"Častokrát o tom ani nevieme, ale to, čo robíme môže hlboko ovplyvniť a inšpirovať iných ľudí."   02.11.2023

Ambiciózna srbská violistka Jelena Popržan je diverzným živlom na európskej jazzovej scéne. Jelena Popržan sa uberá rôznymi smermi v umení a okrem jazzu a rôznych súborov sa angažuje aj v divadle, pre ktoré komponuje aj hudbu. V jej výraze môžeme počuť množstvo inšpirácii od jazzu, klasickej hudby, kabaretu, folklórnej hudby až po rock a súčasnú hudbu. Folklórny výraz je veľkou súčasťou jej hry a vďaka tomu je už aj dvakrát držiteľkou Austrian World Music Award s projektami Catch-Pop String-Strong a Sormeh and Madame Baheux. Taktiež v roku 2020 získala prestížne srbské world music ocenenie Vojin Draškoci Award. Jej umenie a originálny výraz ju zaniesol na turné po krajinách Európy, ale vypočuť si ju mohli aj za oceánom v Peru, Mexiku, Kanade, USA a nevynechala ani východné krajiny ako Turecko a Uzbekistan. V roku 2022 postavila aj originálne kvarteto s jedinečným zvukom a inštrumentáciou, s ktorým vydala svoj najnovší album Jelena Popr​ž​an Quartett. Aktuálne pôsobí aj v Ralph Mothwurf Orchestra (recenzia tu), ktorý vznikol pri príležitosti jubilejného 30. výročie slávneho, medzinárodného viedenského jazzového klubu - Porgy & Bess. Tam však jej kreativita nekončí, pretože Jelena Popržan je okrem iného aj tvorcom originálneho nástroja – Thunder Fiddle 2.0. O jeho vzniku, vlastnostiach, novom kvartete a projektoch nám bližšie porozprávala v exkluzívnom rozhovore.

 

 

* Len pred chvíľou som Vás počul na skvelom koncerte s Ralph Mothwurf Orchestra ako začala vaša spolupráca?
Jelena Popržan: "Oslovil ma samotný Ralph. On spolupracuje s mnohými mladými umelcami a vyhliadol si ma."

* Akú máte pozíciu v orchestri?
JP: "Hrám druhú violu."

* Vaše meno má srbské korene a vy ste aj rodáčkou zo Srbska, ale aktuálne pôsobíte vo Viedni. Vraciate sa v hudbe ku svojim srbským koreňom?
JP: "Samozrejme, moje korene a srbská ľudová hudba ma zaujímajú. Je však pravda, že v minulosti som sa o srbskú ľudovú hudbu zaujímala viacej ako teraz. Čo sa týka mojich koreňov, tak ja sa cítim viac pôvodom z Juhoslávie ako zo Srbska. Keď som tam ako malá vyrastala, tak som vôbec nemala rada folklórnu hudbu. Nezaujímala ma a bola používaná na šírenie propagandy. Skôr ma zaujala štylizácia novej populárnej hudby s etnickými prvkami, ale tá a jej podobné umenie bolo trochu nebezpečné, pretože nebola veľmi vítaná."

* Ako ste si potom vytvorili vzťah k folklóru?
JP: "Neskôr, keď som mala asi 21 rokov som sa presťahovala do Rakúska. Vďaka tomu som od toho všetkého, čo sa tam dialo získala odstup. Odišla som tam študovať klasickú hudbu a violu. V tom čase bolo na akadémii aj veľa jazzových umelcov z Balkánu, ktorý robili akúsi formu balkánskeho jazzu s prienikmi rôznych etnických prvkov. To ma veľmi oslovilo, tak som sa začala aj ja o túto formu hudby zaujímať so svojou kapelou Madame Baheux. Hrali sme rôzne tradičné skladby v jazzových a rockových úpravách."

* Poznali ste jazz už aj predtým? Boli ste v kontakte s ním už aj v Srbsku?
JP: "Jazz som predtým počúvala len trochu. Môj vzťah k nemu sa rozvinul až po tom, čo som odišla do Rakúska. Samozrejme, jazz bol aj v Juhoslávii, a keď sa opýtate ľudí, tak vám povedia, že z predvojnových čias tam bola bohatá hudobná scéna, ktorá mala zastúpenie vo všetkých žánroch."

* Ktorí umelci formovali váš prístup k nástroju?
JP: "To je pre mňa jednoduchá odpoveď - jednoznačne Iva Bittová a Lajkó Félix. Keď som bola v tínedžerskom veku, tak práve oni ma oslovili svojou hudbou, pretože mali veľmi slobodný a otvorený štýl! Robili v tom čase niečo iné, čo som predtým ešte nepočula. Okrem nich bola mojím veľkým vzorom aj klaviristka Aziza Mustafa Zadeh. Ja som ju mala za vzor asi aj kvôli tomu, že bola žena a inšpirovala ma. Teraz, keď už starnem (smiech) som sa stretla s dvoma dievčatami, ktoré majú mňa za vzor. Je to úžasné, že častokrát o tom ani nevieme, ale to, čo robíme môže hlboko ovplyvniť a inšpirovať iných ľudí."

* Ako ste sa dostali k viole a experimentálnej hudobnej scéne?
JP: "Ako malá som začala s husľami a na violu som prešla, keď som mala 15 rokov. Už ani neviem presne ako to začalo, moja mama mi povedala, že už ako malá som chcela hrať na husle. Na strednej škole som mala možnosť prejsť na violu. Mňa to lákalo, pretože som chcela skúsiť niečo nové, tak som sa tej príležitosti chopila. Povedala som si, že ak mi to nebude vyhovovať ešte vždy sa môžem vrátiť k husliam, ale už som ostala len pri viole. Zaujímavosťou je, že k hudbe som sa nedostala cez klasickú hudbu. Keď som bola malá chcela som byť popovou hviezdou. Takže som imitovala slávne hviezdy, tancovala a spievala. To bola moje prvé prianie a aj pravý dôvod prečo som sa vlastne začala venovať hudbe. Samozrejme, keď som sa začala venovať hudbe, tam som už prechádzala cez klasickú hudbu, ale vždy som nejako hľadala moment, kedy sa preorientujem na populárnu hudbu alebo niečo úplne iné, vlastné. Podarilo sa mi to až počas štúdia v Rakúsku, kde som začala duo s violoncellistkou z Kosova – Rinou Kaçinari. Vytvorili sme projekt Catch-Pop String-Strong a hrali sme spolu 10 rokov. Potom som si založila trio Sormeh s dvoma iránskymi hudobníkmi. Hrali sme takú fúziu vlastných nápadov a kompozícii s prímesou iránskej, arménskej a sefardskej židovskej hudby. Potom prišla formácia Madame Baheux, ktorá spájala jazz, rock a balkánske vplyvy. V roku 2020 som vydala svoje prvé sólo CD a moj najnovší projekt je s kvartetom."

* Okrem všetkého, čo ste spomenuli, sa venujete aj divadlu. Pomohli vám všetky tieto skúsenosti byť viac všestrannou umelkyňou?
JP: "Určite. Ja sa zaujímam o množstvo odlišných žánrov, čo sa odzrkadľuje aj v mojej hre, ale samozrejme popri všetkých vplyvoch si hľadám aj vlastný spôsob vyjadrovania a môj sound. Samozrejme, pri tom využívam všetky skúsenosti, všetko, čo sa mi páčilo v minulosti a aj všetko, čo ma zaujíma v súčasnosti. V experimentovaní s vlastným soundom sa cítim byť slobodná."

* Môžete nám prezradiť viac o vašom novom kvartete a albume, ktorý ste s ním vydala?
JP: "Kvarteto vzniklo na požiadavku festivalu Glatt und Verkehrt. Ten si spolu s rádiom ORF 1 objednal kompozície na zákazku. Poskladala som kapelu z ľudí, s ktorými rada hrávam a inšpirujú ma: Christoph Pepe Auer – klarinet a alt saxofón, Clemens Sainitzer – violoncello, Lina Neuner – kontrabas. Ja som sa rozhodla pre repertoár, ktorý bol skomponovaný celý mnou, pretože dovtedy som často hrávala tradičné piesne alebo aranžmány kompozícii iných skladateľov. Tak som si chcela vyskúšať niečo nové a skomponovala som celý album. V niektorých skladbách som zložila hudbu na básne poľsko-židovskej spisovateľky Tamar Radzyner. Ona prežila holokaust a po jeho skončení sa usadila v Poľsku, no pre rastúce antisemitistické názory v krajine potom s rodinou ušla do Viedne. Zanechala všetko a ako matka a žena v domácnosti písala neuveriteľné básne. Ja som ich objavila náhodou pár rokov dozadu a zložila som k nim malý piesňový cyklus a toto je sčasti akoby pokračovaním, doplnením."

* Inštrumentácia albumu nie je veľmi tradičná. Bolo to cielene rozhodnutie?
JP: "Popravde vôbec nie. V skutočnosti som premýšľala nad úplne inými nástrojmi ako vibrafón, akordeón, trúbka. Mala som proste taký veľký nápad a inú víziu, no v konečnom dôsledku to skončilo v úplne inom obsadení. Zjavne to bolo naplnením nejakej mojej podvedomej túžby po komornej hudbe. Pretože je to niečo ako sláčikové kvarteto, ale bez huslí. Môžeme to nazvať drevené kvarteto bez huslí (smiech)."

* Spomínali ste, že klasickej hudbe a folklóru sa už toľko nevenujete, ale paradoxne ja som to v hudbe kvarteta cítil a najviac ma to tam zaujalo.
JP: "Podvedome tam môže byť množstvo vplyvov. Ja pri hraní vôbec nejako nepremýšľam, ale idem len podľa pocitu. To je ako keď si sadnete do auta nepremýšľate nad tým, že sedíte v aute, proste len idete.“

* Musíme povedať, že vy ste okrem hudobníčky aj autorkou nového nástroju Thunder Fiddle 2.0, ktorý tiež voláte aj Donner-Geige. Môžete nám priblížiť tento nástroj a ako vznikol?
JP: “Nástroj vznikol v divadle. Rada tam pracujem, pretože tam mám priestor byť úplne slobodná. Dá sa povedať, že tam odkladám osobu Jelenu Popržan a môžem byť kýmkoľvek chcem. Koncept tohto nástroju nie je sám o sebe nový, pretože je to bubon so strunou. Nové je len to, ako sme to zostavili my, ale možno niekto sa pokúsil už o niečo podobné. Najprv sme to urobili z husľových strún a neskôr sme to zväčšili a použili klavírne struny. Je to pozoruhodný nástroj, pretože má obrovský priestranný zvuk a už bez akýchkoľvek skúseností a tréningu, viete z toho vylúdiť zaujímavé zvuky. Je to hlučný nástroj a v miestnosti vytvára krásny dozvuk a ozvenu.“

* Ako vznikla myšlienka zostrojiť takýto nástroj?
JP: “Videla som niečo podobné u slovinského kolegu, ktorý hrá na historický strunový nástroj – nineru. On to mal spojené s bubnom a strunami. Ja som to teda preniesla na violu a veľmi sa mi to páčilo. Prvýkrat sme to urobili aj ako umeleckú inštaláciu, pretože to zaplnilo celú miestnosť boli tam štyri veľké bubny, struny a zavesené husle. Druhá verzia vznikla zo scénografie kulís. Videla som kulisy na nové predstavenie a boli tam obrovské drevené krabice. Hneď mi napadlo, že to by mohli byť rezonátory a poskladať to opäť s prepojením klavírnych strún.“

* Nástroj ste zostavila sama alebo vám niekto pomohol po technickej stránke?
JP: “Toto predstavenie sme robili v Berne a bol tam jeden šikovný rezbár a kulisár, ktorý mi pomohol s výrobou a technickou stránkou.“

* Chceli by ste znovu vyskúšať vyrobiť nejaký podobný nástroj?
JP: “Jednoznačne! Len hľadám novú príležitosť. Možno aj tu v Saalfeldene v tejto konferenčnej miestnosti! Lebo práve na tom nástroji je úžasné, že môže na ňom hrať každý. Pretože, keď už len položíte prst na strunu, vydá to nejaký zvuk. Bolo to vlastne veľmi vtipné sledovať, keď všetci pracovníci divadla chodili okolo a skúšali si to (smiech). Ten nástroj Vás jednoducho sám pozýva si ho vyskúšať.“

* Máte teraz okrem kvarteta nejaké nové projekty alebo plány do blízkej budúcnosti?
JP: “Aktuálne nie. Vlastne dúfam, že teraz budem mať trochu kľud, aby som sa mohla skoncentrovať, premyslieť si, čo ďalej a potom začať niečo nové. Sama ešte neviem, čo bude môj ďalší projekt, ale určite ma niečo bude inšpirovať. Teraz aktuálne trochu experimentujem s citarou, ale neviem ju správne ladiť, takže je to niečo odlišné.“

* Ďakujeme za rozhovor!