosvetovo album Døgnville - Hubro Music, 2025). Trio začalo od prvých zónov pekne zostra, forte, ale melodicky a intenzivne. Ale nechýbali ani balady, s typickou severskou zádumčivosťou, ale i radosťou a svetlom a láskou. Trio nás krásne povodilo po svojej hudobnej krajine a porozprávalo nám svoje príbehy. Po koncerte som šiel za Andreou do zákuslisia a zmohol som sa iba na vetu: "Just Came Heaven to Us". Môj 6. a najväčší vrchol festivalu!

Záver celého Sopot Jazz Festivalu - Molo Scena 2025 patril domácemu triu Product May Contain (Tymon Kosma – vibrafón, Filip Botor – kontrabas a Mateusz Borgiel – bicie nástroje), ktoré sa hudobne hýbe medzi jazzom, folkom, ambientnou a elektronickou hudbou. Ich zvuk je fúziou kontrabasu, vibrafónu a etnických perkusívnych nástrojov. Spomínané trio "hrá s energiou, mladíckou úprimnosťou a odvahou improvizátorov, ktorí sa neboja priznať, že sa niekedy cítia stratení. Práve z tejto stratenosti vychádza ich príbeh – osobný, plný napätia a svetla, o hľadaní krásy v týchto turbulentných časoch". Inak toto trio je víťazom Grand Prix na 59. ročníku festivalu Jazz nad Odrą a finalistom Bielska Zadymka Jazzowa a už vystúpili v Grécku, Belgicku, Českej republike a na mnohých poľských pódiách. Pekný a dôstojný záver celého festivalu! Už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie!